.

nedeľa, 18. septembra 2011

Zvolen - Môťová, hrádok Priekopa

  
     Výskum včasnostredovekých hradísk na Slovensku a zároveň aj vo Zvolenskej kotline sa spája s menami Štefana Janšáka a Jána Eisnera, ktorí ako prví popísali hrádok Priekopa vo Zvolene, časti Môťová a Š. Janšák ho geodeticky zameral. V novodobej histórii sa výskumu hradiska venovala Marta Mácelová, od ktorej pochádza aj nasledujúci článok, kde zhrnula najdôležitejšie poznatky o hradisku.

naša umelecká predstava o vzhľade hradiska v 9. storočí - autor  Tomáš Humaj

     Výšinné hradisko Priekopa sa vypína nad sútokom Slatiny a Neresnice v miestnej časti Môťová, vextraviláne na parcele č. 1411/4550/4. Leží asi 1 km juhovýchodne od Zvolenského zámku, na severnom úpätí pohoria Javorie. Pôvodný tvar (neporušeného) hradiska spolu s fortifikačnými objektami mal tvar nepravidelného obdĺžnika o max. dĺžke 165 m a šírke 95 m, výmere 9891 m.2 Teleso obranného valu má rozsah plochy 1886 m2. Na južnej strane, kde hradisko dosahovalo svoju max. šírku, bola vybudovaná jeho hlavná obrana. Obranu zabezpečovala hrotitá, šijovitá priekopa. Tesne za ňou, z pohľadu exteriéru sa nachádza sčasti zachovaný deštruovaný obranný drevozemný val (začistená šírka pri päte 14,5 m), ktorého výška v súčasnosti dosahuje 290 cm. Hradisko zaraďujeme medzi lokálne správne centrá územno-administratívnych celkov (podľa Hulínka), tzn. medzi významnejšie hradiská Veľkej Moravy, pričom úlohu zrejme plnilo aj v pohnutých časoch jej zániku. (pozn. Orgoň)

     Napriek zápisu archeologickej lokality do ŠZKP, vr. 1967 MsNV určil lokalitu pre účely individuálnej záhradkárskej činnosti a pridelil ju Slovenskému zväzu záhradkárov. Týmto rozhodnutím došlo k porušeniu zákona 5/58 SNR Zb. o ochrane kultúrnych pamiatok. Po neúčinnom zásahu pamiatkových orgánov po roku 1968 bolo plató hrádku rozparcelované a dané do dočasného užívania 19 záhradkárom, ďalšie tri parcely boli vymerané z vonkajšej strany a upravené na záhradky na zasypanej priekope. Záhradkári nedodržiavaním zásad pamiatkovej starostlivosti a ochrany zdevastovali kultúrnu vrstvu vnútorného areálu i časť valového telesa.

Plán hradiska podľa Š. Janšáka

     Lokalita je známa od 30. rokov 20. stor., kedy ju zameral Š. Janšák a spolu s J. Eisnerom publikovali ako Môťovský hrádok. Ako hradisko Priekopa ju do literatúry uviedol už Š. Janšák a neskôr aj G. Balaša podľa miestneho názvu, ktorý označuje časť fortifikačného systému lokality. Záujem o lokalitu prejavili už v 30. rokoch 20. stor. odborný učiteľ Jozef Kabát a profesor meštianskej školy vo Zvolene Jakub Trnka, ktorý so svojimi žiakmi podnikal vtedy ešte na nezalesnenej homolovitej vyvýšenine amatérske výkopy. Medzi jeho žiakov patril aj miestny rodák Ján Tuhársky, ktorý výdatne pomáhal radami aj počas systematického výskumu v roku 1990 a upozornil nás na miesta na svojej parcele, kde nachádza pri obrábaní pôdy črepový materiál. Parcelu poskytol na preskúmanie, kde sme na ním vytýčenej ploche našli tri objekty. Profesor J. Trnka črepy z Môťovského hrádku poslal do SNM v Martine a o nálezoch informoval J. Eisnera. V tomto období vydali vtedajšie štátne orgány povolenie k vybudovaniu rómskej osady pod západným svahom hradiska nad Neresníckym potokom. Ako stavebný materiál na jej výstavbu bol použitý kameň z valového telesa, o čom svedčia základy jediného doposiaľ stojaceho domu z rómskej osady. To bol prvý krok k devastácii lokality, ďalšími boli úpravy pri zasýpaní koryta Slatiny a budovaním záhradkárskej osady sa dielo skazy dokončilo.



     Výskum sa realizoval v štyroch výskumných sezónach na základe odporučení vstupných odborných komisií, resp. odporučení záverečnej komisie po každej výskumnej sezóne. V roku 1988 sa sústredil na začistenie deštrukčného rezu - pravého ramena umelého vstupu do hradiska a odkrytie profilu valu vertikálnym rezom. Tromi sondami na plošine sa zisťovala hrúbka neporušeného kultúrneho horizontu. Úlohou druhej výskumnej sezóny (1989) bolo zistiť konštrukčné postupy pri výstavbe fortifikácie plošným odkryvom a ďalšími sondami sa sledovalo osídlenie vnútorného areálu hradiska. V roku 1990 sa výskum robil vo vnútornom areáli aj na svahoch hrádku. Posledná výskumná sezóna v roku 1990 priniesla čiastkové poznatky o západnej polovici hradiska, kde sa sledoval pôvodný terén so včasnostredovekými objektmi, ktoré boli zakonzervované vyrovnávaním plošiny a náplavami. V budúcnosti sa ešte naskytá reálna šanca zistiť neporušený kultúrny horizont v tejto časti a zároveň dosledovať predpokladaný vstup. Nepochopenie zo strany užívateľov neumožnilo niektoré objekty doskúmať.

Fortifikačný systém

Môťovské hradisko svojou veľkosťou patrí k menším opevneným sídliskám s rozlohou 9891 m2. Prírodný útvar nazývaný obtočník, výrazný ostroh na ktorom bolo vybudované hradisko, je situovaný nad sútokom Slatiny a Neresnice. Prírodnú ochranu na východnej strane zabezpečoval strmý zráz a hlboké koryto rieky Slatiny, ktoré bolo zasypané až po roku 1958. Zo západnej strany ho obmýval potok Neresnica. Koryto Slatiny pred úpravou dosahovalo hĺbku cca 6 m. Na južnej strane, ktorá leží na severnej strane pohoria Javorie a nebola chránená, vybudovali mohutný fortifikačný systém, pozostávajúci z kamenného a hlinito-dreveného valu a priekopy. Súčasná výška šijovitého valu je 290 cm a celková šírka pri päte valu je 18 m.

     V rokoch 1988 - 1989 sa výskum zameral na začistenie umelého vstupu na hradisko vertikálnym rezom, čím sa získal jeho profil. V odkrytom profile sa zistili dve fázy výstavby.

     V prvej fáze bol vybudovaný 1,60 m široký čelný kamenný múr bez maltového pojiva z vonkajšej strany hlinitého jadra. Materiál jadra sa zhoduje s materiálom, z ktorého sú aj svahy južne od lokality. Kamenný múr bol vybudovaný zlomového, nasucho kladeného kameňa - biolitických granolitov. Najbližší zdroj typovo blízkej horniny pochádza zlomu vo Zvolene, miestnej časti Lieskovec. Múr z nasucho kladených kameňov chránil hradisko po celom obvode. Pri stavbe tejto fázy fortifikácie sa okrem lomového kameňa pravdepodobne použili aj okruhliaky z pyroxenických andezitov z rieky Hron. Dochovaná výška múru je dnes 1,20 m, šírka kamenno-hlinitého valu bola okolo 4 m.




     Druhú fázu výstavby opevnenia tvorí val s komorovými konštrukciami, čím sa zdvojnásobila jeho šírka. Na deštrukcii vonkajšej strany múru z nasucho kladených kameňov bola vybudovaná 1,40 m široká komorová konštrukcia s prevlhčeným pieskovo-žltým ílom. Ten po uschnutí stvrdol. Zistili sa i spálené zvyšky kolovej konštrukcie komory. Po oboch stranách sú viditeľné stopy sekundárne prepálených kolov priemeru 8 cm, ktoré majú sivočiernu až tehlovočervenú farbu. Steny komory boli vypletené štiepaným drevom, konármi a prútím, ktoré sa zachovali ako odtlačky v mazanici. Na vonkajšej časti komoru stabilizovala berma. Základ komôr tvorili horizontálne uložené brvná, ktoré sú dobre viditeľné v profile. Tieto sa stabilizovali vertikálnymi kolmi vo vzdialenosti 40 cm od seba, zafixované boli veľkými kameňmi. Ďalšie konštrukčné prvky použité pri výstavbe sa nezistili. Vo vnútornej polovici valu, vzhľadom na šírku deštrukcie, predpokladáme existenciu najmenej dvoch komôr (mohutná drevená konštrukcia s nabitou hlinou). Tento predpoklad však výskum 100 % nepotvrdil.

Fotodokumentácia z výskumu a popis k nej od Dr. Mácelovej (za poskytnutie týchto materiálov pre našu stránku ďakujeme):


Motova rez valom – veľké lomové kamene pochádzajú z 1. Fázy opevnenia. Na ich deštrukcii je vonkajšia komora, zosilnená bermou – časť je viditeľná úplne vpravo

deštrukcia kamenného valu, vľavo hlinené ílovité jadro, vpravo prepálená vonkajšia komora a česť bermy

val rezaný v juhových. časti, pekne vidieť prvú fázu výstavby opevnenia z lomového kameňa a na jej deštrukcii prepálenú vrstvu komory s kolom


záhradkárska chatka je postavená na bývalej priekope, vidno hlbku priekopy za chatkou


     Domnievame sa, že pri výstavbe strednej časti valu sa spotrebovalo veľa dreva, pretože výplň komôr tvorila hrudkovitá, tehlovočervená prepálená hlina. V spodnej časti bola nad horizontálne kladenými brvnami jedna vrstva andezitových kameňov, ktorá zrejme súvisela s konštrukciou základu komôr. Pri korune valu v hrúbke 80 - 100 cm sa zistili mohutné bloky spečenej prepálenej hliny premiešanej andezitmi a vápencami. Andezity pochádzajú z neďalekej Neresnickej doliny, biele uhličitanové horniny pripomínajú vypálené hasené vápno. Na pretavených zvyškoch sú odtlačené zvyšky dreva. Troskovitá spečenina vznikla pravdepodobne za prispenia veľkého množstva dreva a mohutným požiarom a to drevenej palisády a komorovej konštrukcie vo vnútri valu.

     Odkryvom vonkajšej polovice valu v juhozápadnej časti v bývalej cigánskej kolónii sa potvrdila rovnaká stavebná technika valu. Fortifikácia s komorovými prepálenými vrstvami bola potvrdená v severozápadnej časti hrádku suťovým zásypom. Po celej východnej strane chýbajú dôkazy o existencii komorovej konštrukcie. Sondou vytýčenou v juhovýchodnej časti v extraviláne sa potvrdila pravdepodobná hĺbka priekopy - 380 cm. Väčšia časť bývalej priekopy bola zasypaná v súvislosti s prerazením prístupovej cesty na hrádok.

Hradisko v roku 1950


     Sledovaním fortifikácie v severovýchodnej časti hrádku sondou a v juhovýchodnej časti sondou sa potvrdila existencia tretej stavebnej fázy, keď na hlinito-kamenný val postavený v prvej fáze, bol po obvode postavený kamenný murovaný. Na vonkajšej polovici valu nad komorovou konštrukciou bol zistený 60 cm hlboký zachovalý obvodný kamenný múr, murovaný na maltu. Šírka muriva je 120 cm. Táto tretia stavebná fáza na južnej strane nebola zistená. Nebola preukázaná ani na juhozápadnej strane, nakoľko po korune valu vedie v súčasnosti drôtené oplotenie záhradkárskej osady. Nevieme zodpovedať otázku, či toto opevnenie bolo dokončené, pre jeho datovanie chýba oporný materiál. Chýbajú aj relevantné doklady o prepojení poslednej fázy opevnenia s najmladším horizontom keramiky z 11. stor. Zánikový horizont neveľkého hrádku s mohutnou fortifikáciou dávame do súvisu s budovaním väčšieho centra formujúcej sa hradskej správy, budovaním župného hradu na Pustom hrade. Po ukončení výskumu bol profil valu zakonzervovaný obložením brvnami a nahrnutím 20 m2 zeminy.

Sídliskové objekty

     Výskum vo vnútri areálu sa realizoval štrnástimi sondami, v ktorých bolo zistených 12 objektov, resp. ich častí. Rozloženie sond bolo determinované súčasným stavom výsadby stromov, kríkov a iného porastu, tiež existujúcimi stavbami v areáli. Kultúrny horizont bol veľmi porušený a v dôsledku 20 rokov trvajúcich zásahov doň dočasnými užívateľmi sa pravdepodobne väčšia časť materiálnej kultúry nachádzajúcej sa na východnej polovici areálu znehodnotila.

Vyhodnotenie

Priamy datovací materiál k jednotlivým fázam výstavby fortifikácie sme výskumom nezískali. Vchod do hradiska, ktorý sa predpokladá na západnej strane, sa v odkrytej sonde IV/90 nepotvrdil, nakoľko práve na západnej strane došlo k najväčšiemu vyrovnávaniu terénu pri zakladaní záhradkárskej osady. Počas štyroch výskumných sezón sa vo vnútornom areáli hradiska preskúmalo 12 objektov, ktoré boli viac-menej porušené zásahmi záhradkárov do kultúrneho horizontu. Jeden objekt (1/90) je na základe veľkomoravskej keramiky datovaný do 9. stor., v ostatných objektoch bola keramika typická pre 10. -11. stor.
Pôvodne autorkou práce publikovaný názor,142 že hradisko je písomne doložené v listine Bela IV. z roku 1263, ktorou vracia obyvateľom Zvolena pôdu zabratú zvolenským županom143 sa nevzťahuje na hrádok Priekopa, ale na Hrádok v Lieskovci. Z roku 1336 sa v správe o predaji dediny Sampor dobronivskému podkastelánovi komesovi Ondrejovi spomína časť zeme „Hradík" pri Zvolene (terre Hradik prope civitatem Zolium), ktorý M. Ďurková spája s hrádkom Priekopa.

K hradisku Môťová sa vzťahuje zaujímavá povesť z 10. storočia - Súmrak Veľkej Moravy

Súčasný stav hradiska: Typicky Slovenský. Hradisko nie je nijako označené, informačná tabuľa ktorá sa nachádza vo vstupnej bráne slúži na mnoho vecí, len nie na informovanie o hradisku, oplotené, zatvorená brána. Zahradkárom prajem veľa bezstarostných chvíľ v sladkej nevedomosti.

Spracoval: Orgoň

Článok bol prevzatý z publikácie:

Marta Mácelová : Slovanské osídlenie v období od 6. do 12. storočia in Osídlenie Zvolenskej kotliny od včasného stredoveku do polovice 19. storočia, Banská Bystrica 2009 Celú publikáciu nájdete vo formáte PDF na adrese: http://www.fhv.umb.sk/app/user.php?ACTION=PUBLICATION&user=macelova

Obrázky prevzaté zo zaujímavej stránky: http://jupiter.elte.hu/terkep+lista2.php

Foto:















Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára