Prosné - Zlatý kôň - výskum

V decembri 2021 v Marikovskej doline celkom slušne mrzlo a deň predtým napadalo zo 20 cm snehu. To ale nemohlo odradiť nás hradiskáčov od výskumu na malom keltskom hrádku Zlatý kôň v Prosnom. Výskum tu robilo Trenčianske múzeum pod vedením archeológa Juraja Maleca. Vzhľadom na to, že hrádok je už niekoľko desaťročí známy z literatúry a aj kvôli jeho lákavému názvu, sme nepredpokladali, že by sme našli čokoľvek zaujímavé. Hrádok bol totiž celé roky tvrdo a bezohľadne vykrádaný detektoristami. Brali sme to skôr ako „povinnú jazdu“.

 

O to väčšia bola naša radosť, keď sme si uvedomili, že zo zamrznutej, severnej prosňanskej zeme nám vyliezajú nečakané krásne keltské a dokonca aj staršie nálezy.

 

Medzi najzaujímavejšie  patrí maličká bronzová sekerka s tuľajkou a uškom, ktorú je možné datovať do obdobia lužickej kultúry, na koniec doby bronzovej. Veľmi potešila tiež veľmi dobre zachovaná železná keltská kopija ako aj bronzová zdobená pracka. Medzi ďalšie nálezy patrí tiež niekoľko úlomkov železných spôn, časti nožov a iných nástrojov, ako aj malá strieborná placka ktorá vyzerá ako polotovar na vyrazenie mince.

 

Výskum ukázal, že aj na už desaťročia vykrádané hradiská sa oplatí ísť robiť výskum s detektorom kovov najmä ak je väčšia partia skúsených spolupracovníkov. Výsledky sú krásne a potešujúce. Potvrdili sme osídlenie hradiska v období púchovskej kultúry ale aj osídlenie okolia v neskorej dobe bronzovej. 

 

Nálezy bude už čoskoro odborne publikovať Trenčianske múzeum, avšak dostali sme súhlas od archeológa, že nálezy môžeme ako prví ukázať na hradiskách naším čitateľom.

 

Orgoň

Jánovce–Machalovce

Južne od obce Jánovce a jej miestnej časti Machalovce sa týči nezalesnený kopec s názvom Hradisko, ktorý ukrýva jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk v regióne. Práve toto miesto s bohatou históriou, osídlené už od praveku, bolo najintenzívnejšie využívané v mladšej dobe železnej (v období laténskej kultúry) a v staršej dobe rímskej. V tom čase tu vzniklo mohutné opevnené hradisko púchovskej kultúry.

Centrom hradiska bola opevnená akropola s rozlohou približne 3 hektáre, vystavaná na vrchole kopca. Jej obranný systém tvorili dva valy, pravdepodobne zhotovené z drevených konštrukcií vyplnených hlinou a kameňmi, medzi ktorými viedla priekopa. Vstup do hradiska zabezpečovala minimálne jedna brána, situovaná v severnej alebo severovýchodnej časti, čo naznačujú terénne zvyšky a výsledky geofyzikálnych meraní. Brána i opevnenie mohli byť doplnené strážnymi vežami, hoci ich presná podoba zatiaľ zostáva zahalená tajomstvom.

Pod akropolou sa rozprestieralo predhradie – rozsiahla plocha o rozlohe až 30 hektárov v polohe Pod Hradiskom, prirodzene chránená potokom Sihoť a strmými svahmi. Archeologické prieskumy tu odhalili stopy zahlbených sídliskových objektov, ktoré narušilo poľnohospodárske obrábanie pôdy. Okrem toho sa severozápadne od akropoly nachádza ďalšia potenciálna časť predhradia v polohe Nad Jánovcami, ktorá má podobnú rozlohu. Archeologické nálezy z tejto oblasti však zatiaľ chýbajú, najmä pre jej využitie ako pasienkov.

 

Rozsah a charakter Jánovského hradiska ho radí medzi väčšie hradiská a oppidá strednej Európy. Podobné sídla poznáme z lokalít ako Liptovská Sielnica–Liptovská Mara či keltské oppidá v Bratislave, na Devíne alebo na Zemplíne.

Prvé archeologické nálezy z Jánovského hradiska boli získané už v 19. storočí, keď miestni obyvatelia nachádzali keramiku, železnú strusku a iné predmety súvisiace s hutníckou výrobou. Záujem o lokalitu sa prehĺbil až v druhej polovici 20. storočia, najmä vďaka rozvoju poľnohospodárstva v polohe Pod Hradiskom. Významné nálezy začali byť odovzdávané múzeám, čo zaznamenal aj Vojtech Budinský-Krička vo svojej správe z roku 1958.

Od roku 1996 sa archeologickému prieskumu tejto lokality systematicky venuje Marián Soják z Archeologického ústavu SAV. Vďaka jeho práci bol nálezový súbor rozšírený o početné mince z doby laténskej a množstvo ďalších cenných artefaktov. Na prelome 20. a 21. storočia sa k výskumom pridali aj ďalší archeológovia, ktorí odhalili nové detaily o živote na hradisku.

V posledných rokoch sa, žiaľ, hradisko stalo aj cieľom nelegálnych detektorových prieskumov. Preto v roku 2020 odštartovala snaha o jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. V rámci týchto aktivít sa rozbehli rozsiahle výskumy pod vedením Matúša Hudáka zo spoločnosti Archeológia Spiš v spolupráci s Katedrou archeológie FF UKF v Nitre, Krajským pamiatkovým úradom v Žiline a spolkom Septentrio, Občianskym združením Hradiská, Archeo Moravia a ďalšími dobrovoľníkmi.

Medzi rokmi 2020 a 2022 bol pod hradiskom realizovaný systematický povrchový prieskum, ktorý odhalil viac ako 1 500 archeologických nálezov. Tieto dokladajú kontinuálne osídlenie miesta od praveku cez včasné dejiny až po stredovek a novovek.

Na jar 2021 prebehlo geofyzikálne meranie formou magnetometrie, ktoré zachytilo priebeh valového opevnenia i viaceré výrazné anomálie. Tie naznačujú prítomnosť kovových predmetov a zahorených konštrukcií. Na základe týchto zistení bol v rokoch 2021 a 2022 realizovaný prvý sondážny archeologický výskum severozápadnej časti hradiska.

Výskum viedla Mária Hudáková z Múzea Spiša v spolupráci s archeológmi z Archeológie Spiš, UKF v Nitre a Múzea v Kežmarku. Sondáže mali interdisciplinárny charakter – zahŕňali geodetické meranie, archeobotanické a archeozoologické analýzy, metalografické a petrografické štúdie nálezov, aj špeciálne geomagnetické merania.

Vďaka tejto tímovej práci sa podarilo načrtnúť obraz o živote a obrane na tomto fascinujúcom hradisku, ktoré má šancu stať sa ešte významnejšou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.

 

Pohľad na predhradie a za ním samotné hradisko

 

Súčasti keltských opaskov

Fragmenty sklenených náramkov a ozdôb

Bronzové spony z doby laténskej a rímskej

Kľúč od dverí z domu

 Nálezy z púchovského hradiska v Jánovciach

Púchovské hradisko v Jánovciach predstavuje významné archeologické nálezisko, ktoré nám ponúka cenné poznatky o živote Kotínov, keltského etnika osídľujúceho severné Slovensko. Osídlenie tohto miesta zaniklo približne pred 1800 rokmi, no archeologické nálezy svedčia o bohatej každodennosti aj dramatických historických udalostiach.

Výskumom sa preukázali stopy osídlenia už v 3. storočí pred Kr., pričom najintenzívnejšie obdobie využívania hradiska spadá do neskorej doby laténskej a začiatku doby rímskej. Dôležitým nálezom je dôkaz o silnom požiari opevnenia, pričom prepálený val s kamennou hradbou a drevenými kolmi možno datovať do 1. storočia pred Kr. Vypálené vrstvy obsahovali aj vojenské predmety a kontaktný materiál, ktorý nasvedčuje stretom s Dákmi a Germánmi.

Z predhradia pochádza unikátna bronzová soška nahého Kelta so zlatými očami, s typickým nákrčníkom (torquesom), predstavujúca realisticky modelovanú mužskú postavu bez fúzov, čo kontrastuje s antickými opismi. Výnimočný je aj fragment skleneného korálika so zobrazením ľudskej tváre, jediný svojho druhu na Slovensku. Spolu s ďalšími nálezmi korálikov z jantáru, skla a morského koralu poukazuje na rozvinuté remeslá a diaľkové kontakty.

Unikátna bronzová soška Kelta so zlatými očami

Kotíni boli zruční remeselníci – doklady o šperkoch ako prstene, náušnice, náramky, či záušnice naznačujú ich cit pre estetiku. Našli sa aj ozdobné ihlice a vlasové krúžky, čo svedčí o štylizovanom úprave účesov. Domy boli prevažne zrubové, s pieskovcovými základmi a ohniskami vystlanými kameňmi. V obytných priestoroch sa našli keramické nádoby, nástroje a železný kľúč v tvare písmena T, určený na posuvný uzamykací systém – dôkaz praktických aspektov každodenného života.

Aj po zániku hradiska bolo územie čiastočne využívané. Z 1. storočia po Kr. pochádzajú ďalšie nálezy, ktoré však v nasledujúcom období miznú, čo môže súvisieť s presunom obyvateľstva na iné hradiská. Kotíni nakoniec zanikli ako samostatná entita koncom 2. storočia po Kr., keď boli po markomanských vojnách Rimanmi presídlení do Panónie.

 Stravovanie a činnosti obyvateľov púchovského hradiska

Archeologické nálezy z Jánoviec poskytujú cenné poznatky o stravovaní obyvateľov hradiska. Z vyše 140 nájdených fragmentov zvieracích kostí sa identifikovali zvyšky hovädzieho dobytka, koní a oviec/kozí. Tieto zvieratá boli hlavným zdrojom mäsa, mlieka a vlny. Bravčovina sa na hradisku objavovala zriedkavo a najmä v rituálnom kontexte. Archeobotanické analýzy doložili aj rastlinnú stravu – najmä proso a hrach, ale aj pšenicu, jačmeň či bôb. Pokrmy sa pripravovali v keramických hrncoch s grafitovou prímesou, ktorá zvyšovala ich tepelnú odolnosť. Nádoby ako džbány, šálky či tzv. vykurovadlá slúžili nielen na stolovanie, ale zrejme aj na uchovávanie ohňa či rituálne účely.

Poľnohospodárska činnosť je doložená nálezmi kamenných žarnovov, v ktorých sa mlelo obilie na múku, ako aj nástrojmi ako železný hrot kopáča. Skladovanie potravín zabezpečovali veľké zásobnicové nádoby s typicky tvarovaným hrdlom a držadlami. Remeselná výroba bola rozvinutá najmä v oblasti kovospracovania – nájdené boli taviace tégliky, odlievacie formy, trosky aj železné nástroje. Nálezy potvrdzujú aj spracovanie železnej rudy z miestnych zdrojov.

Ďalšou remeselnou oblasťou bola textilná výroba, doložená nálezmi praslenov a tkaním látok na tkáčskych stavoch, ktorých existenciu dokladajú hlinené závažia. Významné boli aj nálezy luxusnej maľovanej keramiky z 1. storočia pred Kr., ktoré poukazujú na lokálnu hrnčiarsku výrobu, pravdepodobne priamo na Spiši. Z oblasti výzbroje pochádzajú železné hroty šípov, kopije, jazdecké ostrohy a dôkazy o existencii vojenskej zložky na ochranu hradiska.

 Obchod a kontakty púchovského hradiska

Púchovské hradisko v Jánovciach nebolo len centrom poľnohospodárskej a remeselnej výroby, ale aj významným bodom v obchodnej sieti. Obchod potvrdzujú najmä početné nálezy mincí – vyše 1 000 kusov domácich strieborných kotínskych razieb (napr. typy Liptovská Mara, Veľký Bysterec, Spiš). Objavené boli aj importované mince, napríklad balkánske denáre, čo svedčí o nadregionálnych kontaktoch.

.

Dovážaný bol pravdepodobne aj luxusný tovar – keramika, sklo a rôzne kovové predmety. Nálezy špecifických bronzových spon, prsteňov so sklenými vložkami a importovaných častí opaskov poukazujú na kontakty s panónskym, balkánskym aj severopoľským prostredím (napr. zástupcovia przeworskej kultúry). Obchodné kontakty boli teda rozšírené naprieč strednou Európou.

Na výmenu mohol slúžiť aj grafit – výnimočný materiál používaný v keramike, ktorého miestne zdroje mohli byť významné pre okolitý región. Dôležitým obchodným artiklom bola pravdepodobne aj lokálna výroba kvalitnej keramiky, vrátane ma

ľovaných nádob.

Tieto nálezy dokladajú vysoký stupeň integrácie hradiska do širších kultúrnych a hospodárskych sietí, a poukazujú na jeho význam ako sídla s bohatými kontaktmi, rozvinutým obchodom a strategickou polohou

 

Orgoň

Literatúra:  Matúš Hudák a kol.: Jánovce: Monografia obce – , 2024

Foto Filip Valentín:  

 

Foto Rudolf Mladý:

 

2% Pre Hradiská v roku 2025

Darujte nám 2%

Aj v tomto roku sa uchádzame o Vaše 2% a preto ak ešte nie ste rozhodnutí, budeme Vám za pomoc veľmi vďační ...

Tlačivo si môžete stiahnuť TU: Tlačivo na 2%

Archeologické kultúry na Slovensku - datovanie

Máte stále zmätok v tom, ako po sebe nasledovali všetky archeologické kultúry na území Slovenska od staršej doby kamennej až po neskorý stredovek? Akému časovému obdobiu tieto kultúry prináležia? Ako sa navzájom prekrývali? Aké národy vtedy žili?

Vyznať sa v pojmoch ako lužická kultúra, laténska doba, halštat, staršia, mladšia doba bronzová, Kelti, doba rímska, sťahovanie národov... je množstvo ľudí, ktorí sa v týchto pojmoch strácajú  a nevedia si ich ani len rámcovo zaradiť do pochopiteľnej časovej osi. 

Schválne skúste si na nete vyhľadať takú prehľadnú tabuľku. Zrejme sa celkom slušne zapotíte, a napriek tomu sa dopracujete len k veľmi chabým výsledkom.

Ešte viac budete asi prekvapení, že vo vedeckej literatúre sa táto periodizácia publikovala ešte v hlbokom socializme a od vtedy nenájdete (aspoň ja som nenašiel, ale možno som len zle hľadal) žiadny podobný odborný článok s "oficiálnou" periodizáciou.

 O to viac potešil nápad Ruda Malého a jeho manželky Evky,  že by do svojej novej knihy "Putovanie po hradoch Slovenských 2", ktorá vyšla iba nedávno (a ktorá sa predáva ako teplé rožky, takže neváhajte a objednávajte) zaradili takúto tabuľku (časovú os), aby slovenský čitateľ získal lepšiu predstavu o našich najstarších dejinách.

Oslovil preto archeológov so žiadosťou o pomoc a dal sa do práce. Výsledkom je táto prehľadná tabuľka, v ktorej nájdete všetko potrebné. 

Tabuľka zobrazuje jednak jednotlivé obdobia (doba kamenná, bronzová, železná atď.) a v nich všetky kultúry a známe národy, ktoré dokážeme rozpoznať. K jednotlivým obdobiam je v tabuľke uvedené aj storočie, či tisícročie, ktoré im zodpovedá.

Rudo a Evka o tabuľke píšu:

„Potom som dostal nápad na grafické prehľadné spracovanie období-národov-kultúr, ktoré boli na Slovensku. Hľadal som dostupné podklady a zistil som, že to nie je až také jednoduché. Kamarát archeológ ma odporučil na materiál, ktorý bol uverejnený v 80.  rokoch. Ale že pozor! To už bolo dosť dávno a mnohé sa zmenilo. Niečo som našiel na stránke www.hradiska.sk , niečo v dejepise, na webe...a dal som sa do spracovania. Výsledok vidíte na nasledujúcej strane, zahŕňa obdobie od eneolitu po novovek (-4000 pred n.l. po rok 1800). Doplnil som názvy, kultúry a podstatné národy. Údaje sú konzultované s archeológom. Bol som upozornený, že „je toho viac“ a že by sa dalo deliť podrobnejšie pre východ-stred-západ Slovenska, ale som plne presvedčený, že tak ako mne aj vám bude stačiť aj táto podoba grafického znázornenia.“

 

PUTOVANIE PO HRADOCH SLOVENSKÝCH 

2. DIEL

 

Pred piatimi rokmi vydali manželia Eva Mladá a Rudolf Mladý prvú knihu o ich putovaní po hradoch – hrádkoch – hradiskách – opevneniach na Slovensku. V knihe bolo popísaných 520 lokalít a úspech tejto publikácie bol  pre autorov prekvapujúci. Nevenujú sa v nej histórii. Je to skôr „bedeker“, kde sa jednotlivé opevnenia nachádzajú. Vo svojom cestovaní a objavovaní pokračovali ďalej.

Do dnešných dní navštívili osobne vyše 1200 opevnení na našom nádhernom Slovensku, v čom majú zrejme prvenstvo. To ich viedlo k vydaniu druhého dielu. Kniha obsahuje 675 opevnení, mnohé sú určite prvýkrát verejne publikované. Je v nich obsiahnuté skutočne celé Slovensko. Na temer 400 stránkach nájdete prehľadné mapy, tabuľky s presnými súradnicami, nadmorskou výškou, miestom, okresom... Hlavnou kapitolou sú lokality usporiadané v abecednom poradí podľa katastra, v ktorom sa opevnenia nachádzajú. Nechýba mapka s vyznačením východzieho bodu, popis trasy, náročnosť, tisíce vlastných fotografií, pôdorysy... 

 

Aj úvod knihy bude pre mnohých laikov zaujímavý. Autori v ňom odpovedajú na časté otázky ohľadom práce archeológov, občianskych združení, alebo o netradičných postupoch skúmania profesionálnymi odborníkmi. Zo svojho pohľadu predstavujú aj naše naj – najvyššie položené opevnenia, najväčšie. Ale aj informácie o historických nápisoch na skalách, či o dúpencoch.

        Nikdy netvrdili, že sú odborníci, skôr iba turisti s „dobrou kondičkou“, ktorú pri tom množstve lokalít potrebovali. Kto má oba diely, získa najobsiahlejší prehľad o opevneniach, ktorý bude asi ťažko prekonaný. Čitatelia sú mnohokrát prekvapení, čo všetko neznáme alebo málo známe sa dá nájsť v ich blízkom okolí. Keď dostanú otázku, odkiaľ sa dozvedeli práve o tých neznámych opevneniach, dávajú odpoveď, že majú šťastie na priateľov. Dosť archeológov im fandilo, dávali im tipy na opevnenia. Mnohé sú ešte nepreskúmané. Bez takejto pomoci by svoj cieľ nikdy nedosiahli.

Len pre zaujímavosť, pri svojom putovaní najazdili autom po Slovensku 93.181 km, čo je vzdialenosť 2,3-krát obvodu rovníka. Pešo od auta na lokalitu a späť prešli 2.422 km, čo je 5,7-krát vzdušná vzdialenosť od Kremenca po Záhorskú Ves. Samozrejme počet 1200 opevnení nie je konečný. Archeológovia pracujú ďalej a vždy sa „niečo nové objaví“.

Kniha je vydaná súkromne, bez sponzorov, fondov a inštitúcií, v limitovanom náklade. Formát A4, 396 strán, celofarebná. Dostupná je iba u autorov, info mail: putovanie.hrady@gmail.com . Dotlač nebude....

Kto by mal záujem aj o prvý diel,  nájde ho v sieti predajní s knihami.