.

pondelok, 19. septembra 2011

Dražovce

Obec Dražovce leží blízko Nitry, vo vzdialenosti 6 km na západ od mesta. Prvá zpráva o obci Dražovce sa zachovala v listine Zoborského opátstva z r. 1113, kde sa uvádza ako "Villa Drasey S. Ypoliti" Nad dedinou sa dvíha strmý vŕšok - západný výbežok Zoborského pohoria - na ktorom stojí malý kostol. Je to známy dražovský kostolík, ktorý patrí medzi najfotogenickejšie kostolíky na Slovensku. Prvý kostol postavený z kameňa niekedy okolo polovice 11. storočia sa zachoval iba v základoch dnešnej stavby. Pôdorys lode bol rovnaký ako dnes, naproti tomu apsida mala pôvodne podkovovitý tvar. Prvotná stavba bola zničená a zachovali sa iba jej základy. Na nich bol v ďalšej fáze postavený nový kostol, opäť prevažne z kameňa, s malou prímesou tehál. Ten bol opäť po nejakom čase zničený, pričom zachovali sa z neho múry do výšky 3 až 3,5 metra po celom obvode, vrátane apsidy.


Zväčšiť mapu

Súčasný kostol, už z tehál, bol vybudovaný s využitím týchto múrov - ide o hornú časť stien lode s troma oknami, nízka nadstavba apsidy a jej klenba - koncha.Skala je utvorená z Jurských vápencov. Valmi ohradená horná časť vŕšku mala funkoiu hradiska. Na východnej strane hradiska sa zachoval vyšší val, na južnej strane je val zväčša zničený pri dobývaní kameňa, pretože miesto v minulosti slúžilo ako kameňolom. Zo západu skala mala taký svah, že tu pravdepodobne nestavali opevnenie, na severnej strane zostali iba menšie zvyšky valu. Na východ od prvého valu sa tiahli dva nižšie valy.



Hradisko prvý zameral a opísal Š. Janšák. Podrobný plán hradiska s vrstevnicami a priečnymi rezmi ukazoval jeho stav z r. 1929. Pri porovnaní plánu so stavom hradiska r. 1947 vidno, že od tejto doby kameňolom temer úplne zničil val na južnej strane. Na severnej strane val, ktorý išiel na samom okraji plošiny, sa rozpadol a zväčša zrútil, Š. Janšák uvádza, že tu bolo praveké hradisko, pričom podrobne opisuje zloženia väčšieho valu a kresťanský cintorín, hroby ktorého boli sčasti zapustené do valu. Plocha hradiska vtedy merala 4,2 áru. Povrch bol značne poškodený vykopanými hrobmi, novšími jamami a pasením dobytka, hlavne ošípaných.


Ako uvádza už Štefan Janšák, „prirodzená bezpečnosť hradiska je daná tým, že smerom severným a západným sa skláňa horský výbežok veľmi príkro do údolia, nevyžadujúc na západe žiadnej obrany a na severe iba jednoduchý val. Prirodzený prístup do hradiska je zo strany južnej, od obce Dražovce, po mierne stúpajúcom svahu. Z umelých opevnení známa je už dnes bezpečne iba poloha vrcholového valu, hoci by na dvoch miestach bol prerušený. Tento val, dlhý 190 m, uzaviera v sebe veľkým oblúkom na stranách južnej, východnej a severnej veľmi pohodlnú plošinu, vhodnú, aby obstarávala funkciu akropoly. Z ostatných vonkajších valov patrný je dnes už len val a b d, dlhý 160 m, a bc, dlhý 44 m, končiace sa oba na strane východnej v bodoch c, d. Zrejmé je však, že pokračovali i ďalej a uzavierali dve veľké predhradia, ktoré svojou rozlohou siahali i na plochu, kde stojí dnes časť obce Dražovce. Vrcholový val k l m n o p r je veľmi sploštený, smerom do hradiska len asi 80 cm vysoký. Smerom na vonok sa tiahol nad príkrym stupňom terénu, s ktorým spolu tvorí ešte i dnes 3—4 m vysokú prekážku. Prerušený je v mieste p vstupom, ktorý podľa celkovej polohy hradiska a jeho opevnení mohol byť pôvodnou bránou do neho. Materiál, z ktorého je tento val zhotovený, sa dá pohodlne zistiť na miestach, prerušených lomom. V partii k l je to opálená hlina a piesok, a to takým prudkým žiarom, že dáva strusku zcela podobnú struske vysokých pecí. V jej susedstve nachádza sa miestami úplne zachovalé drevené uhlie. V partii m n, kde je val otvorený na 18 m dĺžky, vyskytuje sa vedľa spálenej hliny veľké množstvo sivého popola (nie uhlia), zmiešaného s nepatrným množstvom črepov keramiky a s hojnými úlomkami plochých krápnikov, robiacich dojem primitívnych nástrojov prvej doby kamennej.

V bodoch n o, ďalej na viacerých miestach povrchu (hlavne na strane severnej) možno znova celkom bezpečne zistiť silné stopy žiaru, čo by ukazovalo na valy, ktoré menuje odborná literatúra „spečenými". Val a b d sa tiahne smerom JV a potom veľkým oblúkom k juhu, zostupujúc s kóty 204 na 183 a končiac sa v bode d. V hornej partii je veľmi zreteľný a postupne sa stráca. Paralelne s ním ide zbytok valu b c. Oba tieto valy, zhotovené z materiálu bez akýchkoľvek stôp ohňa, nie sú ukončené, nič neuzavierajú, ani sa k dákej prirodzenej prekážke nepripájajú a vyžadujú teda logicky (vzhľadom na analógiu z iných hradísk a na účelnosť) pokračovanie také, aby nimi určitý priestor bol dokonale uzavretý. To je možné len tak, keď si myslíme na strane západnej, lomom úplne porušenej, ich pripojenie valom e f až ku skale, alebo k vrcholovému valu. Tento predpoklad je podopretý nálezom zbytkov spečeného valu na juho-západnej strane, bezprostredne nad cigánskou (no ale pán Janšák, toľká politická nekorektnosť !)  kolóniou. Svah je tam hliníkom a kameňolomom rozrezaný a na jednom mieste nachádza sa v ňom popol, uhlie, i spálená hlina, asi 1 m pod povrchom. Z toho by sa dalo dedukovať, že hradisko malo tri dvory: dva vonkajšie naznačené segmenty medzi valmi a b d, b c, a jeden vnútorný, dodnes zachovalý akropolis.“

Už v 20. rokoch 20. storočia, kedy Štefan Janšák zameral hradisko a urobil na ňom prvotný výskum, bol stav zachovania hradiska alarmujúci. Janšák ho takto farbisto popisuje:

„Pozornosť terajšieho obyvateľstva upútaná je dnes skôr ku kresťanskému cintorínu s jeho nápadnými zbytkami pochovaných osôb a s nimi zakopaných vecí, než k starému, predhistorickému sídlu. Rozpustila mládež hrá sa veselo s celými lebkami a hnátmi, ku ktorým sa ani ošípané nejako úctivé nechovajú. Dospelí zasa shromažďujú zbrane a drobné ozdoby (všetko z doby historickej), ktoré sa do hrobov dostaly. Podľa ústnych informácií, sobraných na mieste, je aspoň značný počet takýchto predmetov v rukách viacerých občanov dražovských.

Nálezy možno s bezpečnosťou zistiť len vo vrcholovom vale, ktorý skrýva i zbytky pohrebišťa kresťanského. Je to, ako už bolo spomenuté, do červena spálená hlina a piesok, množstvo popola, smiešaného s pieskom, črepy, ktoré sa nedajú bezpečne podľa dosiaľ získaného materiálu určiť a úlomky krápnikov v popole."


Praveké osídlenie plošiny

Počas výskumu hradiska bolo zistené na základe nálezového materiálu, že toto bolo osídlené už v praveku. V sondách a v zásype hrobov sa nachádzali jednotlivé praveké črepy a zlomky kamenných nástrojov. Do mladšej doby kamennej možno zaradiť nájdenú misku červenkastej farby s rovnými stenami, pod okrajom boli kolmo umiestené dva oválne pupáky. Z tohto obdobia pochádzajú aj niektoré zlomky keramiky s plastickou výzdobou, napr. črep s vodorovne položeným uškom, črep s malým kónickým výčnelkom, valcovitý pupák a črep zdobený hlbokými ryhami. Keramika vyhotovená zo zrnitého materiálu žltej alebo červenkastej farby patrila najskôr k oblasti lengyelskej kultúry. Výraznejšími pamiatkami bola zastúpená kultúra kanelovanej keramiky. Ploché hlinené prasleny, zlomky pazúrikovýeh nástrojov a jadrá vykopané na ploche hradiska, sa používali v dobe neolitickej a eneolltickej, preto nemožno bezpečne rozhodnúť o ich datovaní. Okrem črepov boli objavené aj pozostatky príbytku, ktorý pravdepodobne tiež patril kultúre kanelovanej keramiky.

Opevnenie hradiska

Prvý väčší val bol preskúmaný na dvoch miestach. Sonda, vykopaná vo východnom úseku valu, ukázala, že val sa porušil novšími hrobmi, preto tu nebolo možné rekonštruovať celý jeho profil. Vo východnom svahu valu v hĺbke 30 cm sa začínala vrstva popola; bola pomiešaná s uhlíkmi a prepálenými kameňmi a Išla do hĺbky 80 cm na rastlú skalu. Za vrstvou popola bola vo vale 35 cm hrubá vrstva červenej spálenej hliny; začínala sa v hĺbke 30 cm.
Dražovce koncom 20. rokov podľa Janšáka

Štefan Janšák hradisko zameral a zakreslil ešte pred jeho čiastočným poškodením kameňolomom

Sonda v severovýchodnej časti valu poskytla zachovalejší profil, pričom bolo zistené, že po stranách valu išli dva kamenné múry, poukladané z kameňa na sucho. Vrstva kameňa na severnej strane mala výšku 60 cm a šírku 130 cm. Kamenný múr na južnej strane bol vysoký 35 cm a široký 140 cm, vzdialenosť medzi nimi bola 430 cm.



Na základe profilov valu možno urobiť rekonštrukciu opevnenia. Vo východnej časti valu sa hradba skladala z dvoch kamenných múrov, medzi ktorými bola drevená konštrukcia zasypaná hlinou. Zaujímavé je použitie klinovltej opory na spevnenie hradby v ohybe, kde najskôr mohlo prísť k zosutiu hradby. V severnej časti valu pravdepodobne bola len drevená palisáda, z ktorej zostala vrstva čiernej zeme s uhlíkmi. Táto časť opevnenia mala aj novšiu fázu, v ktorej na vrstvu čiernej zeme navŕšili val z hliny z areálu pohrebiska.

Kraskovská tiež uvádza, že konštrukcia opevnenia nadväzuje na hradby z doby veľkomoravskej. Tomu, že hradisko bolo postavené a využívané už v čase Veľkej Moravy nasvedčuje jeho výhodná poloha a blízkosť Nitrianskej aglomerácie. Jeho poloha sa priamo núka na to, aby bolo na nej vybudované prinajmenšom strážne hradisko s prevažne vojenskou funkciou. Taktiež konštrukcia hradby nasvedčuje tomu, že táto mohla byť postavená v období Veľkej Moravy (drevozemná konštrukcia s kameným múrikom). Žiaľ, počas výskumu sa nepodarila jednoznačne doložiť existencia veľmožského dvorca z čias Veľkej Moravy, pretože na hradisku absentujú nálezy, ktoré by nasvedčovali prítomnosť bohatej vrstvy. Nepodarilo sa nájsť základy, resp. pozostatky reprezentatívnej stavby, a ani žiadny luxusný tovar z tohto obdobia – ako tomu bolo napr. v Ducovom. Takáto absencia nálezov sa však dá podľa ôjho názoru vysvetliť skutočnosťou, že celá predpokladaná kultúrna vrstva z 9. storočia bola zdevastovaná v priebehu staroveku tým, že priestor hradiska sa permanentne využíval ako pohrebisko, kde často staršie hroby boli zničené novšímy. Pritom možno predpokldať, že vrstva z 9. storočia bola zničená už najstaršími hrobmi z 11. storočia. (pozn. Orgoň)

Stredoveké pohrebisko




Množstvo nájdených hrobov z areálu nasvedčuje tomu, že už v 11. storočí miesto začalo slúžiť ako cintorín. V čase pochovávania zrejme misto strácalo funkciu hradiska. Nájdené predmety svedčia o stálom používaní cintorína od XI. stor. do prvej polovice XVII. stor., to znamená temer cez celú feudálnu dobu. Na cintoríne pri kostole sa pochovávalo zhruba 500 rokov na pomerne malej ploche, preto sa staršie hroby stále zrušovali a zem okolo kostola bola celá prekopaná. Na cintoríne nezostali ucelené skupiny z jednotlivých období. Súčiastky odevu nájdené na cintoríne doplňujú naše skromné poznatky o odievaní vidieckeho obyvateľstva, najmä v XIV. - XV. stor. K odevu patrili kožené pásy s bronzovými a kostenými okrasami. Široké rukávy ženských šiat sa sťahovali úzkymi koženými pásikmi s bronzovými ozdobami. Súčiastky bohatého odevu (pásy, prstene) ukazujú, že časť pochovaných osôb patrila k feudálnemu panstvu. Pohrebisko v Dražovclach poskytlo nesporný doklad, že zvyk dávať mince do hrobu sa tu udržal cez celý stredovek a trval ešte v prvej polovici XVII. stor. Tak isto zvyk dávať nože do hrobu bol overený pre XVI. stor. mincou.

Súčasný stav a označenie: Asi 100 metrov od hradiska na začiatku poľnej cesty pred závorou odstavíte auto a pri závore Vás príkladná informačná tabuľa informuje nielen o kostolíku, ale aj o slovanskom hradisku. Na škodu je asi iba to, že kostolík nebýva bežne otvorený. 

Kraskovská: Výskum na hradisku v Dražovciach, Štud. Zvesti AÚ SAV 6, 1961, str. 161-184
Štefan Janšák: Slovenské hradiská z doby hallštatskej, in: Sborník Muzeálnej Slovenskej spoločnosti XXIII, 1929, zošit 1-2
http://www.apsida.sk/c/7/drazovce



Fotogaléria 30.9.2012

Informačná tabuľa pred vstupom na hradisko

V popredí vnútorný val

koruna vnútorného valu

tri pohľady na vnútorný val





vľavo v miestach kde je lesík val pokračuje


Interiér kostolíka na vás dýchne tisícročnou históriou






Z dvorca bol výhľad na tri nitrianske hradiská. Zľava: Zobor, Lupka, Hrad


hradisko narušené kameňolomom





V popredí Lupka, v pozadí Nitra-hrad



ale no čo toto zase?

Stredný val

Pokračovanie stredného valu

1 komentár:

  1. Koľko odhadujete že môže byť vzdialenosť staveniska od kostolíka? google maaps to neukazuje. Myslím land rover https://zn.sk/drazovsky-kostolik-nitra-na-stavenisko-landrover-jaguar/

    OdpovedaťOdstrániť