Hradisko v Marianke sa nachádza na vrchu s názvom Bazgovič s nadmorskou výškou 384,5 m n.m., nad terajším kameňolomom. Lokalita sa rozprestiera na pomerne plochom výbežku Hraboviny, pričom ako názov lokality sa niekedy uvádza Barania lúka. Malú časť hradiska v jeho vrcholovej časti zničil spomenutý kameňolom.
Opevnenie
Val oválneho tvaru, ktorý je zachovaný miestami až do výšky 3 m, chránil areál s plochou približne 8 ha a s rozmerom približne 320 x 220 metrov. Na niektorých miestach je priebeh valov v teréne už nezreteľný. Najzachovalejší je val na východnej strane lokality, na juhu je ukončený pôvodným vchodom do opevneného areálu, niekdajšou bránou tzv.kliešťového tvaru s valmi na oboch stranách pomerne ostro zalomenými dovnútra. Po západnom vale vedie turistická cesta z Bratislavy do Záhorskej Bystrice, odbočkou do známeho pútnického miesta – Marianky. Prednú časť telesa pôvodnej hradby tvoril čelný múr poskladaný z lomových kameňov. Stavitelia múr opreli o hlinený val, nasypaný z jeho zadnej strany. Kamennú a hlinenú časť previazali horizontálne kladenými brvnami. Aj keď pred čelným múrom v Mariánke nevyhĺbili priekopu, klesajúci svah zabezpečil dostatočnú ochranu, ktorú určite umocňovala palisáda na vrchole valu.
 |
| LIDARová snímka hradiska |
Drevozemné hradby na vyvýšenine Barania lúka zanikli požiarom. Juraj Bartík uvádza, že rozsah spáleniska a sporadické nálezy z vnútorného areálu nevylučujú záver, že hradby spálili pri odchode samotní obyvatelia, ktorí si odniesli aj svoj majetok.
 |
| Nálezy z hradiska (Paulík) |
Kedy a komu hradisko slúžilo?
Archeologický výskum sa na hradisku konal v rokoch 1986-1990. Ojedinelé najstaršie nálezy - kamenná sekera a črepy z nádob patria do eneolitu. Neskôr, v mladšej dobe bronzovej sa na lokalite usadil ľud velatickej kultúry, ktorý súčasne sídlil okrem Záhoria aj na južnej Morave a dolnom Rakúsku. Časovo ide zhruba o prvé dve storočia druhého tisícročia pred naším letopočtom, no najmladšie datujúce zlomky poukazujú na tzv.prechodný, velaticko - podolský horizont. Podľa nich zaniklo opevnenie až v rokoch 1000 až 900 pred n.l.
 |
| Zjednodušený 3D model hradiska zo stránky Foarto |
 |
| Foto brány s naznačenou palisádou zo stránky Foarto |
Nálezy
Dokladom remeselnej produkcie ľudu velatickej kultúry v priestore hradiska sú nálezy závaží a praslenov, ktoré súvisia s textilnou výrobou. Kovovú zložku nálezov doplnil bronzový hrot kopije a fragment rukoväte kosáku. Z hradiska tiež pochádza vzácny železný nôž z prelomi doby bronzovej a železnej. Nakoľko sa v násype valu vyskytli početné fragmenty keramiky z mladšej doby bronzovej, predpokladáme, že hradby postavili až v mladšom období existencie osady. Okrem toho sa na hradisku našli početné zlomky keramiky, zväčša s výrazným druhotným prepálením.
 |
| Nálezy z hradiska (Bartík) |
V článku J. Bartíka a R. Baču z roku 2015 o bronzových mečoch zo Záhoria je uvedené, že v roku 2012 bola v kameňolome pod hradiskom nájdená čepeľ krátkeho meča. Nachádzala sa však na prvej terase lomu, kde bol aj rôzny odpad a stavebná sutina ktorú na miesto niekto bez povolenia doviezol. Jednalo sa teda o sekundárne miesto nálezu a nebolo možné určiť, či predmet spadol do bývalej ťažobnej jamy z vyššie položených, lomom neporušených častí hradiska, alebo ho sem doviezli s odpadom. Pôvodné miesto teda nepoznáme, ale predpokladáme, že pochádza z blízkeho okolia. Čepeľ má dĺžku 39,4 cm, hmotnosť 195 g. Zloženie zo 61% medi a 38% arzénu, v stopových množstvách je zastúpené železo, nikel a vanád. Na základe tvaru a rozmerov, pripomína predmet z Marianky niektoré dlhé dýky či krátke meče vyskytujúce sa v širokej oblasti strednej Európy. Jej priradenie ku krátkym mečom z počiatku strednej doby bronzovej sa považuje za najmenej problematické riešenie datovania, avšak aj toto zostáva s otáznikom, nakoľko sa nejedná o typického predstaviteľa meča z uvedeného obdobia a to ako tvarom, atak aj zložením. Na čepeli nenájdeme otvory na nity ani konečnú úpravu ostria dokutím či zabrúsením, takže je zrejmé, že nejde o funkčný výrobok ale o nedokončený polotovar. Nedá sa vylúčiť ani možnosť, že slúžila ako symbolický predmet bez praktickej funkcie, zhodne ako votívne meče v dobe bronzovej na Kréte. V každom prípade datovanie hradiska do obdobia velatickej kultúry nesedí s predpokladaným datovaním meča do začiatku strednej doby bronzovej a meč preto zrejme navždy zostane tak trochu záhadou.
 |
| Čepeľ meča, dýky, alebo polotovar? |
LITERATÚRA:
Paulík 1987 – J. Paulík: Výskum velatického hradiska v Marianke. AVANS 1986, s. 84.
Paulík 1988 – J. Paulík: Druhý rok výskumu v Marianke. AVANS 1987, s. 107.
Paulík 1990 – J. Paulík: Ďalší rok výskumu v Marianke. AVANS 1989, s 134.
Paulík 1996 – J. Paulík: Železný nôž z Marianky. Das eiserne Messer aus Marianka. Zbor. SNM 90, Arch. 6, s. 43-56.
J. Bartík: Hradiská z mladšej a neskorej doby bronzovej v Malých Karpatoch, in: Hradiská - svedkovia dávnych čias, 2015
Bartík, Bača: Bronzové meče zo Záhoria, Zborník SNM, Suplementum 9, 2015
https://www.foarto.sk/hradisko.html
https://www.geocaching.com/geocache/GC8PEMW_tajomstvo-meca-z-marianky?fbclid=IwAR1hfeUlPv55bnHdI4TFmLlw68nnS1Kbljy4ifWEDhVxKa0g4LkGu0lJ9uI
http://aladin.elf.stuba.sk/~soula/mkd/md11-07.htm
https://www.geocaching.com/geocache/GC8PEMW_tajomstvo-meca-z-marianky?fbclid=IwAR1hfeUlPv55bnHdI4TFmLlw68nnS1Kbljy4ifWEDhVxKa0g4LkGu0lJ9uI
http://aladin.elf.stuba.sk/~soula/mkd/md11-07.htm
https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=17.075759,48.244154&sc=n#/identify?parcelsc=[664399195]&parcelse=[654043157]
Foto (Orgoň):
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára