Jánovce–Machalovce

Južne od obce Jánovce a jej miestnej časti Machalovce sa týči nezalesnený kopec s názvom Hradisko, ktorý ukrýva jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk v regióne. Práve toto miesto s bohatou históriou, osídlené už od praveku, bolo najintenzívnejšie využívané v mladšej dobe železnej (v období laténskej kultúry) a v staršej dobe rímskej. V tom čase tu vzniklo mohutné opevnené hradisko púchovskej kultúry.

Centrom hradiska bola opevnená akropola s rozlohou približne 3 hektáre, vystavaná na vrchole kopca. Jej obranný systém tvorili dva valy, pravdepodobne zhotovené z drevených konštrukcií vyplnených hlinou a kameňmi, medzi ktorými viedla priekopa. Vstup do hradiska zabezpečovala minimálne jedna brána, situovaná v severnej alebo severovýchodnej časti, čo naznačujú terénne zvyšky a výsledky geofyzikálnych meraní. Brána i opevnenie mohli byť doplnené strážnymi vežami, hoci ich presná podoba zatiaľ zostáva zahalená tajomstvom.

Pod akropolou sa rozprestieralo predhradie – rozsiahla plocha o rozlohe až 30 hektárov v polohe Pod Hradiskom, prirodzene chránená potokom Sihoť a strmými svahmi. Archeologické prieskumy tu odhalili stopy zahlbených sídliskových objektov, ktoré narušilo poľnohospodárske obrábanie pôdy. Okrem toho sa severozápadne od akropoly nachádza ďalšia potenciálna časť predhradia v polohe Nad Jánovcami, ktorá má podobnú rozlohu. Archeologické nálezy z tejto oblasti však zatiaľ chýbajú, najmä pre jej využitie ako pasienkov.

 

Rozsah a charakter Jánovského hradiska ho radí medzi väčšie hradiská a oppidá strednej Európy. Podobné sídla poznáme z lokalít ako Liptovská Sielnica–Liptovská Mara či keltské oppidá v Bratislave, na Devíne alebo na Zemplíne.

Prvé archeologické nálezy z Jánovského hradiska boli získané už v 19. storočí, keď miestni obyvatelia nachádzali keramiku, železnú strusku a iné predmety súvisiace s hutníckou výrobou. Záujem o lokalitu sa prehĺbil až v druhej polovici 20. storočia, najmä vďaka rozvoju poľnohospodárstva v polohe Pod Hradiskom. Významné nálezy začali byť odovzdávané múzeám, čo zaznamenal aj Vojtech Budinský-Krička vo svojej správe z roku 1958.

Od roku 1996 sa archeologickému prieskumu tejto lokality systematicky venuje Marián Soják z Archeologického ústavu SAV. Vďaka jeho práci bol nálezový súbor rozšírený o početné mince z doby laténskej a množstvo ďalších cenných artefaktov. Na prelome 20. a 21. storočia sa k výskumom pridali aj ďalší archeológovia, ktorí odhalili nové detaily o živote na hradisku.

V posledných rokoch sa, žiaľ, hradisko stalo aj cieľom nelegálnych detektorových prieskumov. Preto v roku 2020 odštartovala snaha o jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. V rámci týchto aktivít sa rozbehli rozsiahle výskumy pod vedením Matúša Hudáka zo spoločnosti Archeológia Spiš v spolupráci s Katedrou archeológie FF UKF v Nitre, Krajským pamiatkovým úradom v Žiline a spolkom Septentrio, Občianskym združením Hradiská, Archeo Moravia a ďalšími dobrovoľníkmi.

Medzi rokmi 2020 a 2022 bol pod hradiskom realizovaný systematický povrchový prieskum, ktorý odhalil viac ako 1 500 archeologických nálezov. Tieto dokladajú kontinuálne osídlenie miesta od praveku cez včasné dejiny až po stredovek a novovek.

Na jar 2021 prebehlo geofyzikálne meranie formou magnetometrie, ktoré zachytilo priebeh valového opevnenia i viaceré výrazné anomálie. Tie naznačujú prítomnosť kovových predmetov a zahorených konštrukcií. Na základe týchto zistení bol v rokoch 2021 a 2022 realizovaný prvý sondážny archeologický výskum severozápadnej časti hradiska.

Výskum viedla Mária Hudáková z Múzea Spiša v spolupráci s archeológmi z Archeológie Spiš, UKF v Nitre a Múzea v Kežmarku. Sondáže mali interdisciplinárny charakter – zahŕňali geodetické meranie, archeobotanické a archeozoologické analýzy, metalografické a petrografické štúdie nálezov, aj špeciálne geomagnetické merania.

Vďaka tejto tímovej práci sa podarilo načrtnúť obraz o živote a obrane na tomto fascinujúcom hradisku, ktoré má šancu stať sa ešte významnejšou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.

 

Pohľad na predhradie a za ním samotné hradisko

 

Súčasti keltských opaskov

Fragmenty sklenených náramkov a ozdôb

Bronzové spony z doby laténskej a rímskej

Kľúč od dverí z domu

 Nálezy z púchovského hradiska v Jánovciach

Púchovské hradisko v Jánovciach predstavuje významné archeologické nálezisko, ktoré nám ponúka cenné poznatky o živote Kotínov, keltského etnika osídľujúceho severné Slovensko. Osídlenie tohto miesta zaniklo približne pred 1800 rokmi, no archeologické nálezy svedčia o bohatej každodennosti aj dramatických historických udalostiach.

Výskumom sa preukázali stopy osídlenia už v 3. storočí pred Kr., pričom najintenzívnejšie obdobie využívania hradiska spadá do neskorej doby laténskej a začiatku doby rímskej. Dôležitým nálezom je dôkaz o silnom požiari opevnenia, pričom prepálený val s kamennou hradbou a drevenými kolmi možno datovať do 1. storočia pred Kr. Vypálené vrstvy obsahovali aj vojenské predmety a kontaktný materiál, ktorý nasvedčuje stretom s Dákmi a Germánmi.

Z predhradia pochádza unikátna bronzová soška nahého Kelta so zlatými očami, s typickým nákrčníkom (torquesom), predstavujúca realisticky modelovanú mužskú postavu bez fúzov, čo kontrastuje s antickými opismi. Výnimočný je aj fragment skleneného korálika so zobrazením ľudskej tváre, jediný svojho druhu na Slovensku. Spolu s ďalšími nálezmi korálikov z jantáru, skla a morského koralu poukazuje na rozvinuté remeslá a diaľkové kontakty.

Unikátna bronzová soška Kelta so zlatými očami

Kotíni boli zruční remeselníci – doklady o šperkoch ako prstene, náušnice, náramky, či záušnice naznačujú ich cit pre estetiku. Našli sa aj ozdobné ihlice a vlasové krúžky, čo svedčí o štylizovanom úprave účesov. Domy boli prevažne zrubové, s pieskovcovými základmi a ohniskami vystlanými kameňmi. V obytných priestoroch sa našli keramické nádoby, nástroje a železný kľúč v tvare písmena T, určený na posuvný uzamykací systém – dôkaz praktických aspektov každodenného života.

Aj po zániku hradiska bolo územie čiastočne využívané. Z 1. storočia po Kr. pochádzajú ďalšie nálezy, ktoré však v nasledujúcom období miznú, čo môže súvisieť s presunom obyvateľstva na iné hradiská. Kotíni nakoniec zanikli ako samostatná entita koncom 2. storočia po Kr., keď boli po markomanských vojnách Rimanmi presídlení do Panónie.

 Stravovanie a činnosti obyvateľov púchovského hradiska

Archeologické nálezy z Jánoviec poskytujú cenné poznatky o stravovaní obyvateľov hradiska. Z vyše 140 nájdených fragmentov zvieracích kostí sa identifikovali zvyšky hovädzieho dobytka, koní a oviec/kozí. Tieto zvieratá boli hlavným zdrojom mäsa, mlieka a vlny. Bravčovina sa na hradisku objavovala zriedkavo a najmä v rituálnom kontexte. Archeobotanické analýzy doložili aj rastlinnú stravu – najmä proso a hrach, ale aj pšenicu, jačmeň či bôb. Pokrmy sa pripravovali v keramických hrncoch s grafitovou prímesou, ktorá zvyšovala ich tepelnú odolnosť. Nádoby ako džbány, šálky či tzv. vykurovadlá slúžili nielen na stolovanie, ale zrejme aj na uchovávanie ohňa či rituálne účely.

Poľnohospodárska činnosť je doložená nálezmi kamenných žarnovov, v ktorých sa mlelo obilie na múku, ako aj nástrojmi ako železný hrot kopáča. Skladovanie potravín zabezpečovali veľké zásobnicové nádoby s typicky tvarovaným hrdlom a držadlami. Remeselná výroba bola rozvinutá najmä v oblasti kovospracovania – nájdené boli taviace tégliky, odlievacie formy, trosky aj železné nástroje. Nálezy potvrdzujú aj spracovanie železnej rudy z miestnych zdrojov.

Ďalšou remeselnou oblasťou bola textilná výroba, doložená nálezmi praslenov a tkaním látok na tkáčskych stavoch, ktorých existenciu dokladajú hlinené závažia. Významné boli aj nálezy luxusnej maľovanej keramiky z 1. storočia pred Kr., ktoré poukazujú na lokálnu hrnčiarsku výrobu, pravdepodobne priamo na Spiši. Z oblasti výzbroje pochádzajú železné hroty šípov, kopije, jazdecké ostrohy a dôkazy o existencii vojenskej zložky na ochranu hradiska.

 Obchod a kontakty púchovského hradiska

Púchovské hradisko v Jánovciach nebolo len centrom poľnohospodárskej a remeselnej výroby, ale aj významným bodom v obchodnej sieti. Obchod potvrdzujú najmä početné nálezy mincí – vyše 1 000 kusov domácich strieborných kotínskych razieb (napr. typy Liptovská Mara, Veľký Bysterec, Spiš). Objavené boli aj importované mince, napríklad balkánske denáre, čo svedčí o nadregionálnych kontaktoch.

.

Dovážaný bol pravdepodobne aj luxusný tovar – keramika, sklo a rôzne kovové predmety. Nálezy špecifických bronzových spon, prsteňov so sklenými vložkami a importovaných častí opaskov poukazujú na kontakty s panónskym, balkánskym aj severopoľským prostredím (napr. zástupcovia przeworskej kultúry). Obchodné kontakty boli teda rozšírené naprieč strednou Európou.

Na výmenu mohol slúžiť aj grafit – výnimočný materiál používaný v keramike, ktorého miestne zdroje mohli byť významné pre okolitý región. Dôležitým obchodným artiklom bola pravdepodobne aj lokálna výroba kvalitnej keramiky, vrátane ma

ľovaných nádob.

Tieto nálezy dokladajú vysoký stupeň integrácie hradiska do širších kultúrnych a hospodárskych sietí, a poukazujú na jeho význam ako sídla s bohatými kontaktmi, rozvinutým obchodom a strategickou polohou

 

Orgoň

Literatúra:  Matúš Hudák a kol.: Jánovce: Monografia obce – , 2024

Foto Filip Valentín:  

 

Foto Rudolf Mladý:

 

2% Pre Hradiská v roku 2025

Darujte nám 2%

Aj v tomto roku sa uchádzame o Vaše 2% a preto ak ešte nie ste rozhodnutí, budeme Vám za pomoc veľmi vďační ...

Tlačivo si môžete stiahnuť TU: Tlačivo na 2%

Archeologické kultúry na Slovensku - datovanie

Máte stále zmätok v tom, ako po sebe nasledovali všetky archeologické kultúry na území Slovenska od staršej doby kamennej až po neskorý stredovek? Akému časovému obdobiu tieto kultúry prináležia? Ako sa navzájom prekrývali? Aké národy vtedy žili?

Vyznať sa v pojmoch ako lužická kultúra, laténska doba, halštat, staršia, mladšia doba bronzová, Kelti, doba rímska, sťahovanie národov... je množstvo ľudí, ktorí sa v týchto pojmoch strácajú  a nevedia si ich ani len rámcovo zaradiť do pochopiteľnej časovej osi. 

Schválne skúste si na nete vyhľadať takú prehľadnú tabuľku. Zrejme sa celkom slušne zapotíte, a napriek tomu sa dopracujete len k veľmi chabým výsledkom.

Ešte viac budete asi prekvapení, že vo vedeckej literatúre sa táto periodizácia publikovala ešte v hlbokom socializme a od vtedy nenájdete (aspoň ja som nenašiel, ale možno som len zle hľadal) žiadny podobný odborný článok s "oficiálnou" periodizáciou.

 O to viac potešil nápad Ruda Malého a jeho manželky Evky,  že by do svojej novej knihy "Putovanie po hradoch Slovenských 2", ktorá vyšla iba nedávno (a ktorá sa predáva ako teplé rožky, takže neváhajte a objednávajte) zaradili takúto tabuľku (časovú os), aby slovenský čitateľ získal lepšiu predstavu o našich najstarších dejinách.

Oslovil preto archeológov so žiadosťou o pomoc a dal sa do práce. Výsledkom je táto prehľadná tabuľka, v ktorej nájdete všetko potrebné. 

Tabuľka zobrazuje jednak jednotlivé obdobia (doba kamenná, bronzová, železná atď.) a v nich všetky kultúry a známe národy, ktoré dokážeme rozpoznať. K jednotlivým obdobiam je v tabuľke uvedené aj storočie, či tisícročie, ktoré im zodpovedá.

Rudo a Evka o tabuľke píšu:

„Potom som dostal nápad na grafické prehľadné spracovanie období-národov-kultúr, ktoré boli na Slovensku. Hľadal som dostupné podklady a zistil som, že to nie je až také jednoduché. Kamarát archeológ ma odporučil na materiál, ktorý bol uverejnený v 80.  rokoch. Ale že pozor! To už bolo dosť dávno a mnohé sa zmenilo. Niečo som našiel na stránke www.hradiska.sk , niečo v dejepise, na webe...a dal som sa do spracovania. Výsledok vidíte na nasledujúcej strane, zahŕňa obdobie od eneolitu po novovek (-4000 pred n.l. po rok 1800). Doplnil som názvy, kultúry a podstatné národy. Údaje sú konzultované s archeológom. Bol som upozornený, že „je toho viac“ a že by sa dalo deliť podrobnejšie pre východ-stred-západ Slovenska, ale som plne presvedčený, že tak ako mne aj vám bude stačiť aj táto podoba grafického znázornenia.“

 

PUTOVANIE PO HRADOCH SLOVENSKÝCH 

2. DIEL

 

Pred piatimi rokmi vydali manželia Eva Mladá a Rudolf Mladý prvú knihu o ich putovaní po hradoch – hrádkoch – hradiskách – opevneniach na Slovensku. V knihe bolo popísaných 520 lokalít a úspech tejto publikácie bol  pre autorov prekvapujúci. Nevenujú sa v nej histórii. Je to skôr „bedeker“, kde sa jednotlivé opevnenia nachádzajú. Vo svojom cestovaní a objavovaní pokračovali ďalej.

Do dnešných dní navštívili osobne vyše 1200 opevnení na našom nádhernom Slovensku, v čom majú zrejme prvenstvo. To ich viedlo k vydaniu druhého dielu. Kniha obsahuje 675 opevnení, mnohé sú určite prvýkrát verejne publikované. Je v nich obsiahnuté skutočne celé Slovensko. Na temer 400 stránkach nájdete prehľadné mapy, tabuľky s presnými súradnicami, nadmorskou výškou, miestom, okresom... Hlavnou kapitolou sú lokality usporiadané v abecednom poradí podľa katastra, v ktorom sa opevnenia nachádzajú. Nechýba mapka s vyznačením východzieho bodu, popis trasy, náročnosť, tisíce vlastných fotografií, pôdorysy... 

 

Aj úvod knihy bude pre mnohých laikov zaujímavý. Autori v ňom odpovedajú na časté otázky ohľadom práce archeológov, občianskych združení, alebo o netradičných postupoch skúmania profesionálnymi odborníkmi. Zo svojho pohľadu predstavujú aj naše naj – najvyššie položené opevnenia, najväčšie. Ale aj informácie o historických nápisoch na skalách, či o dúpencoch.

        Nikdy netvrdili, že sú odborníci, skôr iba turisti s „dobrou kondičkou“, ktorú pri tom množstve lokalít potrebovali. Kto má oba diely, získa najobsiahlejší prehľad o opevneniach, ktorý bude asi ťažko prekonaný. Čitatelia sú mnohokrát prekvapení, čo všetko neznáme alebo málo známe sa dá nájsť v ich blízkom okolí. Keď dostanú otázku, odkiaľ sa dozvedeli práve o tých neznámych opevneniach, dávajú odpoveď, že majú šťastie na priateľov. Dosť archeológov im fandilo, dávali im tipy na opevnenia. Mnohé sú ešte nepreskúmané. Bez takejto pomoci by svoj cieľ nikdy nedosiahli.

Len pre zaujímavosť, pri svojom putovaní najazdili autom po Slovensku 93.181 km, čo je vzdialenosť 2,3-krát obvodu rovníka. Pešo od auta na lokalitu a späť prešli 2.422 km, čo je 5,7-krát vzdušná vzdialenosť od Kremenca po Záhorskú Ves. Samozrejme počet 1200 opevnení nie je konečný. Archeológovia pracujú ďalej a vždy sa „niečo nové objaví“.

Kniha je vydaná súkromne, bez sponzorov, fondov a inštitúcií, v limitovanom náklade. Formát A4, 396 strán, celofarebná. Dostupná je iba u autorov, info mail: putovanie.hrady@gmail.com . Dotlač nebude....

Kto by mal záujem aj o prvý diel,  nájde ho v sieti predajní s knihami.

Veľký Tríbeč - mohutné praveké hradisko

Pohorie Tríbeč je známe nielen legendami o záhadne miznúcich ľuďoch, ale aj bohatou históriou. Je posiate sieťou rozsiahlych opevnení z neskorej doby bronzovej ale aj iných období. Medzi najznámejšie hradiská Tríbeča patrí Žibrica, Veľký a Malý Lysec, Zobor, či Veľký Tríbeč. A práve posledne spomenutému sa budeme venovať v nasledujúcich riadkoch. 

 

Hradisko Veľký Tribeč - národná kultúr. pamiatka by Pamiatkový úrad SR on Sketchfab

Prístup

Hradisko Veľký Tríbeč je prístupné z viacerých strán turistickými chodníkmi. Prechádza cezeň červená ponitrianska magistrála, na ktorú sa dostanete od Zlatna a aj od Kostolian pod Tríbečom. Zo západu na hradisko vedie modrá značka z Kovariec a od severu zase zo Solčian. Na vrchole hradiska ktorý nie je zarastený stromami si môžete oddýchnuť a najesť sa prinesenými zásobami v lone prírody. 

 

História bádania

Hradisko ako prvý popísal a aj zakreslil Lívius Odescalchi, veľkostatkár v Solčanoch, ktorý svoj rukopis predložil Rakúskej antropologickej spoločnosti vo Viedni a článok bol následne publikovaný v nemeckom jazyku v plnom rozsahu vo výročnej správe tejto spoločnosti v roku 1922 spolu s 5 obrázkami v texte. 

Najstarší známy nákres hradiska od Odescalchiho
 pochádza zo začiatku 20. rokov minulého storočia.
Tu ho môžete vidieť na výpise z uvedeného článku (od neznámeho zamestnanca AU SAV v Nitre) 

V neskoršom období bol v matičnom archíve Martine objavený zachovaný rukopis 11-stránkovej štúdie „O prähistorickom pevnostnom vale na vrchu Tríbči“ zo začiatku 20. storočia, ktorá nemá uvedeného autora. Botanik Pavol Eliaš vo svojom článku s názvom „O autorstve rukopisu o predhistorickom obrannom vale na vrchu Tribeč“ celkom presvedčivo preukázal, že tento text je prakticky iba slovenským prekladom vyššie uvedeného nemeckého článku od Odescalchiho. V článku napr. uvádza, že „V kamennom vale boli štyri otvory – brány 8-10 metrov široké. Pri každej bráne bol 10 – 30-metrový výklenok, ktorý tvorí ochrannú baštu. K hradisku viedli štyri cesty – jedna na juh smerom k Velčiciam, tri na sever k Solčanom.“ Okrem zaujímavého popisu hradiska pôvodný článok obsahuje aj nákres hradiska zo začiatku 20. storočia, z ktorého jasne vidieť, kde v rámci opevnenia sa nachádzali pôvodné brány do hradiska. V neskorších dobách totiž bol val hradiska preťatý na viacerých miestach umelo z rôznych dôvodov (zrejme ťažba dreva a pod.). 

 Ďalším bádateľom, ktorý sa hradisku venoval, bol náš starý známy a legendárny Štefan Janšák, ktorý hradisko podrobne popísal a zakreslil. Nechajme teda prehovoriť tohto barda slovenskej archeológie v jeho článku z roku 1929: Hradisko Veľký Tribec leží na vrchole hory tohože mena, dvíhajúcej sa v JZ pásme Nitrianskych hôr do nadmorskej výšky 820 m. Dominujúce postavenie, aké majú hradiská na Zobore a Zubrici, sa tu ešte stupňuje. Pravda, na jeho úkor, v neprospech účelnosti a pohodlia drievnych obyvateľov je prílišná vzdialenosť od vody, úrodných rovín a vhodných komunikácií, ktorý moment sa prejavil vo vybudovaní hradiska. Nemožno pravda Veľkému Tríbcu uprieť robustnú a drsnú mohutnosť, ktorá sa ešte zvyšuje divokou, tzv. nedotknutou prírodou, vlastne polovičným pralesom. Veľký Tribec je najvyšším kopulovitým končiarom hlavného hrebeňa Nitrianskych hôr, ktorý končiar vystupuje na strane SV sotva o 60 m nad hrebeň, ale na strane JZ klesá veľkým, 450 m-ovým stupňom, čím vlastne súvislý hrebeň je prerušený. Týmto zemepisným útvarom približuje sa Veľký Tribec horskému ostrohu, do roviny vybiehajúcemu. Keďže však jeho spád nie je dosť príkry a hora podržuje tvar kužľa s kopulovitým zakončením, vzniklo na Veľkom Tríbci hradisko, patriace k druhej kategorii. Geologický útvar vrcholu Veľkého Tribca i najbližšieho svahu v obvode 3—6 km je dobrá, zvetraniu málo podliehajúca žula. Veľký Tribec končí pod kótou 829 m na /Z strane nízkou žulovou skalou. Prirodzená bezpečnosť hradiska spočíva hádam jedine v tom, že je príliš ďaleko od roviny, uprostred hustého lesa, v spleti krížiacich sa jarkov a podružných hrebeňov, a preto sa ťažko nájde. Jedine na strane S, SV a V je prirodzený stupeň terénu do istej miery príkrejší, a to rozhodne v prospech bezpečnosti. 

Plánik hradiska od Štefana Janšáka z roku 1929

Opevnenie hradiska skladá sa z jediného valu, ktorého priebeh je patrný z mapky. Medzi najvyšším bodom hradiska (820) a najnižším (7390) je rozdiel 90 m, čo nijako neprispieva k jeho bezpečnosti. Na strane východnej, odkiaľ je dosť pohodlný a ľahký prístup, obyvatelia hradiska postavili pomocný val, prerušený neskôr vybudovanou cestou, slúžiacou k doprave dreva. Celková dĺžka obvodového valu činí 1882 m, pomocného valu a m b 200 m. Jeho výška smerom do hradiska pohybuje sa od 05 do 1 m. Navonok splýva val s prirodzeným spádom terénu, tvoriac tak 4-5 m vysoký stupeň. Materiál, k stavbe upotrebený, získaný bol na mieste a neukazuje nijakých stôp ohňa ani neobsahuje žiadnych iných nálezov. Hlavný vchod, zabezpečený do smeru cesty predlženými valmi (blokádou, analogíckou ako na Zobore), nachádza sa na strane severo-západnej a zdá sa byť jediným pôvodným vchodom. Ostatným aspoň, ktorých je viac, blokáda chýba. Plošná rozloha hradíska číní 102 ha a svojou kvalitou (vzhľadom na účelnosť, sledovanú pôvodnými obyvateľmi) je takmer vo všetkých svojich čiastkach rovnocenná, nevykazujúc žiadneho akostného odstupňovania. Rozsiahly, k juhu sklonený svah je síce chránený proti severným vetrom, ale nemá nijakej zvláštnej bezpečnosti pre prípad nevyhnutnej obrany. Bezpečnosť najvyššieho vrcholu a plošiny, rozprestierajúcej sa od neho smerom na SV, spočíva jedine v ich prevýšení nad okolím a vo vzdialenosti od valov, vystavených prvému nárazu. Na Veľkom Tribci niet nijakých zbytkov obydlia, útočíšť alebo císterien, slúžiacich k potrebe jeho praobyvateľov. Na vrchole sú hojné nálezy drobných črepov keramiky z prvej doby železnej (hallštattskej). 

Po Janšákovi sa podrobnejšiemu výskumu hradiska v podstate nikto nevenoval a hradisko bolo ponechané napospas nelegálnym detektoristom, ktorí sa postarali podobne ako pri iných hradiskách o vykradnutie najmä väčších kovových predmetov už zrejme v priebehu 90. rokov. V roku 2001 na hradisku vykonali iba povrchový zber archeológovia Jana Katkinová a Slavomír Katkin a výsledky prieskumu zverejnili v AVANSE za rok 2001. Našli iba niekoľko málo výrazných črepov, ktoré rámcovo datovali podobne ako Janšák do obdobia neskorej doby bronzovej a halštatu. Hradisku sa na základe leteckého snímkovania venovali tiež archeológovia Borza a Borzová v roku 2019, pričom však klasickú sondáž ani zber tu nerealizovali. Napriek tomu ich článok prináša zaujímavé informácie o priebehu opevnenia a o predsunutom vale. V septembri 2024 na hradisku vykonal výskum Pamiatkový úrad SR (Peter Bisták, Petra Kmeťová, Martin Neumann) a Krajský pamiatkový úrad Nitra (Michal Gróf) s prispením nášho OZ Hradiská a Archeo Moravia, kedy hradisko bolo skúmané systematicky aj za pomoci detektoru kovov. Podkladom bolo okrem iného kvalitné moderné lidarové snímkovanie terénu.

 

Výskum v roku 2024

Výsledky archeologického výskumu v roku 2024 prekvapili nás všetkých a priniesli úplne nové poznatky k datovaniu hradiska ale aj viaceré nečakané nálezy (napríklad drobné zlomky bronzových predmetov z mladšej a neskorej doby bronzovej, kovové zliatky, fragmenty spôn), ktoré veríme že budú čoskoro odborne spracované a vypublikované, aby sme sa mohli s nimi podeliť s našimi čitateľmi. V tomto štádiu sme dostali súhlas na zverejnenie niekoľkých z nich. Okrem toho si môžete pozrieť aj hlinený praslen a niekoľko keramických črepov, datovaných zrejme práve do obdobia ľudu lužickej kultúry v závere doby bronzovej. Snáď môžem prezradiť aspoň toľko, že aj výskum na Veľkom Tríbeči ukázal, že obrovské lužické/halštatské hradiská boli po zániku lužickej kultúry istý čas zrejme opustené a po niekoľkých storočiach ich využili obyvatelia v dobe laténskej a rímskej, avšak nie v pôvodnom rozsahu opevnenia, ale skôr mali tendenciu využiť iba vhodnejšie menšie časti hradiska. Tento trend vidieť aj na iných pôvodne halštatských rozsiahlych hradiskách. Napr. Holíš, Udiča Hradište, Marhát a mnohé ďalšie. Bude to asi súvisieť s tým, že v neskorších obdobiach hradiská obývali menšie skupiny obyvateľov, ktoré by neboli schopné ubrániť tak obrovské opevnenie, ako bol jeho pôvodný rozsah. 

Niekoľko nálezov z výskumu z roku 2024 (zverejnené so súhlasom archeológov):

 

Časť spony z doby rímskej

Uhorská včasnonovoveká strieborná minca

Fragment zrkadla z doby rímskej

Hlavička z bronzovej ihlice (lužická kultúra)

Železné konské zubadlo

Bronzový zliatok dokazujúci výrobnú činnosť

Hlinený praslen

Fragment z bronzového nožíka (lužická kultúra)

Hradisko odporúčam navštíviť každému, koho zaujímajú praveké opevnenia a kultúry, ale aj turistika a pobyt v lone prírody. 

 

Keramika z hradiska (sept. 2024::

Orgoň. 

Za konzultácie, podklady  a pomoc pri tvorbe článku ďakujem Petre Kmeťovej a Petrovi Bistákovi

https://www.pamiatky.sk/aktuality/detail/pamiatkari-zachranuju-archeologicke-pamiatky-na-velkom-tribeci?fbclid=IwY2xjawG7r-VleHRuA2FlbQIxMQABHQb5gqGfYn-cTkSi2TzNm-WKIuFof-euc-3HoUEB5fdM834tQOY-xTUB3A_aem_PD4yo4ksnKFf5TLRdzezBQ

Lit: Livio Odescalchi, 1922. Über den vorgeschlichtligen Festungswall auf dem Berge Tribeč (mit 5 Textabbildungen). Sitzungsberichte der Anthropologischen Gesellschaft in Wien, Jahrgang 1921–1922, Wien, p. 13–18.

Anonymus s. a. O prähistorickom pevnostnom vale na vrchu Tribči. msc., depon. in Literárny archív Slovenskej národnej knižnice, Martin, sign. C 297. 

Pavol Eliáš st: O autorstve rukopisu o predhistorickom obrannom vale na vrchu Tribeč Bull. Slov. Bot. Spoločn., roč. 42, č. 2: 205–208, 2020 

 Š. Janšák: Slovenské hradiská z doby hallštattskej. Sbor. MSS, 23, 1929 

Jana Katkinová - Slavomír Katkin (Pamiatkový ústav, Bratislava) Prieskum na hradisku Velký Tríbeč, AVANS 2001

 Zuzana Borzová – Martin Borza: Dokumentácia terénnych reliktov opevnených sídiel v Kostolianskej kotline a jej širšom okolí pomocou moderných metód, Študijné zvesti AUSAV, 2019 

 

Foto (Orgoň sept. 2024):