.

utorok 22. júna 2010

Pobedim


Pobedim je známou archeologickou lokalitou. Najvýznamnejším objavom bolo odkrytie slovanského hradiska z obdobia Pribinovho kniežatstva. Archeologický výskum na lokalite Hradištia viedla PhDr. Darina Bialeková CSc, ktorá sa stala čestnou občiankou obce.

Zväčšiť mapu

Dobre viditeľné hradisko na II. voj. mapovaní
Hradisko na ortofoto mape z 50. rokov pred jeho zničením


Najstaršie osídlenie Pobedima pochádza z mladšej a neskorej dobe kamennej, kedy sa v chotári obce usadili prví roľníci. Dokladom osídlenia sú keramická črepy a časti kamenných nástrojov na polohe Hradištia. Tu sa počas výskumu odkryli i ďalšie doklady osídlenie a to zo staršej doby bronzovej. Z doby bronzovej je však najvýznamnejšie osídlenie z mladšej a neskorej doby bronzovej. Počas desaťročného výskumu sa preskúmala osada, ktorá patrila ľudu lužickej kultúry. Odkrylo sa viacero sídlištných objektov ako i kultové miesto uctievačov boha slnka. Z nálezov si zasluhujú pozornosť formy na odlievanie bronzových predmetov, keramika, opracované kosti a predovšetkým bohatá kolekcia bronzových predmetov / ihlice, kosáky, nožíky, šípky, šperky a ďalšie /. Z množstva keramických úlomkov sa podarilo zrekonštruovať nádoby rôznych typov a nechýbali ani drobné zvieracie plastiky. Osada z neskorej doby bronzovej bola dôležitým výrobným, obchodným a kultovým miestom na strednom Považí.

Rekonštrukcia veže podľa Ing. H. Albrechta


Rímska plastika Siléna
Významné bolo i osídlenie Pobedima v dobe, kedy naše územie bolo v susedstve Rímskej ríše. Na polohe Dolné pole sa preskúmalo sídlisko s výraznými nálezmi z doby rímskej. Odkryli sa sídliskové objekty a našli sa keramické nádoby a zvlášť cenné sú fragmenty rímskej keramiky tzv. terry sigillaty. Datovanie nálezov uľahčili rímske mince. Tieto sa objavili tak na lokalite Dolné pole ako i na polohe Horné pole. Významným a často publikovaným nálezom z doby rímskej je bronzová hlavička Siléna inkrustovaná striebrom. Objekty výrobného charakteru sa našli a zdokumentovali pri výstavbe diaľnice medzi Piešťanmi a Hornou Stredou. Kontinuita osídlenie Pobedima možno sledovať i v období sťahovania národov.

Prví Slovania sa objavili v chotári obce v 6. storočí, kedy sa tu rozkladali včasnoslovanské osady na polohách Dolné pole a Horné pole. Odtiaľ sa v 8. storočí presunulo osídlenie od povodia Dudváhu a Dubovej. Najintenzívnejšie slovanské osídlenie bolo však koncom 8. a začiatkom 9. storočia. V tom čase boli obývané viaceré polohy v chotári obce, ale najvýznamnejšie bolo na polohe Zapupovec, kde sa preskúmalo skoro 30 objektov z toho dve studne. Na základe nálezov sa obyvatelia osady venovali kováčstvu. Svedčia o tom nálezy dýz, železnej trosky a nedokončených výrobkov. Okrem týchto nálezov stojí za pozornosť nález drevenej naberačky zo studne 1 a nálezy dvoch umeleckých plechových kovaní.

Sekerovité hrivny z Pobedima  - platidlo Slovenov





Opevnenie slovanského hradiska
Nepochybene najvýznamnejšou slovanskou archeologickou lokalitou bolo opevnené centrum, ktoré malo svoju akropolu a podhradie. Rozkladalo sa na polohe Hradištia a Podhradištia. Hradisko patrí k najstarším hradiskám naddunajských Slovanov. Bolo opevnené valom budovaným komorovým systémom. Z vonkajšej strany hlinený val spevnený drevom chránil kamenný múr a z vnútornej strany val podpierali šikmé podpery. Do koruny valu bola osadená drevená palisáda. V určitých častiach valu sa nachádzali strážne veže. V opevnenom centre sídlil veľmož so svojou družinou a služobníctvom. Opevnené centrum bol osídlene veľmožom, ktorý mal svoju družinu a služobníctvo. V blízkosti valu sa na nachádzali dielne, stred hradiska bol miestom na sústreďovanie obyvateľov okolitých osád v čase nebezpečenstva. Pobedimské hradisko bolo tiež centrom obchodu v povodí Váhu. Toto konštatovanie je podložené archeologickými nálezmi a hlavne nálezmi sekerovitých hrivien vtedajšieho polotovaru a primitívneho platidla.

Konštrukcia hradby - škrupinová s komorovou výstužou




VÝSKUM A REKONŠTRUKCIA FORTIFIKÁCIE NA SLOVANSKOM HRADISKU V POBEDIME

Pobedimské hradisko možno charakterizovať ako jedno z nemnohých typických, nížinných hradísk na našom území, využívajúcich prírodný vodný režim ako ochranu — napr. Mikulčice, Pohansko pri Bŕeclavi, Majcichov (Chro-povský 1964, s. 15, 17) a ďalšie. Najstaršie zmienky o valoch pôvodnej slovanskej fortifikácie sú z konca minulého storočia. P. Jedlicska (1891), že val na severnej strane Hradíšť bol hranicou medzi pobedimským a očkovským chotárom. V opise obce Pobedim v diele Magyarország vármegyéi és városai — Nyitravármegye sa spomínajú zvyšky múru v mieste zvanom Hradište, kde „mohlo byť nejaké opevnenie" (Sziklay — Borovszky 1898, s. 166).

Veľkosť a vnútorné členenie hradiska boli determinované historickými a spoločenskými faktormi, no tvar hradiska sa prevažne prispôsoboval konfigurácii terénu. Pobedimské hradisko je lokalizované juhozápadne od dnešnej obce, v inundácii Dudváhu a Dubovej, a zaberá celú polohu Hradištia a takmer polovicu polohy Podhradištia. Úžitková plocha prvej Časti (Hradištia) je 4,1 ha, úžitková plocha druhej Časti (Podhradištia) 3,9 ha. V podstate je to neveľké hradisko. Jeho skoršie pomenovanie bolo Hradište, čo dokumentuje katastrálna mapa z r. 1900. Archeologický výskum fortifikácie hradiska, najmä v mieste juhozápadného ohybu valu, priniesol presvedčivé dôkazy o tom, že najprv boli opevnené Hradištia a čoskoro nato aj areál Podhradíšť. Ťažko však povedať, či si aj potom Hradištia podržali prioritné postavenie, leda funkciu akropoly, pretože nálezy z obidvoch častí hradiska sú datované rovnako, vypovedacou hodnotou sú rovnocenné a aj v rozmiestnení objektov možno konštatovať podobné tendencie (inklináciu objektov do blízkosti valu). Ani v jednej z oboch Častí hradiska sa nenašli stopy po významnejšej profánnej alebo sakrálnej architektúre.

Pekná umelecká prestava o vzhľade hradiska od našej spolupracovníčky  Anky Kocmaníkovej


V čase začatia výskumu sa na severnej a západnej strane hradiska rozprestieral močaristý terén bývalého očkovského chotára, ktorý bol odvodnený až po roku 1959. Charakter okolitého terénu mal zrejme rozhodujúci význam pri výbere miesta na vybudovanie tohto opevneného centra. Prihliadajúc na niekdajší tok Dudváhu, ktorý pravdepodobne meandroval v blízkosti hradiska, treba predpokladať, že priestor medzi potokom a hradiskom bol vždy natoľko močaristý, že sa stal prirodzenou ochranou hradiska po jeho celej severnej, západnej, juhozápadnej a čiastočne aj južnej strane.


Niekoľko zaujímavých 3D vizualizácií hradiska. Autor: NAJ






Súbežne s výskumom fortifikácie sa robil aj výskum sídliskových a výrobných objektov, sústredených na hradisku najmä v blízkosti opevnenia. Tam sa koncentrovalo aj gros všetkých nálezov i depotov sekerovitých hrivien.


Konštrukcia hradby na Hradištiach.

V časti zvanej Hradištia bolo zistené, že konštrukciu hradby tvorili komory s rozmermi cca 4 X 4 m. V sonde z vnútornej strany, teda smerom do hradiska, ležali dve pozdĺžne brvná. Vnútorné brvno pochádzalo zo základov komorovej konštrukcie, vonkajšie pôvodne spevňovalo šikmé vzpery. Priestor medzi nimi vypĺňala prepálená hlina z deštrukcie fortifikácie zničenej ohňom. Z vonkajšej strány komôr ležala masa lomových kameňov z múru. Komory dreveného skeletu boli vyplnené dobre ubitou hlinou a špáry medzi brvnami stien boli vymazané mazanicou.

Hĺbka slovanskej priekopy bola 2,05 m. Priekopa mala pravidelný zahrotený tvar a pri vrchnom okraji bola 5,70 m široká. Na jej dne sa nachádzala usadená vrstvička ílu a lastúrok. Podľa týchto zistení možno povedať, že fortifikácia na západnej strane Hradíšť bola po celej dĺžke vybudovaná rovnakou technikou pri použití rovnakého stavebného materiálu. Kamenná stena (plenta) lícovala hradbu z vonkajšej strany. Zo steny sa zachovali len zvyšky kameňa, zosunutého do priekopy.

Bol tiež zistený obraz ohybu fortifikácie v južnom rohu Hradíšť. Išlo o použitie zložitejšieho stavebného prvku, pri ktorom sa plynulý (vejárovitý) ohyb dosiahol zmenou tvaru komôr z pravidelných štvorcovitých na lichobežníkové. Kamenný múr, ktorý hradbu lícoval, sa potom vytáčal v poloblúku, a nie v pravom uhle. Takto vybudovaný ohyb fortifikácie bol stabilnejší a menej ohrozený podmývaním odvádzanou vodou, než ohyb v pravom uhle.

Hradba bola budovaná komorovým spôsobom so základnou kolovou konštrukciou, pričom sa nepravidelne striedali komory širšie s užšími i veľmi úzkymi. Steny komôr hradby boli na vonkajšej strane zdvojené (rozstup driev ca 60 cm), ale tým sa základná šírka hradby 4 m nemenila. Toto zdvojenie vonkajšej steny bolo zrejme vynútené palisádou, ktorá bola vsadená do koruny hradby, teda do priestoru zdvojenej vonkajšej steny komôr, čím sa zabezpečila jej stabilita. Vnútro komôr vypĺňala pevne ubitá zem, v ktorej sa nenašiel ani jediný slovanský črep alebo predmet. Vonkajšiu stranu drevo-zemnej hradby lícoval kamenný múr, hrubý v základoch ca 1,50 m. Požiar, ktorý zničil hradisko, tu musel byť veľmi intenzívny. Drevá konštrukcie miestami zhoreli na popol, ktorý sa v jemných vrstvičkách nachádzal medzi hlinou priečok komorovej konštrukcie, prepálenou do tehlovočervena. Stavebným materiálom hradiska v severnej časti hradiska bol predovšetkým dub (najmä letný), menej jaseň. Iné dreviny sa tu nevyskytli. Výplet z prútov sa na západnej a južnej strane Hradísť neobjavil.V južnej časti hradiska sa kvalitné tvrdé drevo ušetrilo tým, že v časti opevnenia hradba nebola vydrevená, ale mala iba vypletené steny. Stavebný komorový typ s kolovou konštrukciou bol síce zachovaný, ale steny boli vypletané konármi alebo prútmi. Steny boli zdvojené (Šírka ca 60 cm) a medzi ne bola ubitá prevlhčená zem, ktorá po uschnutí a stvrdnutí dobre nahrádzala vydrevenie stien. Pri zničení hradiska požiarom sa tieto steny sekundárne prepálili do tehlovočervena. Spôsob „nabíjania" stien (tiež „nabíjanica") v Pobedime a na juhozápadnom Slovensku sa udržal až do 20. stor.

Aby bol val budovaný týmto spôsobom statický a bezpečný, na základovú kolovú konštrukciu, klieštiny a šikmé vzpery sa používalo kvalitné dubové drevo, zriedkavejšie brest, ktorý sa svojimi vlastnosťami vyrovná dubu. Na výplet stien slúžila vŕba a iné ohybné, no menej kvalitné dreviny. Do zdvojenej stienky zadnej strany komory bola zapustená palisáda a potom nasledoval kamenný múr, ktorý hradbu lícoval. Hlina na výplň komôr sa získavala z nehlbokej širokej priekopy z vonkajšej strany hradby a z vnútorného areálu Hradíšť. Na mnohých úsekoch sa zachovali jamy po silnejších koloch (priemer ca 20 cm), ktoré spevňovali vnútornú stenu hradby


Konštrukcia hradby na Podhradištiach

Fortifikácia na Podhradištiach bola zničená dávno pred začatím výskumu. V mieste, kadiaľ prebiehala fortifikácia slovanského hradiska, má rastlinný porast dodnes tmavšie sfarbenie. Aj v tejto časti bolo objavené väčšie množstvo prepálenej hliny, indikujúce rozsiahlejšiu deštrukciu fortifikácie. Hradbu tu tvoril drevený rošt z mohutných driev, potom nasledovala kamenná sutina a nehlboká priekopa. Ďalej sa objavila štvorica jám, vytvárajúca rozložením pravidelný štvorec. Rozmiestnenie kolových jám je natoľko pravidelné (2,6 X 2.6 m), že s najväčšou pravdepodobnosťou tu možno hovoriť o nosnej konštrukcii strážnej veže, ktorá mohla mať východ do močaristého zázemia. Usudzujúc podľa rozmerov kolových jám, nosnosť kolovej konštrukcie, zapustenej do pravidelných a hlbokých jám s rovným dnom, bola taká veľká, že je celkom reálna predstava o dvojpodlažnej strážnej veži. Zistený drevený rošt môže byť pozostatkom spodného podlažia. Šírka komôr opevnenia na podhradištiach je 3 m. Fortifikácia po celom obvode Podhradíšť bola komorového typu, no jednoduchšia. Pozostávala z dreveného skeletu s kolovou konštrukciou a opletanými stenami (šírka komôr ca 3 X 3 m), z kamenného múru (šírka 1,5 m), ktorý lícoval zadnú stranu hradby, a napokon na severnej a južnej strane z plytkej priekopy (hĺbka 0,95 m), značne vzdialenej od hradby. Do koruny drevo-zemnej hradby bola zapustená palisáda. Vnútornú stenu hradby podopierali šikmé vzpery, zafixované pozdĺžne uloženým a kolíkmi upevneným trámom. Miestami boli vzpery vystužené aj kameňmi. Základným stavebným materiálom bol dub. Okrem neho boli upotrebené aj iné menej hodnotné dreviny, najmä vŕbové konáre a prúty, čo dokazuje, že steny komôr boli zhotovené výpletom, hoci nie je vylúčené, že aj tu na istých úsekoch — podobne ako na Hradištiach — mohli byť obkladané brvnami alebo doskami. Omazanie stien mazanicou bolo použité aj na Podhradištiach. Na vybudovanie kamennej steny sa použil taký istý lomový kameň ako pri stavbe opevnenia na Hradištiach. Nad západným a južným ohybom boli pravdepodobne strážne veže. Predpokladá to ohyb hradby v pravom uhle, čím vznikla komora s rozmermi 3 X 3 m, ktorá mohla dobre uniesť jednopodlažnú nadstavbu veže.

Slovanská priekopa na Podhradištiach nemala z obranného hľadiska veľký význam, lebo bola plytká a značne vzdialená od hradby (os priekopy od osi hradby je vzdialená takmer 9 m). Jej funkcia okrem toho, že sa z nej získavala zem na výplň hradby, snáď spočívala v odvode vody z predvalia, ktoré malo nekompaktne štrkovité a piesčité podložie; voda pri záplavách totiž mohla ohrozovať stabilitu fortifikácie. A vôbec – výskumy naznačujú, že okolie hradiska bolo v čase jeho existencie často zaplavované Dudváhom, resp. močaristé. Budovatelia fortifikácie slovanského hradiska v Pobedime boli však dobre oboznámení s vodným režimom okolitého terénu. Na jednej strane ho využili ako prirodzenú ochranu a na druhej strane upravili fortifikačný systém tak, aby voda v časoch zvýšenia hladiny neohrozovala život na hradisku. Z tohto aspektu si treba všimnúť priekopu, ktorá slúžila aj na regulovanie odtoku vody. Na reguláciu vody, najmä po pripojení Podhradíšf k areálu Hradíšf, slúžilo pravdepodobne stavidlo. Pripojenie hradby Podhradíšť k fortifikácii na Hradištiach sa muselo uskutočniť premostením priekopy.

Voľba miesta pre výstavbu

Rekonštrukcia fortifikácie pobedimského hradiska je tesne spojená s rekonštrukciou prostredia. Úzka väzba osídlenia na určitý ekosystém bola jednou zo základných podmienok jeho prosperity z hľadiska obživy (voda, pôda. lesy, pastviny, lovná zver, lesné plody), surovinových zdrojov (nerastné bohatstvo) i ochrany. Pri voľbe miesta pobedimského hradiska mal svoju úlohu nielen výber najvhodnejšieho miesta z hľadiska obrany, hoci tento aspekt sa tu výrazne uplatnil, ale dôležité bolo najmä ekonomické zázemie už existujúcej sídliskovej ekumény, ktorá zasa závisela od prírodných podmienok. Typ pobedimskej fortifikácie sa popri spoločných znakoch líši od podobných objektov v detailoch súvisiacich s miestnymi podmienkami a miestnym stavebným materiálom.

Spotreba materiálu

Pri budovaní fortifikácie slovanského hradiska v Pobedime sa získaval stavebný materiál z najbližšieho okolia v okruhu 5—10 km. Vápencový a pieskovcový kameň, z ktorého bol vybudovaný vonkajší obvodový múr a pokrývka koruny valu, lámal sa vo výbežkoch Malých a Bielych Karpát. Najprístupnejšie miesta na jeho vylamovanie sú až dodnes v okolí Čachtíc a Nového Mesta nad Váhom. V slovanskom období sa odtiaľto pravdepodobne splavoval po Dudváhu alebo Dubovej takmer až k hradisku. Časť kameňov mohla byť vyťažená z riečiska Váhu, ktorý pri zvýšenom stave vody naplavoval zo vzdialených oblastí aj kamene väčších rozmerov.
Nálezy z Pobedima a okolia











Stavba komorovej konštrukcie s odrevením, ktorá sa na Hradištiach tiahne na úseku dlhom 472 m, si na jeden bežný meter opevnenia vyžadovala približne nasledujúce množstvo stavebného materiálu: guľatina 2,3 m3 (kolová konštrukcia, výdreva stien, vzpery, palisáda, klieštiny), zemina 7 m3 (výplň komôr, ktorá sa získavala z priekopy na vonkajšej strane fortifikácie, prípadne aj z vnútorného areálu hradiska).

Na pletivovú, 340 m dlhú konštrukciu Hradíšť sa spotrebovalo na bežný meter opevnenia približne toto množstvo stavebného materiálu: guľatina 0,8 m3 (nosná kolová konštrukcia, vzpery, klieštiny a palisáda), pletivo z prútov a konárov menejhodnotných drevín 15 m3, zem 7 m3 (výplň stienok komorovej konštrukcie — „nabíjanica" a výplň komôr), kameň na vonkajší múr a pokrov koruny hradby 3,2 m3. Úhrnná spotreba stavebného materiálu na vybudovanie opevnenia na Hradištiach v reálnom odhade mohla byť teda takáto (bm = bežný meter): guľatina alebo dosky na úsekoch valu s vydrevenými stenami 1085 m3 (472 bm X 2,3 m3), na pletivovú konštrukciu 272 m3 (340 bm X 0,8 m3), spolu 1357 m3, pletivo 5100 m3 (340 bm X 15 m2), zemina 5684 m3 (812 bm X 7 m3), stavebný kameň 2598 m3 (812 bm X 3,2 m3). Spotreba stavebného materiálu na Podhradištiach bola vzhľadom na dĺžku opevnenia a jednoduchší stavebný typ menšia.

Stavebným drevom bol predovšetkým dub, vyhľadávaný pre trvácnosť a tvrdosť. Je známe, že vo vhodnom prostredí dub letný vydrží až 200 rokov, zatiaľ čo iné dreviny (okrem brestu, ktorý má podobné vlastnosti ako dub) pomerne rýchlo práchnivejú a hnijú. Tento proces urýchľuje voľný prístup vzduchu. Tieto vlastnosti dreva museli byť staviteľom hradiska dobre známe, pretože dreviny nižšej stavebnej kvality stavitelia nepoužili vôbec alebo len výnimočne na vzpery, klieštiny a základnú kolovú konštrukciu, ale použili ich hojne na vnútorné členenie valu. Tým, že komory boli až po vrch vyplnené zeminou, zamedzil sa prístup vzduchu a rozkladný proces mäkších a menej trvácnych drevín sa výrazne spomalil. Prítomnosť viacerých druhov tohto menej hodnotného stavebného dreva na takých miestach, kde sa predpokladajú strážne veže dokumentuje jeho využitie na vnútorné zariadenie alebo iné, nie stavebné účely. Vzorky prútov a konárov vŕby a liesky, zachované v zuhoľnatenom stave alebo ako odtlačky v mazanici, našli sa predovšetkým v severnej časti fortifikácie na Hradištiach ako súčasť výpletu vonkajších stien alebo ako výplet stienok „nabíjanice" vnútri valu. Ich výskyt na Podhradištiach sa viaže tiež na výplet stien komorovej konštrukcie.

Pozoruhodné je, že v istých preskúmaných častiach hradiska má prevahu určitý druh drevín. Z opísanej nálezovej situácie vyplýva, že opevnenie na Hradištiach nebolo po celej dĺžke vybudované rovnakým spôsobom. Základný stavebný typ síce zostal, ale pri stavbe skeletu sa použil rôzny materiál, ktorý si vyžiadal odlišnú stavebnú techniku pri zachovaní rovnakých kvalít a parametrov fortifikácie. Opevnenie na Podhradištiach má pomerne jednotný charakter (komorový typ s kolovou konštrukciou a s opletanými nezdvojenými stenami). Použitie rôznej stavebnej techniky na tom istom hradisku je nesporne odraz etapovitého budovania tohto opevneného centra (najprv boli opevnené Hradištia a potom Podhradištia), avšak aj tu sa uplatnil ekonomický aspekt. Opevnenie Podhradíšť je už úspornejšie na čas i materiál než opevnenie na Hradištiach (hradba je užšia o jeden meter, komorový skelet s kolovou konštrukciou a opletanými stenami je jednoduchý). Vybudovanie fortifikácie na Hradištiach dvojakou technikou tiež vychádzalo z úspory kvalitného stavebného materiálu na tej strane hradiska, ktorá bola okolitým terénom chránená.

Správne postavený drevený komorový skelet s kolovou konštrukciou a opletanými stenami, vyplnený pevne ubitou zemou, plnil rovnako dobre svoju funkciu ako zrubová Či roštová konštrukcia. Preto sa často tento stavebný prvok, najmä pri starších slovanských hradiskách, používal vo väčšom či menšom rozsahu pri stavbe hradieb alebo ich vstupných brán.
Plošná odkrývka fortifikácie v Pobedime na Hradištiach poukazuje na zanedbanie istej pravidelnosti rozmerov komôr konštrukcie. Pravidelné Štvorcové komory (4 X 4 m) sa tu striedajú s užšími i veľmi úzkymi, a naopak, miestami sú komory priestrannejšie.

Hradba pobedimského hradiska, bez ohľadu na to, či jej steny boli zhotovené vydrevením alebo výpletom, musela byť zabezpečená klieštinami, a to predovšetkým v hornej časti komôr, prípadne aj nižšie. Klieštiny sa upevňovali kolíkmi (hrúbka ca 5 cm, dĺžka ca 10 cm), ktoré zniesli aj veľmi veľké zaťaženie. Pri výskume fortifikácie pobedimského hradiska sa zistilo, že komory hradby na všetkých skúmaných úsekoch boli zámerne vyplnené zemou, ktorá bola potom dobre ubitá. Týmto sa zmenšil trecí uhol zeme a zvýšila sa stabilita hradby. Aj omazanie stien mazanicou, v ktorej sa zachovali odtlačky guľatiny, dosák alebo prúteného výpletu, malo zamedziť prepadávanie zeminy špárami, čo by mohlo zapríčiniť uvoľňovanie konštrukcie valu a jeho postupnú deštrukciu.

Proti nepriaznivému vplyvu erózie vody bolo treba povrch hradby chrániť. Mohlo sa to robiť drevenou mostovinou, ale rovnako dobre na tento cieľ mohol slúžiť kamenný pokrov koruny hradby. Okrem ochrannej funkcie a úspory dreva kamenný pokrov koruny hradby značnou váhou tlačil na horné klieštiny, a tým zvyšoval stabilitu valu. Aj ďalšie technické opatrenia zvyšovali stabilitu hradby. Smerom znútra hradiska udržiavali hradbu v 60° uhle Šikmé dubové vzpery. Takto umiestnené vzpery mohli udržať val vysoký 2—3 m, čo je reálny odhad aj v prípade Pobedima. Rozstup vzpier musel byť 1 — 1,50 m. Stabilitu hradby z vonkajšej strany zvyšoval múr z lomového kameňa kladeného nasucho, zakotvený drevenými klieštinami. Báza tohto múru je široká 1,50 m. Predpokladáme, že smerom nahor sa múr zužoval. Podobná Šírka kamenného múru sa zistila napr. na hradisku v Tlmačoch i na ďalších slovanských hradiskách. Múr tesne priliehal ku korpusu hradby, teda lícoval ju a určite dosahoval aspoň jej výšku, možno čiastočne chránil aj spodnú časť palisády.

Priekopa bola z bezpečnostných dôvodov hodne vzdialená od vlastnej hradby. Ak by v pôdnych podmienkach pobedimskej oblasti priekopu vyhĺbili bližšie k hradbe, vplyvom nekompaktnosti pôdy uvoľňovanej pôsobením vody by dochádzalo k jej zosúvaniu, a tým aj k porušovaniu pôdneho podkladu hradby.

Zistená priemerná výška hradby bez palisádovej nadstavby na Hradištiach je 2,4 m, na Podhradištiach 2,3 m. Väčšiu výšku vlastného korpusu hradby pri použitej stavebnej technike ani nemožno predpokladať, pretože hradba by sa bola zrútila. Výška hradby sa kompenzovala osadením palisády do drevo-zemného korpusu. Aby účinnosť palisády bola náležitá, drevá museli dosahovať takú výšku, aby dostatočne kryli dospelého človeka. To znamená, že palisáda nad korunu hradby presahovala 2,5—3 m. Zabezpečiť stabilitu takejto palisády bolo možné len tak, že pätina celkovej dĺžky použitého dreva (0 ca 13—21 cm) bola zahĺbená a potom zafixovaná dobre ubitou zemou.
Zvládnutie týchto náročných technických požiadaviek takejto stavby si vyžadovalo špecialistov na budovanie fortikačných objektov. Palisáda po celom obvode hradiska bola nepochybne zahĺbená do vonkajšej steny korpusu, hradby, zdvojenej na tento účel. Ináč si totiž spomenuté zdvojenie nemožno vysvetliť. Stabilitu palisády z vnútornej strany umocňovali vzpery a viazanie priečnym drevom. Na palisádu sa použilo zdravé a dobre rastené drevo, v našom prípade dlhé 3—3,5 m. Možno predpokladať, že palisáda bola zahrotená a v istých rozstupoch mala priezory pre stráž. Na hradbu sa vystupovalo cez strážne veže alebo po schodíkoch či rebríkoch.

Celková šírka hradby na Hradištiach (rozmery komôr ca 4 X 4 m) je spolu s kamenným múrom 5,5 m. Nerátame do tohto zakotvenie šikmých vzpier z vnútornej strany hradiska. Na Podhradištiach bol val užší (komory s rozmermi ca 3 X 3 m); šírka hradby spolu s kamenným múrom je tu 4,5 m. Tieto rozmery zodpovedajú zisteniam aj na iných slovanských hradiskách s drevo-zemnou hradbou a kamenným múrom. Uvedený typ hradby bol rozšírený predovšetkým na území západných Slovanov.

Súčasťou fortifikácie každého hradiska bol vchod a strážne veže. Pôdorys jednej z nich sa podarilo objaviť v tej časti hradiska (Podhradištia), ktorá bola v bezprostrednej blízkosti prírodného vodného rezervoára. Existenciu strážnych veží treba predpokladať aj pri bránach a v rohoch fortifikácie na Podhradištiach a na Hradištiach. Ich umiestnenie záviselo od polohy hradiska, od terénu a tiež od použitej stavebnej techniky. Vchod do pobedimského hradiska sa doposiaľ nepodarilo s istotou zistiť, aj keď boli identifikované pravdepodobné miesta kde sa vstupné brány mohli nachádzať. Na severozápadnej strane Podhradíšť bola objavená nosná kolová konštrukcia veže, azda aj s núdzovým východom. Terénna nivelácia a údaje v starých katastrálnych mapách naznačujú, že v 9. stor. za Podhradišťami mohla existovať prirodzená vodná nádrž, do ktorej azda vyúsťoval spomínaný núdzový východ. Hlavný vstup na Hradištia bol pravdepodobne na západnej strane, pričom súčasťou vstupného telesa musel byť aj most cez hlbokú a pravidelnú priekopu, ktorá slúžila aj ako regulátor vody. V prípade nebezpečia priekopu bolo možné vždy naplniť vodou z prírodného zdroja, a tak chrániť prístup do hradiska. Spôsob rozšírenia pôvodného areálu hradiska umožňuje predpokladať vstupnú bránu do Hradíšť v ich západnej časti. Zo strategických dôvodov nie je pravdepodobné, že sa do každej časti hradiska vchádzalo samostatnou bránou. Prichádzalo by to do úvahy iba vtedy, ak by obidva vchody boli chránené ešte ďalším predhradím s centrálnou bránou. Dosiaľ sa preferoval prístup po súši z východnej, resp. juhovýchodnej strany. Podľa nových zistení by prístup na hradisko nebol od dnešného Pobedima, ale smerom od obce Orvište alebo Ostrov, pričom komunikácia by viedla cez severozápadnú časť Podhradíšť.

Organizácia výstavby a obrany

Pri stavbe hradiska sa vyžadovala dobrá organizácia jednotlivých úkonov, koordinácia práce a zainteresovanie remeselníkov-odborníkov (tesárov, stolárov, kamenárov, kováčov atď.) Na vybudovanie celého opevnenia v Pobedime na Hradištiach (dĺžka 812 m) bolo potrebných 49 300 pracovných smien. Do pracovných smien je rátaná príprava, dovoz materiálu a vlastná stavba fortifikácie. Pri desaťhodinovom pracovnom dni to predstavuje prácu 190 ľudí a čas 260 dní; pri väčšom počte pracovníkov by sa čas budovania hradiska skrátil. Vybudovanie opevnenia na Podhradištiach si vzhľadom na jednoduchšiu techniku a menšiu dĺžku opevnenia vyžiadalo menej práce. Vybudovanie fortifikácie jednej časti hradiska v priebehu kalendárneho roka je teda celkom reálne. Možno povedať, Že medzi veľkosťou hradiska a jeho ekonomického zázemia je v 8.—9. stor. priama závislosť. Počet pracovníkov zúčastnených na budovaní fortifikacie je zhruba taký, ako počet obrancov nevyhnutný v čase nebezpečia. V Pobedime bolo potrebných na obranu hradiska približne 260 ľudí (na každých 5 m jeden obranca). Časť z nich tvorili obyvatelia hradiska, väčšinu však obyvatelia okolitých osád. Ekonomické zázemie pobedimského hradiska v 9. stor. tvoril približne areál dnešného chotára obce, čiže ca 900 ha. Na tomto území bolo objavených počas archeologického výskumu 8 osád súčasných s hradiskom.

Fortifikácia hradiska si žiadala stálu údržbu a v čase nepokojov aj obranu. I tieto práce museli byť organizované tak, aby na nich boli zainteresovaní nielen obyvatelia hradiska, ale aj okolitých osád, závislí na hradisku a jeho feudálovi. Veľmi zaujímavé údaje o takejto povinnosti stavby, údržby a obrany hradiska prináša anglosaský prameň The Burhal Hidage zo začiatku 10. stor. z oblasti Wessexu. Tu sa konkrétne uvádza, koľko pôdy patrilo jednotlivým hides (hide = lán) a aký počet ľudí z každého lanu mal byť hradisku k dispozícii v čase mieru i v čase nebezpečia. Na 1 aker šírky valového telesa bola povinnosť dodať pracovníkov zo 16 lánov. Ak bol lán zastúpený jedným mužom, tak na 1 yard pripadli 4 muži. Tieto zaujímavé údaje sú názorným vyjadrením stavu závislosti obyvateľstva osád voči hradisku vo Wessexe a zároveň upozorňujú na možnosť analógií aj na našom území v 9.—10. stor.

Pobedimské hradisko patrí k najstarším slovanským hradiskám na Slovensku. Archeologický materiál a najnovšie aj rádiokarbónová metóda ho radia do obdobia pred vznikom Veľkej Moravy (blatnicko-mikulčický horizont). Pravdepodobne v čase paralelne postupujúcej christianizácie a zjednocovacieho procesu pobedimské hradisko násilne zaniklo. V tom čase boli na Slovensku devastované aj niektoré ďalšie hradiská, ktoré možno považovať za najstaršie, vzniknuté pred rokom 800 alebo krátko po tomto dáte, napr. Majcichov, Vyšný Kubín, Spišské Tomášovce, prípadne aj Bojná.

Súčasný stav

Žiaľ v súčasnosti obec Pobedim očividne nemá záujem na tom, aby poukázala na svoju mimoriadne bohatú históriu. Miesto, kde sa pôvodne nachádzalo významné hradisko sa v súčasnosti nachádza v strede poľa, pričom nikde nenájdete ani len náznak informačnej tabule o tom, kde sa hradisko nachádzalo. Je to smutný obraz. Pozrite si fotogalériu - súčasný stav hradiska zo dňa 7. 1. 2012


Pohľad smerom na miesto, kde sa pôvodne nachádzalo pobedimské hradisko

(Takmer) vtáčia perspektíva

Pohľad od hradiska smerom na dnešný Pobedim

Výskum hradiska v roku 2012 realizoval známy slovenský archeológ Čendo Žrec - na snímke pri práci

Čendo - Žrec sa snaží zistiť priebeh valového opevnenia


Aktualizujem dňa 10.3.2015. Na okraji obce neďaleko hradiska pribudla pekná informačná tabuľa o hradisku. Ďakujeme a chválime.




Spracoval: Orgoň



Literatúra:

D. BIALEKOVA: VÝSKUM A REKONŠTRUKCIA FORTIFIKÁCIE NA SLOVANSKOM HRADISKU V POBEDIME, Slovenská archeológia, XXVI-1, 1978

BIALEKOVÁ, D.: Pobedim v praveku, Pobedim v dobe rímskej a v dobe sťahovania národov, Pobedim v dobe slovanskej. Kolektív autorov, Pobedim, Bratislava 1992.
http://www.pobedim.sk/index.php?id=archeologia
Laco Zrubec: Poklady Zeme, Osveta 1986
Niektoré obrázky prevzaté z cyklu Stopy dávnej minulosti (STV2)

11 komentárov:

  1. Na ktorý účet si mi poslal ,,autorske prava" na uverejnenie mojej osobnosti

    OdpovedaťOdstrániť
  2. A sakra, tuším sa na mňa obrátilo mocné sauronovo oko Čenda Žreca. To môžem rovno stránku zabaliť.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. narodil som sa v roku 1945 v Pobedíme.Bolo po vojne a tuhá zima.Najbližšia nemocnica Piešťany.Pôrod bol spontánny takže i v rodnom liste mám miesto narodenia POBEDÍM.Som na to hrdí lebo ani policajti nevedeli kde to vlastne je.Škoda že dedinka s takou históriou je tak málo známa.prežil som tam krásne detstvo na ktoré dodnes spomínam.Ohromní ľudia ,gazdovia a zatopená BOČAN jednonohý bociani ,Dudváh ,no a teraz už len slzy v očiach kde sa to podelo?

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Podle Steinhübela (který se odvolává na další autory) posouvají nejnovější dendrochronologická data výstavbu mohutné hradby v Pobedimi (a totéž platí pro Majcichov a Bojnou) až na sklonek 9. století. To je v souladu se zjištěními na moravských, ale i dalších evropských slovanských lokalitách. Komorové hradby s čelní kamennou zdí jsou většinou zřejmě až záležitostí vrcholu nebo konce Svatoplukovy vlády, kdy se množily válečné střety s Franky a sílilo i maďarské nebezpečí, zároveň bylo ale dost lidských a jiných zdrojů na tak náročné stavební projekty. Narozdíl od nepřesné radiokarbonové metody dává dendrochronologie celkem přesná data. Samozřejmě se může stát, že archeologové vytáhli zrovna ten kus dřeva, který se do hradby dostal až při nějaké pozdější opravě, ne při vzniku, ale když ta samá data chodí z tolika různých lokalit, těžko ty výsledky zpochybňovat. V případě Pobedimi to znamená dost zásadní přehodnocení předpokládaného vývoje hradiska. Stará teze o jeho zániku v době údajné války mezi Mojmírem a Pribinou tím asi padá. Pokud to celé zase nezmění další objevy...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nemôžem nic iné,len suhlasit...

    OdpovedaťOdstrániť
  6. ...a sílilo i maďarské nebezpečí, ... ???

    V dobe, kedy nemôžu existovať ani len "starí Slováci", "nám tu veselo pobehujú" ani len nie starí, ale rovno Maďari, hoci dobové zdroje hovoria o príchode Ungarov !!!

    Len jeden "arabsko-iránsky" zdroj hovorí o MADŽGARoch v Pannónii, t. j. etymologicky o MAČARoch v BAHNOnii.

    Ungari od rieky UH spolu s Chrvátmi/Chrbátmi/Karpatmi sa "natrónili" "po praslici Svätoplukovej dcéry" na uvoľnený MOKRAVský/moravský/bahnónsky/BLATENský/MOČARský trón !!!

    Viď: "autonómne" postavenie "novo-chorvátska" v Uhosku, a tiež haploskupina R1a jedného z dynastie KARPATOVCOV.

    Nie len drevo má svoje letokruhy, ale aj jazyk/ľanzyk má svoje "časo-zlupky" !!!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Metod J. Slav: A nebudete Vy náhodou nejaký príbuzný geniálneho Oskara Cvengroscha?

      Odstrániť
    2. Anonymný: ...no, ja si myslím, že asi aj ...

      Odstrániť
    3. Maďari sa sami pôvodne nazývali magorami... Po mytologickom predkovi Magorovi...... Viď Magor a Humor , mytologickom predkovia južných susedov .

      Odstrániť
  7. Brať za hodnoverný zdroj "pamflet", pod ktorý sa autor bojí podpísať, aj keď ním bojuje proti "nepravdivým povestiam vidiečanov" a "táravému spevu igricov", t. j. píše v prospech "vládnej doktríny", tak to je priam trestuhodné.
    Magor(i)? To je u nás aj v Česku nadávka. Nuž, ale v dnešnom radobyhúnskom Mačarsku je to krstné meno minimálne jedného nešťastníka, o ktorom som počul na vlastné uši.
    Navyše v "hrdinskom" počine magistra P. sa píše o mene Moger.

    OdpovedaťOdstrániť