Kostol sv. Margity Antiochijskej – najstaršia stojaca stavba na Slovensku

       „Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy. Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí.“

       Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje. Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy. Kostolík je zároveň živým dôkazom doho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR. Kopčany boli súčasťou Mikulčíc, ktoré si prisvojujú Moraváci. V skutočnosti však samotné hradisko Valy ležalo priamo na rieke Morava na ostrove, resp. niekoľkých ostrovoch. Až v neskoršom období po zániku hradiska zmenila Morava koryto postupne až do súčasného stavu. Podľa súčasného chápania hraníc, ktoré idú po rieke Morava by sa teda dalo povedať, že Mikulčice boli polovične Slovenské a polovične Moravské, čo je ale samozrejme nezmysel. Morava 9. storočia (myslím tým pôvodnú „Mojmírovu“ Moravu) zahŕňala bezpochyby aj veľkú časť západného Slovenska. Je vylúčené, aby mocenské centrum Moravy ležalo na hranici kniežatstva. Takéto centrá ležali zásadne hlboko vo vnútrozemí. Po pričlenení západného Slovenska K Uhorsku sa postupne východná časť Moravy (predovšetkým dnešné Záhorie) prestala identifikovať s pôvodnou Moravou a tento názov zostal iba jej západnej časti. Paradoxom ale je, že práve tá časť dnešnej Moravy, ktorá tvorila centrum historickej Moravy sa ešte stále nazýva Slovácko, čo evokuje rôzne asociácie.

     Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská . Pri kostrách odkrytých v pásovej sonde severne od kostola nenašla žiadne nálezy dovoľujúce ich datovanie, vlastný kostol považovala za ranogotický. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová . Štyrmi sondami po obvode kostola a jednou v interiéri opätovne zachytila kostrové hroby bez akejkoľvek výbavy a západne od kostola v sonde 2/94/95 fragmenty staršieho muriva neskôr identifikovaného ako základy predsiene.     Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR.     V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia.

     O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra. Stavba prešla prvými výraznejšími úpravami okolo polovice 13. storočia, keď boli upravené pôvodné polkruhovo ukončené okná lode. Na severnej strane boli zamurované a na južnej boli zmenené do podoby ranogotických okien s kamennými mníškami. Podobné okno bolo prerazené aj v južnej stene apsidy. V 2. polovici 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším gotickým portálom, asymetricky osadeným. Súviselo to pravdepodobne s vybudovaním empory v západnej časti lode. Okrem toho dostal kostolík nový oltár. V 17. storočí prešli úpravami okná, najmä sa to týka okna na južnej strane lode, bližšieho k apside, ktoré bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu. V tomto storočí definitívne zaniká osídlenie okolo kostolíka, ktorý zostal sám v močaristej krajine. Vďaka starostlivosti veriacich však nezanikol. Naposledy bol opravovaný ešte v roku 1926.

     Záverom treba dodať, že najnovšie výskumy nasvedčujú tomu, že na Slovensku stojí ešte prinajmenšom jedna stavba, ktorej pôvod siaha ešte do obdobia Veľkej Moravy a tou je kostolík v obci Kostoľany pod Tribečom. Velkomoravský pôvod kostolíka v Kostoľanoch je zatiaľ doložený len dendrochronologicky, keď analýza dreveného trámu z múru ukázala, že s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza zo stromu vyťatého okolo roku 860. Treba doplniť, že tento kostol bol na základe nálezu stavebného dreva v murive datovaný nepriamo do 9. st. nielen dendrochronologicky ale i meraním obsahu uhlíka C14. Aj touto metódou sa drevo datuje do priebehu 9. st. Je to dôležité, lebo ak proti dendrodatovaniu možno vzniesť isté výhrady týkajúce sa nižšej miery preukaznosti zistenej sekvencie letokruhov, tak úplne zhodné datovanie inou metódou musí tieto pochybnosti rozptýliť. Jediná vec, ktorá doposiaľ Kostoľanom chýba oproti Kopčanom sú veľkomoravské hroby, rešpektujúce stavbu kostola. Ich absencia je jediným dôvodom, prečo sa ešte historici neodvažujú zaradiť Kostoľany do Veľkomoravského obdobia.

   Na záver pridám zaujímavý článok zo stránky venovanej Mikulčickému hradisku (http://www.mikulcice-valy.info/default.asp?cont=113) - citácia z architektonicko – urbanistickej štúdie, ktorá bola verejne predstavená v Mikulčiciach 28. 6 2006, ktorý dokazuje, aký význam sa pripisuje tomuto na prvý pohľad nenápadnému kostolíku:

"Návrh prezentace kostela sv. Margity Antiochijské

Způsob prezentace velkomoravského kostela je v současnosti ve stadiu výzkumů. Vzhledem na stanovenou filozofii archeologického parku je možno na jedné straně některé metody prezentace navrhnout definitivně, ale na straně druhé jiné jen předpokládat.

Vzhledem na současný stav výzkumů je možno uzavřít názor na prezentaci částí architektury velkomoravského kostela, nacházející se pod terénem. Jedná se o části základového zdiva nartexu se zděným objektem jámy. V kontextu s navrhovanou korekcí prezentace replik zdiva kostela v rámci velkomoravského hradiště Valy, je zde navržena představení nartexu v celém rozsahu půdorysu nartexu. Základ by byl (podobně jako na české straně) vyzděný do výšky cca 25 cm z lomového kamene. Objekt jámy bude překryt kamennou plotnou, vnitřní část nartexu bude vysypána pískem nebo dobrým štěrkem¨.

Nadzemní zdivo kostela je třeba vnímat v kontextu všech stavebních úprav, kterými kostel prošel. Hlavní rámcovou metodou obnovy je maximální prezentace raněstředověké kulturní vrstvy. Nedávno se realizovala metoda obnovy, která analytickou metodou prezentuje také mladší etapy objektu. Předpokládá se, že když se bude objekt prezentovat ve velkomoravském výrazu, bude třeba omezit účinek dalších zásahů. Prezentaci středověkých analytických sond bude třeba potlačit v čase i struktuře.

Když se v rámci prezentace bude akceptovat střecha ze čtvrté – barokní stavební etapy, je výhledově třeba plánovat výměnu současné krytiny za keramickou, taženou, se špičatým ukončením, typickou pro tento region minimálně od 19. století, když ne ještě spíše.

Návrh prezentace hřbitova

Vzhledem ke skutečnosti, že o lokalitě hřbitova neexistuje dostatek informací, byla by prezentace hřbitova minimalizovaná a spočívala by v umístění zachovalého náhrobního kamene v JZ části území, proti vyústění navazující naučné stezky v severní části lokality. Území kolem kostela je tak, jako i ostatní plocha archeologického parku, zatravněné. Prostor před západním průčelím kostela je otevřený a je vnímán jako shromažďovací plocha před kostelem, využívaný v čase konání příležitostních bohoslužeb.

Funkční využití lokality

V rámci funkčního využití lokality se počítá s pořádáním bohoslužeb komorního charakteru uvnitř kostela. Pro účely bohoslužeb je pro kněžské zázemí navržena hospodářská přístavba v areálu Kačenárně, Kromě sakristie se zde počítá také se skladem příležitostného nábytku pro bohoslužby.

V případě exteriérových bohoslužeb se počítá s umístěním přenosného oltáře na obnoveném nartexe. Věřící by se shromáždili před západním průčelím kostela. Tyto bohoslužby jsou spojené s poutí.

Infrastruktura

V rámci kostela je možno počítat s podpovrchovým přívodem elektrického vedení, které bude třeba přivést také do areálu Kačenárně.

Připojením elektrického proudu by bylo možné zvažovat osvětlení kostela uvnitř i zvenčí."

http://www.mikulcice-valy.info/default.asp?cont=113

http://www.apsida.sk/c/1066/kostolany-pod-tribecom
http://geo-cz.com/margita/
http://www.apsida.sk/c/802/kopcany

Kopčany - Slovenská časť Mikulčíc

Kopčany sa v období veľkomoravskom podieľali na rušnom živote veľkomoravského centra na Valoch, ktorého jadro bolo vzdialené do 1,5 km od roľnícko – pastierskych osád nachádzajúcich sa v dnešnom chotári obce. Tak mohutné veľkomoravské centrum ako boli Valy by bolo nepredstaviteľné bez závislého roľníckeho obyvateľstva, ktorého osady obklopovali Valy na rozlohe asi štyridsať štvorcových kilometrov. Na ceste od komplexu hradného centra – Valov, smerom k Holíču sa nachádzal celý rad drobných poľnohospodárskych i remeselníckych osád s pohrebiskami umiestnenými na pieskových pahorkoch. Z hľadiska súčasného archeologického výskumu vyplýva, že Valy boli bližšie ku Kopčanom ako k dnešným Mikulčiciam, že jediná „otvorená brána“ viedla z hradiska na východ, t.j. Valy boli prístupnejšie z Kopčian a to viacerými cestami, a teda mohli dostať prediktát kopčiansko-mikulčické, ak nie kopčianske Valy (Štefan Janšák). „Hlavné rameno rieky Moravy tieklo od veľkomoravského opevneného mesta tri aj štvrť kilomentra na západ, pod piesčitou terasou, na ktorej sú rozložené dnešné obce Lužice, Mikulčice a Moravská Nová Ves. Z toho vyplýva, že mesto na Valoch ležalo na jej ľavom brehu... opevnené mesto na Valoch gravitovalo zemepisne i hospodársky k dnešnému územiu Slovenska... podrobným výskumom sa ukázalo, že na čiare Valy – dnešná obec Mikulčice niet ani jednej osady z obdobia veľkomoravského, čiže v tých časoch bol tam tri a pol kilometra široký močiar“ (Š. Janšák – Brány do dávnoveku).

Aj po zániku mikulčického hradiska pokračoval život v dvoch doteraz známych osadách v blízkosti kostolía sv. Margity Antiochijskej až do do 13. storočia, kedy sa tento priestor stáva pravdepodobne posledným obývaným miestom niekdajšej mikulčickej aglomerácie, ak neberieme do úvahy pozostatky stredovekého osídlenia okolo bývalého kostola IX na podhradí hradiska Valy. Doterajší výskum historickej topografie naznačuje, že poslední obyvatelia osady z okolia Kostola sv. Margity Antiochijskej odišli, pravdepodobne do dnešných Kopčian, v 16.-17. storočí. Kostol asi naďalej slúžil pre priľahlé územie až do 18. storočia, kedy postavili nový kostol priamo v obci.

http://www.kopcany.sk/showpage.php?name=history1