.

piatok 28. mája 2010

Molpír

      Na vrchu Molpír nad Smolenicami v Malých Karpatoch sa približne v šiestom storočí pred Kr. (staršia železná dobahalštatská doba) na rozlohe 12 – 14 hektárov rozprestieralo veľké hradisko. Hradisko vybudoval ľud Kalenderberskej kultúry, ktorá patrí do tzv. východohalštatského kultúrneho okruhu. Skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi. Impozantné opevnenie bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu základy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených zrubov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „akropole“, boli tiež rady terás s obydliam.


Už v rokoch 1890 a 1895 preskúmal smolenický farár N. Sándorfi polohu Molpír na východnom výbežku Malých Karpát. Zistil opevnenie troma obrannými múrmi, praveké osídlenie, preskúmal 23 hrobov stredodunajskej mohylovej kultúry zväčša s mohylovým násypom. Hrobový inventár už predstavuje klasickú mohylovú kultúru, s mečom s jazykovitou rukoväťou (typ Smolenice – Szombor) a ihlicou s pečatidlovou hlavicou. Vo výskume mohylníka pokračoval v rokoch 1970 – 72 AÚ SAV (Siegrid Dušeková), odokryla 15 mohýl s 51 birituálnymi hrobmi, urnové a kostrové hroby mali početné keramické a bronzové (britvy, šperky, nože) prídavky, dokonca sa našli aj zlaté drôtiky. Zo slovanského obdobia pochádza niekoľko mohýl a viaceré nálezy z predveľkomoravského odbobia.



Hradisko kalenderberskej kultúry bolo v rokoch 1963 – 71 systematicky skúmané AÚ SAV (Mikuláš Dušek, od 1967 so Siegrid Dušekovou). Celý jeho areál možno rozdeliť do troch priestorov, dvoch predhradí a akropoly, s celkovou rozlohou 12 ha. Konštrukcia fortifikácie bola nadpriemerne vyspelá: 2 m široký val mal po oboch stranách na sucho kladené kamenné múry široké 0,5 m s kamennohlinitou výplňou uprostred. Múr akropoly bol spevnený drevenou komorovou konštrukciou, jeho brána z kameňa bola zosilnená štvorbokými vežami a chránená zboku oválnym bastiónom.



Obývané boli iba horné predhradie a akropola, domy zoradené v ulicovom systéme stáli na umelých terasách. Na akropole boli budované aj z vnútornej strany pozdĺž opevnenia. Boli dlhé 6 – 10 m, široké okolo 3 m, jedno, dvoj a trojpriestorové. Zbudované boli zrubovou konštrukciou na kamenných podmurovkách, steny boli z oboch strán omietnuté hlinou, podobne bola upravovaná aj dlážka, niekedy vyložená plochými kameňmi. Vykurovalo sa jednoduchými ohniskami i kopulovými pecami. Mimo domov na akropole stálo spoločne 6 pecí, zrejme pod dreveným prístreškom, slúžiacich na pečenie chleba. Ďalšia pec v susedstve jedného z domov obsahovala zvyšky tavby a železnú lupu – ide o najstaršiu železiarsku pec na našom území. Na akropole bola i do skaly vytesaná cisterna (35,5 x 5,5 x 1,5 m), slúžiaca možno i na iný účel (hlinou vymazané steny). Kultové miesto, tzv. chrám, bol vytesaný do skaly (202 x 6 m). V ňom boli tri dočervena vypálené obetiská, pri nich lebka a kosti asi 2 – ročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité idoly a geometrické idoly v podobe tkáčských ihlancovitých závaží. Inými dokladmi kultu je stavebná obeta v základoch jedného domu.




Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva (nástroje, zbrane, nože) odlievanie bronzu (tégliky), výroba kamenných žarnovov, tkáčstvo) a obchode. Kontakt s vyspelým juhohalštatským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, jantárové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike.



Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, jedinou obeťou vojenského konfliktu je však obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale vzájomné konflikty domácich skupín medzi rokmi 570 – 560 p.n.l., súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v karpatskej kotline, označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným (zverným) štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.


Na lokalite sa uskutočnila pamiatková obnova a prezentácia častí opevnenia, brány, kultového objektu a cisterny. O jednotlivých objektoch návštevníkov informuje text na tabuliach tvoriacich súčasť náučného chodníka.



Výnimočné postavenie malo toto miesto najmä v staršej dobe železnej (8. – 7. storočie pred Kr.), kedy bol Molpír vybudovaný na križovatke obchodných ciest a plnil funkciu centrálneho hradiska s rozvinutým hospodárskym a nábožensko-kultovým životom. Vznikol na strategicky veľmi výhodnom mieste, kadiaľ viedla obchodná cesta spájajúca juhovýchodnú a severnú Európu. Blízkosť Jablonického priesmyku umožňovala aj bezprostredné prepojenie a kultúrny kontakt medzi Považím a Pomoravím. Bohaté nálezy z Molpíra dokladajú rôznorodé kultúrne kontakty s blízkymi a vzdialenými oblasťami Európy, ktoré sú doložené v nálezovom materiáli z hliny, bronzu, železa, kostí a parohoviny, ale aj skla a jantáru. Kľúčový význam majú niektoré unikátne predmety, ktoré majú paralely v juhovýchodnej Európe a v Sedmohradsku, ako aj na hornom Dunaji.


Obnovený archeologický výskum pod vedením S. Stegmann-Rajtárovej doložil okrem osídlenia v staršej dobe železnej (halštatskej) aj keltské a včasnostredoveké osídlenie. Cieľom výskumu v roku 2008 preto bolo detailnejšie rozpoznať stratigrafiu na lokalite a definovať jednotlivé obdobia osídlenia. Presná dokumentácia sídliskových štruktúr nám umožnila vytvoriť si obraz o vývoji osídlenia a bohatý nálezový material nám celkove priblížil život obyvateľov na hradisku. Už obmedzený rozsah terénnych prác jednoznačne potvrdil, že ide o významné miesto, ktoré je na základe unikátnych nálezov dôležité nielen pre Slovensko, ale aj pre celú strednú Európu. Práve v období formovania sa staršej doby železnej dochádzalo k prvému kultúrnemu zjednoteniu stredoeurópskej oblasti, ktorého súčasťou bolo aj územie západného Slovenska.



Dvořák v knihe Stopy dávnej minulosti 2 popisuje hradisko nasledovne:

"Hradisko malo tri časti, dve nádvoria a akropolu. Oddeľovali ich už spomínané terénne vlny. Predpokladalo sa, že sú to zvyšky valov z kamenia a hliny, ale už prvé sondy, ktoré vykopal Mikuláš Dušek, ukázali, že to boli kamenné hradby hrubé dva a vysoké asi tri metre, na vrchole pravdepodobne s drevenou palisádou. To výrazne zvýšilo váhu tohto miesta, ujala sa predstava, že išlo o sídlo niekoho významného, azda kniežaťa. Výnimočnosť situácie naznačovali aj výsledky archeologického výskumu. Prvé nádvorie s bránou bolo prázdne, nenašlo sa takmer nič, zrejme tam nikto trvalo nebýval, možno slúžilo len v čase nebezpečenstva ako útočisko pre obyvateľov z okolia. Na druhom nádvorí stáli príbytky remeselníkov. Je pozoruhodné, že ich postavili na umelých terasách vysekaných do svahu, ku ktorým sa ešte vrátime. Tretiu časť hradiska, akropolu, chránila dômyselná hradba. Vpredu stál kamenný múr a o štyri metre ďalej ešte jeden. V priestore medzi múrmi boli zrubové drevené komory vyplnené hlinou. Vytvárali pevný tri aj pol metra vysoký múr odolný proti ohňu, pravdepodobne s drevenou palisádou na vrchole. Také múry stavali Kelti, ale až o stáročia neskôr. „Murus gallicus", tak ich nazval Gaius Iulius Caesar, ktorý ich musel dobýjať. V predkeltských časoch ich poznalo len Stredomorie s prvými európskymi kultúrami.



Hneď za hradbou bol rad domov. Stáli jeden vedľa druhého, približne rovnako veľké, dlhé desať a široké tri aj pol metra. Ďalšie domy boli postavené v strede akropoly opäť na terasách vysekaných do svahu. Neboli prázdne, v troskách ležali šperky, bronzové nástroje, jantárové i sklené perly, krásne zdobená keramika. Jeden z domov sa vymykal spomedzi všetkých ostatných: mal dve krídla a celkovú dĺžku takmer 25 metrov. Azda slúžil ako sídlo molpírskeho kniežaťa, palác, ale na rozdiel od domov pri hradbách bol takmer prázdny; bez zlata, bez bronzu, bez jantáru. To bola nápadná okolnosť, navyše bol neuveriteľne zničený, neznáma sila rozhádzala múry do niekoľkometrovej vzdialenosti. Nebola to jediná nápadná okolnosť. Na akropolu sa vchádzalo cez bránu, ktorú sa podarilo odkryť ešte aj so stopami vozových kolies vyjazdenými do skalného podkladu. Chránili ju dve strážne veže po oboch stranách vstupu a oválna bašta postavená trocha obďaleč. Chránili, ale neuchránili. V bráne
na bruchu s hlavou obrátenou do pevnosti ležal mŕtvy muž. Jeho telo zavalilo kamenie zo zrúcanej brány. Archeologický výskum čoraz väčšmi ukazoval na veľkú drámu. Na Molpíre sa podarilo preskúmať 62 domov, vo viacerých ležali mŕtvi ľudia, ktorí potvrdzovali predstavu o tragédii a náhlej skaze.



Napríklad v dome označenom archeológmi ako číslo sedem ležali pod zrútenou konštrukciou vedľa ohniska dve kostry: z jednej strany dospelý človek, z druhej dieťa. Aj v kniežacom paláci sa našli zvyšky lebky a izolovaná, možno odseknutá hlava asi osemnásťročného dievčaťa. Stopy po katastrofe boli aj na ďalších miestach. Na ohniskách stáli hrnce, pod ktorými sa kúrilo tesne predtým, ako sa privarila skaza. Aj na hradbe boli stopy po ohni, po obrovskom požiari, ktorý spiekol kamene vnútorného valu do celistvého príkrovu. Skaza prišla náhle a pustošila s absolútnou dôslednosťou. V domoch zostali najvzácnejšie veci: šperky, bronzové nástroje, jantárové i sklené perly, keramika, spony, kosáky, nôž, náhrdelník, náramenica, ale aj háčik na ryby, stovky praslenov a obrovské množstvo črepov, z ktorých sa výskumníkom podarilo zlepiť desiatky celých nádob. V čase prepadu boli teda celé, nerozbité, zničil ich až útok alebo čas, ktorý nasledoval.

Spod zeme sa vynárali veci, ktoré svedčili o výnimočnom postavení hradiska. O prítomnosti jazdcov i peších bojovníkov hovorili konské zubadlá, sekery s charakteristickými krídelkami, hroty kopijí, strelky, časti bronzovej prilby, šupiny z brnenia."

Ako už bolo spomenuté na začiatku, hradisko bolo znovu využívané Slovenmi na našom území, pričom práve Molpírske hradisko radíme k najstarším slovanským hradiskám na našom území. Ako uvádzajú Drahoslav Hulínek, Michal Čajka: "Do obdobia okolo roku 800 môžeme na Slovensku zaradiť počiatky využitia a pravdepodobnej (doteraz jednoznačne nezistenej) stavebnej úpravy pôvodných fortifikácií opevneného pravekého sídliska v Smoleniciach-Molpíre. Výraznejší spoločenský význam hradiska potvrdzujú viaceré nálezy -liata faléra s plastickou hlavou psa, ostrohy, erbovité kovanie zdobené palmetou na puncovanom pozadí, zubadlo, bronzový náramok s romboickým prierezom a otvorenými koncami a prelamované bronzové nákončie jazykovitého tvaru." Taktiež nález ostrôh zvýrazňuje význam tohto hradiska v období 8. - 9. storočia.


Najzaujímavejšie Slovanské nálezy z Molpíra:







Fotogaléria

Čiastočná rekonštrukcia vstupnej brány na akropolu


Zrekonštruovaná časť opevnenia





Obetisko



Cisterna



Pohľady z hradiska






čiastočná rekonštrukcia bašty











Pozrite si tiež:   http://www.oznasesmolenice.sk/images/hradisko-molpir.pdf


Lit:
Dvořák P.: Stopy dávnej minulosti 2 (Slovensko v staroveku), Rak, 2003
www.smolenice.sk
Drahoslav Hulínek, Michal Čajka: Včasnostredoveké hradiská na Orave v kontexte hradísk na Strednom a Západnom Slovensku, Slovenská archeológia LII-1, 2004.
PhDr. S. Stegmann-Rajtár, CSc., Obnovenie archeologického výskumu na Molpíri v Smoleniciach, Archeologický ústav SAV 2008
Vladimír Turčan: Ďalšie slovanské nálezy zo Smoleníc-Molpíra, Zborník SNM 1994
Vladimír Turčan: Nové nálezy ostrôh zo Smoleníc-Molpíra, Zborník SNM 1995

7 komentárov:

  1. škoda, že tak významná a rozsiahla pamiatka z dávnych čias, je málo známa v zahraničí.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ...cele starocia pred kristom tam zili nasi predkovia stari slovania...aj molpir je jedna z odpovedi kto naozaj sme...vazme si to konecne ...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Osídlenie Molpíra pred naším letopočtom - kalenderbergská kultúra - nepripisujeme Slovanom. Tých na hradisku nachádzame až v ďalšej fáze - 7.-9. storočí nášho letopočtu.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ... uz pripisujeme...studiom kultur ako tzv. kalenderbergská kultúra a ine a ako aj inych zdrojov ako "doterajsich" zistime spravne odpovede ...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. v čase rozkvetu hradiska bol Rím iba bezvýznamnou etruskou dedinou a grécke mestské štáty ako Atény či Sparta mali svoj zlatý vek ešte pred sebou. Slovania v tom čase ... ani náhodou

    OdpovedaťOdstrániť