Zámčisko - Modra

Zámčisko - Modra

       Poloha Modry na južnom úpätí Malých Karpát predurčila jej vznik, sídelný charakter aj spôsob obživy obyvateľov. Presnú dobu vzniku Modry nepoznáme. Počiatky možnej sídelnej predchodkyne Modry spadajú do 9. storočia, do rozkvetu Veľkomoravskej ríše. Vtedajší slovanskí obyvatelia osady (resp. osád) v severovýchodnej vonkajšej časti dnešného námestia Ľ. Štúra pochovávali mŕtvych na pohrebisku v lokalite tzv. Sodomovského vinohradu.

Umelecká predstava o vzhľade hradiska od Mgr. art. Tomáša Polonského

Naša archeológia však nevenovala Modre doposiaľ takú pozornosť, akú by si zaslúžila, najmä ak tu už v minulosti boli náhodne nájdené nálezy, ktoré mohli znamenať začiatok rozsiahleho archeologického výskumu. V roku 1937 boli náhodne nájdené zvyšky hrobov z 9. storočia vo vinohrade pána Sodomu. Pán Sodoma našiel na svojom pozemku v Modre niekoľko rozbitých hrobov s kostrami a rôznymi predmetmi, predmety odniesol do Slovenského múzea v Bratislave. Nález stručne popísala odborná pracovníčka múzea Dr. Ľudmila Kraskovská o tri roky neskôr v zborníku Muzeálnej Slovenskej spoločnosti: „V roku 1937 dostalo Slovenské múzeum dva hrnce a nôž z hradištného pohrebiska, ktoré objavili na vinohrade p. Sodomu v Modre.“ V ďalších riadkoch tu popisuje nájdený železný nôž a dve hlinené nádoby zdobené mnohonásobnými vlnovkami z 9. storočia. 

Umelecká predstava vzhľadu hradiska v 9. storočí (autor Peter  Bros)

     Na vinohrad pána Sodomu sa zabudlo až do roku 2001, keď bol s veľkými ťažkosťami pozemok znova lokalizovaný a možno prejde mnoho ďalších rokov, kým sa tu uskutoční nejaký výskum. Z nálezu pána Sodomu z roku 1937 je však jasné, že Modra tu bola minimálne už v 9. storočí, dodnes však nevieme, aké veľké tu bolo osídlenie a aký vzťah malo toto osídlenie k neďalekému staroslovenskému hradisku na Zámčisku.

zámčisko na 2. voj. mapovaní

Na leteckej snímke vidieť zreteľne oba valy ako tmavé čiary v snehu

 

  

 

Priestor hradiska bol využívaný už okolo roku 700 p.n.l. (tzn. v čase najväčšieho rozkvetu smolenického hradiska Molpír) ľudom kalendenbergskej kultúry. K jeho vybudovaniu do podoby, ktorej pozostatky možno vidieť ešte dnes (predovšetkým dobre viditeľné obranné valy) však došlo až v čase Veľkej Moravy, kedy hradisko z najväčšou pravdepodobnosťou slúžilo ako refúgium pre obyvateľov územia dnešnej Modry a okolia. Hradisko teda využívali pôvodní "Modrania" ako útočisko pred nepriateľom v nepokojných časoch. Vždy keď hrozilo nebezpečenstvo, že na územie ich sídlisk vtrhne nepriateľ, obyvatelia sa uchýlili na opevnené Zámčisko, kde mali oveľa väčšiu šancu na obranu, ako v neopevnenom sídlisku na území Modry. Po odchode nepriateľa sa opäť vrátili do svojich domovov.Hradisko sa využívalo aj po vzniku Uhorského štátu. Napr. 13. storočie poskytovalo množstvo historických udalostí, pri ktorých mohlo nájsť modranské Zámčisko svoje uplatnenie. Či už ide o tatársky vpád, boje, ktoré sa odohrávali medzi vtedajším Uhorskom a poslednými Babergovcami po tatárskom vpáde, obdobie bojov medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom, alebo obdobie koncom 13. storočia, kedy bolo územie Malokarpatského regiónu zachvátené povstaním vojvodu Opura proti centrálnej vláde. V týchto obdobiach bolo Hradisko využité o čom svedčia i rôzne archeologické nálezy vojenského typu ako ostrohy, zvyšky zbraní, podkovy, podkováky, či tri hroty šípov. Hradisko zaniklo požiarom.

Poľnohospodárske náradie z čias Veľkej Moravy nájdené na Zámčisku

     

Polohu a povrch hradiska Zámčisko preskúmal, zmapoval, opísal a zhodnotil Š. Janšák. Jeho polohu udáva hodnotami 34° 57 1/2' východnej dĺžky, 48° 21 3/4' severnej šírky, 2 km vo vzdušnej čiare severovýchodne od obce Kráľova. Leží na horskom ostrohu. O jeho výhodnej strategickej polohe svedčí okolnosť, že rozhľad z neho umožňoval kontrolu komunikácií v úseku Pezinok - Častá na vzdialenosť 15-20 km.

Pôdorys Zámčiska s vyznačenými nálezmi

Prírodné okolnosti a opevnenie hradiska opisuje Janšák takto:

„Leží na plochom, v týchto miestach rozšírenom hrebeni jednej odnože Malých Karpát, obtekanej na západe i východe horskými potôčikmi, spájajúcimi sa v jeden, práve v Harmónii... Prirodzená bezpečnosť hradiska daná je tým, že iba zo severnej strany je ľahký prístup po hrebeni. Na strane západnej a východnej sú príkre svahy a na strane južnej vyskytuje sa kolmá skala 10-15 m vysoká, nižšie zasa príkro odstupňovaná. Tejto prirodzenej konfigurácii prispôsobili sa umelé opevnenia: najsilnejšie sú tam, kde je prístup pohodlnejší, chýbajú úplne, kde ostrý svah skaly postačuje sám na ochranu.

        Hradisko má tvar úplne pravidelnej podkovy 115 m dlhej a 105 m širokej, ktorej plocha je uzavretá valom a b c d e, skalou a e, a ktorej povrch je rozdelený valom ľ b na dve časti. Valy sú kombinované po celej svojej dĺžke a vo všetkých častiach s priekopou, priliehajúcou na vonkajšiu stranu, čo značne zvyšuje kvalitu opevnenia a tvorí súčasne istú príbuznosť základných čŕt s hradiskom pri Sv. Jure. Val a b c d e, dlhý spolu 280 m, pripína sa v bode a na kóte 464 k príkremu svahu, odtiaľ tiahne sa smerom severným, zahýna sa veľkým oblúkom do smeru východného až po bod c, kde dosahuje súčasne najvyšší bod v teréne, t. j. kótu 499. Tam sa otáča na juhovýchod, neskôr na juh, klesá na kólii 484 a končí v bode e.

Val a b je dosť plochý, na vonkajšej strane sa dvíha 2-3 m nad dno priľahlej priekopy a smerom do hradiska sotva vystupuje 30-40 cm nad povrch. V bode c dosahuje výšku 7 m nad dnom priekopy a odtiaľ klesá postupne jeho výška na 5 a 4 m, pričom v bode d je vyrúbaná priekopa v skale, a zo získaného materiálu je zhotovený násyp. Val f b, dlhý 110 m, je oveľa mohutnejší. Výšková diferencia medzi jeho hrebeňom a dnom priľahlej priekopy robí temer po celej dĺžke 5-6 m. Vo vzdialenosti asi 40 m smerom severným od valu b c vyskytuje sa priečny hrebienok i j (vytvorený prirodzenou cestou, nazhromaždením skalných balvanov a drie), ktorý obyvatelia hradiska mohli s výhodou použiť ako prvé opevnenie proti prístupu od severu. Obvodový val a b c d e je prerazený na troch miestach: v bode h, b, c. Vchod b zdá sa byť pôvodný, slúžiaci k vstupu do hradisku, poloha valu b), c) umožňuje jeho blokádu. Vchody ch g sú zriadené neskoršie.

Zámčisko sa skladá z dvoch nádvorí: a b ľ a (T) v rozlohe 3, 9 a, f b c d e f (II) v rozlohe (), I a. Nádvorie I. zaberá pomerne veľmi príkry svah 45%, pre obývanie menej vhodný, zastupujúci funkciu predhradia. Nádvorie II. sa rozkladá na plochom chrbáte, skláňajúcom sa mierne na všetky štyri svetové strany i pozdĺž i napriek, ktorý poskytuje možnosť pre dlhší a trvalejší pobyt. Nádvorie I. je obrátene úplne a nádvorie II. / prevažnej časti na južnú stranu, čo je pre obývacie pomery tiež veľmi priaznivý moment.Prameň P pri východnom konci valu i j poskytuje vodu cez väčšiu časť roku, ba i za vlhkého leta.

Na prácu S. Janšáka nadviazal zisťovací výskum roku 1999, ktorý vykonalo Archeologické múzeum SNM v Bratislave z iniciatívy Mestského úradu a štátnej správy v Modre. Práce sa pod vedením Z. Farkaša zamerali na výskum horného opevnenia hradiska, pričom sa otvorili dve sondy. Prvá preťala severný val horného hradiska, druhá prerezala severné krídlo západnej brány vnútorného opevnenia. Ako Z. Farkaš konštatuje v štúdii o zisťovacom výskume lokality Zámčisko, „rezy valmi ,akropoly' Zámčiska doložili viacfázovú výstavbu, ale neumožnili riešiť jej vzťah k predhradiu". Pomerne skromný sprievodný materiál, ako aj predmety získané „zlatokopmi" pomocou detektorov, umožňuje datovať najmä najmladšiu fázu opevnenia v 10. a na začiatku 11. storočia, v ktorej opevnení „aspoň príležitostne“ bola umiestnená vojenská posádka ubytovaná azda v ľahkých i trvalejších nadzemných obydliach z dreva..."

Najnovšie výsledky archeologických výskumov zhrnul Zdenek Farkaš v zborníku Modra v premenách stáročí takto:

Valové opevnenie pozostávalo z dvoch až troch samostatných stavebných fáz. V severnej časti, v mieste najľahšieho prístupu, najstaršie opevnenie pravdepodobne pozostávalo z dvoch valov, najskôr drevozemnej konštrukcie, medzi ktorými v tretej stavebnej fáze vyhĺbili dodnes zachovanú hlbokú priekopu. Samotnú fortifikáciu založili na pôvodnom ílovito-piesčitom podloží, pričom využili pôvodný terén tak, že vonkajší násyp sa tylom opieral o prirodzenú skalku. Najstarší val pozostáva z výrazne popolovitej zeminy, premiešanej s uhlíkmi buku. Nemožno vylúčiť, že výrazná popolovitá vrstva nevznikla pri požiari hradiska, ale pri vypaľovaní porastu na budúcom stavenisku a nasledovným nasypaním zmesi hliny a popola do telesa fortifikácie. Šírka deštrukcie predného, pôvodne zrejme aj nižšieho valu dosahovala 1,9 m a vnútorného 5,6 m.

Naša informačná tabuľa, ktorú sme na hradisku umiestnili v roku 2013

Zatiaľ je najťažšie časovo zaradiť najstaršiu stavebnú fázu. Amatérsky bol nájdený väčší zlomok nádoby z mladšej bronzovej doby. Napriek tvrdeniu darcu sa však doposiaľ nepodarilo dokázať jednoznačný vzťah črepu k Zámčisku. Z nálezov získaných pri prieskume detektorom kovov patrí k starobylým typom kosákovitý železný nožík zrejme z halštatského obdobia. Podľa neoverených informácií práve bronzové predmety mladšej bronzovej doby a doby halštatskej patrili k hlavným predmetom záujmu detektoristov. Niektoré z nich údajne skončili aj v súkromných zbierkach niektorých Modranov. Práve ich sprístupnenie by mohlo posunúť poznanie najstarších dejín mesta o výrazný krok vpred.

V nasledovnej (strednej) fáze už deštruované zvyšky pôvodného vnútorného valu zarovnali a prerezali žľabom paralelným so smerom opevnenia, ktorého dno zasahovalo až po skalné podložie. Podľa súvislej vrstvy zo zhoreného bukového dreva, prekrývajúceho staršie opevnenie pred žľabom, azda novú hradbu s tylom opierajúcim sa o stenu, zakotvenú v žľabe, vybudovali zo statických dôvodov na drevenej plošinke. Jej predná časť sa však dodnes nezachovala.

Strednú fázu výstavby opevnenia datujú predovšetkým 2 železné radlice, krojidlo pluhu, hrot oštepu, veľký nôž, podobný tomu, ktorý našli v jednom z hrobov vo vinohrade p. Sodomu, a azda aj niektoré iné predmety z 9. - začiatku 10. storočia, teda obdobia zodpovedajúceho rozvoju a zániku Veľkomoravskej ríše. Žiaľ, doposiaľ celkom chýbajú zlomky keramiky z tohto obdobia, ktoré inak patria k najčastejším archeologickým nálezom na opevnených, ale aj neopevnených sídliskách. Či to súvisí so stavom výskumu, relatívne malou odkrytou plochou alebo iba refugiálnym (útočištným) významom Zámčiska vo veľkomoravskom období umožní zrejme rozpoznať až nový, veľkorysejší terénny odkryv. V každom prípade existencia hradiska dokladá význam a hustotu osídlenia modranskej oblasti počas Veľkej Moravy s vlastným správnym opevneným strediskom alebo aspoň útočiskom a oporným bodom pre obyvateľov viacerých menších osád v okolí.

Ražeň z 13. storočia, o ktorom už medzičasom v Modre vznikla legenda,
že si na ňom opekal mäso Cyril a Metod

Najmladšia, už tretia fortifikácia v severnej časti hradiska pozostávala z roštovej konštrukcie z dubového dreva, ktorá prekryla aj starší žľab. Jej súčasťou bol prevažne kamenistý násyp, vystupujúci až po dnešný povrch. V poslednej fáze výstavby fortifikácie vyhĺbili či aspoň výrazne prehĺbili staršiu (?) priekopu medzi dvomi pôvodnými valmi. Zasekali ju do rastlého skalného kremencového podložia a materiál z nej nasypali ako do hlavného, tak vonkajšieho valu. Z drevenej konštrukcie hradby sa dodnes zachovali tenké vrstvičky zuhoľnateného dreva a azda aj čiastočne farebne odlišné násypové vrstvy.

Väčšinu železných nálezov, zachytených na celkovom pláne hradiska, tvorili klince rôzneho tvaru a funkcie. Prítomnosť koní na Zámčisku okrem početných „podkovákov" dokladá aj 14 podkov alebo ich zlomkov. V dvoch prípadoch však mohli byť podkovy súčasťou ťažkej okovanej obuvi. Nie všetky podkovy treba spájať s dobou trvania fortifikácie. Zámčisko sa totiž po strate vojenskej funkcie postupne menilo na dnešný les, a tak bolo aj využívané, vrátane ťažby dreva a jeho zvozu konským záprahom. Súčasťou výstroja jazdca, a to pomerne chronologicky citlivým, boli ostrohy. Dve z nich patrili k typom s bodcom a dve už boli vybavené pohyblivým ozubeným kolieskom. K zaujímavým nálezom patril železný ražeň, ležiaci priamo na ohnisku pri západnej bráne, a trojica kľúčov, z toho dva tzv. gotické, otáčavé s plochou zástavkou a jeden zásuvný zo závesného zámku. Samostatnou kategóriou sú militárie, z toho tri hroty šípov.

Slovanský železný nôž z modranského pohrebiska

Slovanská nádoba z Modry

Keramické zlomky a prevažná väčšina železných predmetov zrejme umožňujú pomerne dobre zaradiť poslednú stavebnú fázu Zámčiska do druhej polovice 13. storočia, keď opevnený priestor slúžil ako táborisko a súčasne oporný bod vojenskej posádky. Žiaľ, archeologický materiál, ktorý je v súčasnosti k dispozícii, ho neumožňuje jednoznačne spojiť s niektorou z vojenských a politických udalostí, ktoré sa na tomto území odohrávali v druhej polovici 13. a na začiatku 14. storočia. Najnovšie J. Žudel nevylučuje,že staré opevnenie nad Modrou bolo využité v období bojov Uhorského kráľovstva s Přemyslom Otakarom II. a že práve české vojská mohli istý čas kontrolovať priľahlé územie z výhodnej polohy Zámčiska.

Ani v jednej z troch stavebných fáz nespevnili čelo alebo zadnú časť hradby kamenným múrikom. Vonkajší val v poslednej fáze zrejme nemal vnútornú drevenú konštrukciu a pozostával iba z jednoduchého násypu.

Poznatky o vývoji fortifikácie pri tzv. západnej bráne akropoly výrazne ovplyvnila erózia. Napriek tomu sa podarilo zistiť, že aj tu najstarší val postavili na zarovnaný pôvodný terén a podobne ako v severnej časti fortifikácie opäť pozostával z popolovitej hnedastej hliny so zvyškami zuhoľnateného dreva, tentoraz však so stopami po pôvodnej vnútornej konštrukcii, najskôr roštového typu. Z prvého násypu sa ale dodnes zachovala iba 15 až 35 cm hrubá vrstva. V na ňu nasadajúcom mladšom vale ostali iba nepatrné stopy po bližšie nedefinovateľnej vnútornej drevenej konštrukcii. Podobne ako na severe, ani tu sa nenašli stopy po prípadnom čelnom kamennom opornom múriku. Súčasťou čelnej steny však mohli byť nevýrazné tmavé fľaky nad vnútornou hranou priekopy, azda jamy pôvodne nesúce zvislé oporné stĺpy.

Absencia akejkoľvek konštrukcie a neporušený násyp staršieho valového telesa v bráne nevylučujú, že je mladšia ako valy a nesúvisí tak s pôvodným opevnením. Za mladšie ako línia hradby považoval všetky súčasné vstupy do fortifikácie už S. Janšák, s výnimkou priechodu medzi predhradím a hlavným valom.

Vo valovom násype a ani v zásype priekopy sa nenašiel žiaden archeologický materiál, ktorý by dovolil datovať jednotlivé stavebné fázy. Rozsah výskumu a jeho zameranie zase neumožnili odkryť vo vnútri ohradenej plochy väčší priestor, na ktorom by sa dala sledovať prípadná vnútorná zástavba a ktorý by poskytol aj väčšie množstvo dobre datovateľného materiálu. Z archeologických sond pochádza iba 61 zlomkov hlinených nádob. Nedokonalé vypálenie keramiky pravdepodobne poukazuje na produkciu dedinských hrnčiarov. Túto keramiku datujeme do polovice 13. storočia. 

Pri obidvoch archeologických výskumoch sa zistilo, že Zámčisko viac či menej pravidelne navštevovali rôzni hľadači pokladov, vybavení detektormi kovov, po ktorých v teréne ostali početné „hľadačské jamky" a po stromoch rozvešané alebo v ich okolí uložené z ich hľadiska nezaujímavé kovové predmety. Okrem toho sa však zaznamenali aj pokusy o väčšie neodborné výkopy, napr. na mieste najvyššieho bodu opevnenia. Preto archeológovia zo SNM - Archeologického múzea v Bratislave pristúpili ku komplexnému prieskumu opevnenej plochy pomocou detektorov kovov. Do konca roku 2007 sa tak podarilo zostaviť súbor 196 kovových, takmer výlučne železných predmetov, pochádzajúcich zväčša z výskumu v roku 1999. Niekoľko kusov sa do zbierok SNM dostalo aj darom od miestneho zberateľa. V r. 2006 pôvodný súbor doplnil zatiaľ ojedinelý neskorší nález gotického kľúča od iného zberateľa, ku ktorému bola údajne prikorodovaná drobná strieborná minca, prvá známa z tejto polohy, ktorá po vybratí zo zeme však celkom podľahla korózii.

Záverom pridám zaujímavú legendu, ktorá sa viaže na modranské Zámčisko:

Hrad Červený Kameň (Pri Častej/Píle) mal byť vlastne postavený na Zámčisku. Stavbu aj začali, ale čo postavili cez deň, to akási neznáma sila cez noc preniesla na to miesto, kde je teraz Červený Kameň. To snáď malo byť upozornením, aby hrad bol postavený na inom mieste

Spracoval: Orgoň

Foto 20.12.2013 (Orgoň):

Zdenek Farkaš: Archeologické nálezy najstaršie osídlenie Modry in Modra v Premenách stáročí, Zborník Modranskej muzeálnej spoločnosti, Modra 2011
KRASKOVSKÁ, Ľ.: Nové nálezy slovanských pamiatok na Slovensku. In: Sbor. MSS 34-35, 1940-1941, 127-132

Žudel, Juraj - Dubovský, Ján : Dejiny Modry. Modra, Mestský úrad 2006

http://www.tikmodra.sk/index.php?co=112&ine=124& 

http://staramorava.euweb.cz/prehladkulturnychcentier.htm