.

piatok 16. septembra 2011

Hronský Beňadik

 Poloha

V rokoch 1972—1977 v Hronskom Beňadiku vo vzdialenosti asi 700 m južne od areálu bývalého kláštora sa na markantnej vyvýšenine v teréne dali pozorovať valové útvary, ktoré neboli doteraz v archeologickej literatúre zaznamenané. Ani Janšák vo svojom súpise lokalít na Pohroní toto miesto nezaevidoval. Preto sa uskutočnil archeologický výskum, ktorý umožnil lokalitu datovať a označiť za slovanské hradisko.


Zväčšiť mapu

Opevnená plocha hradiska leží na pravom brehu Hrona medzi obcami Hronský Beňadik a Psiare. Rozkladá sa na ploche pretiahnutého jazykovitého výbežku s rozlohou približne 2,28 ha. Maximálna dĺžka opevnenej plochy je 360 m, maximálna šírka asi 80—90 m. Táto plocha sa zvažuje na juh k obci Psiare, svah dosahuje na dĺžke 350 m spád 25 m. Nadmorská výška je 200—228 m nad morom.



Plocha je umelo ohradená len na severnej strane a na severozápadnom rohu. Celý východný obvod je chránený strmým zrázom, ktorý voľakedy spadal do riečišťa Hrona, dnes je hlavný tok rieky posunutý viac na východ; popod hradisko vedie cesta Zvolen—Levice a železničná trať. Zo západnej strany je hradisko chránené v severnej časti valovou konštrukciou, v južnej hlbokým výmoľom, ktorý sa pod južným výbežkom hradiska spája s údolím Hrona.


Opevnenie

V najvyššom mieste hradiska v bezprostrednej blízkosti valového opevnenia stojí baroková sakrálna stavba z roku 1713. Kaplnka stojí, podľa písomných prameňov, na mieste staršieho objektu, pravdepodobne dreveného, ktorý bol zasvätený sv. Helene. Dnešná stavba má patrocínium sv. Kríža (nájdenie sv. Kríža). Valové opevnenie sa začína severne od dnešnej kaplnky a tiahne sa na pôdoryse približne v štvrťkruhu na západ a potom na juh. Zachovalo sa 85 bežných metrov opevnenia (merané na vrchole valu). Pokračovanie valu smerom na juh a jeho napojenie na prirodzený spád výmoľa je prerušené poľnou cestou, pokračovanie valu na druhej strane smerom na východ zničil chodník a terénne úpravy okolia kaplnky, ktorá slúži ako pútnické miesto. Val dosahuje z vnútornej strany výšku okolo 1,5 m od päty valu, zvonku miestami až 6 m od dnešného dna priekopy. V strede západného obvodu hradiska bola časť valového opevnenia zničená po druhej svetovej vojne a jeho hmota nahrnutá do výmoľa. Val je dnes rozťahaný do šírky 14 m, pôvodne bola jeho šírka od päty po vonkajšie líce kamenného múru asi 6 m.



Opevnenie sa skladalo z vonkajšieho nasucho kladeného kamenného múru s hrúbkou 60—80 cm, za ktorý smerom dovnútra hradiska bolo zemné opevnenie, armované aspoň miestami drevenou (trámovou ?) konštrukciou. Po drevených častiach konštrukcie sa zachovali len stopy vodorovných spráchnivených brvien, ktoré boli zasypané mnohými vrstvami hliny rôznych farebných odtieňov od hnedožltej cez hnedooranžovú a sivú po tmavohnedú až čiernu. V najvyššej vrstve sa nachádzali aj lomové kamene, pravdepodobne z hornej časti kamenného múru. Nepodarilo sa zistiť v týchto miestach, ako bol val upravený pôvodne v hornej partii.

Nálezy

V priestore hradiska boli nájdené pozostatky obydlí s vykurovacím telesom, z ktorých niektoré mali pravdepodobne zrubovú konštrukciu. Z materiálnej kultúry sa našlo množstvo keramických črepov z obdobia krátko po zániku Veľkej Moravy. Výzdobné prvky sa skladajú výlučne z jednoduchých vlnoviek, šikmých vrypov nechtom pod hrdlom nádob a z vodorovného ryhovania v nižších partiách. Z väčšieho množstva keramických fragmentov sa podarilo rekonštruovať päť celých nádob, jednu čiastočne a zo zriedkavej fľašovitej nádoby sa zachoval len okraj s hrdlom. Rekonštruované nádoby patria k tomu istému typu, všetky sú hrncovité s mierne vajcovitým telom a lievikovito rozšíreným ústím. Značky na dnách sú výlučne z kruhov a krížov. Dokladom remeselnej výroby bol i nepoškodený rotor žarnova, ktorý má priemer 43 cm. Našiel sa tiež nedokončený rotor i väčšie množstvo kamenných úlomkov, čo svedčí o výrobe žarnovov na mieste. Materiál dovážali pravdepodobne z neďalekej Žarnovice alebo jej blízkeho okolia. Našlo sa tu tiež viacero fragmentov železných predmetov (kosák, nôž, strelka). Osídlenie sa koncentrovalo v hradisku pri päte valu pozdĺž jeho obvodu, pričom vnútorné priestory hradiska boli ponechané voľné – zrejme z dôvodu zabezpečenia núdzového útočiska pre väčšie množstvo obyvateľov v čase ohrozenia.



Dôležitou otázkou je miesto pôvodného vstupu do hradiska. Napriek sondáži na niekoľkých miestach, kde sa dal vstup predpokladať, sa miesto brány nepodarilo lokalizovať. Dnešné vstupy sú pravdepodobne adaptácie z neskorších storočí. Chodník od severu zrejme vznikol stáročným putovaním ku kaplnke, cesta zo západu bola určená pre poľnohospodárske stroje a povozy. V južnej časti západného obvodu do plochy hradiska zasahuje široká plocha pripomínajúca zaniknutú stredovekú cestu z juhu od dediny Psiare. Cesta pozvoľna stúpala výmoľom a potom po spádnici ku hradisku. Výskum neodkryl na trase tejto predpokladanej cesty nijaké stopy brány, ale ani deštruovaného valu, nemožno teda s istotou posúdiť, či cestu používali v čase existencie hradiska alebo vznikla až po jeho zániku.



DATOVANIE HRADISKA A JEHO PRAVDEPODOBNÁ FUNKCIA

Hradisko dávno stratilo svoju obrannú funkciu a jeho opevnenie sa za tisíc rokov rozpadlo; zachovala sa však tradícia v existencii sakrálneho objektu. Dnešná kaplnka, ktorá vznikla na začiatku 18. storočia, nadviazala na starší objekt. Hoci patrocínium kaplnky sa zmenilo, medzi obyvatelstvem širokého okolia sa zachoval donedávna zvyk chodiť na púť „k Jelenke". Forma mena Jelena namiesto Elena, Helena svedčí o veľmi starej tradícii. Hoci sa nepodarilo zistiť zvyšky staršieho sakrálneho objektu, možno ho tu predpokladať už v čase vzniku benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku, hoci sa v donačnej listine z roku 1075 výslovne nespomína.

Na základe nálezov archeologického výskumu možno hradisko na Beňadickej skale datovať do 10. storočia. Rovnako ako na iných hradiskách v oblasti stredného Pohronia sa potvrdilo, že plochy poveľkomoravských hradísk neboli osídlené celé, ale že sa osídlenie koncentrovalo len v blízkosti valu. O využití strednej plochy hradiska sa nepodarilo získať nijaké doklady. Pravdepodobne bola rezervou, ktorá mala poskytnúť útočište obyvateľstvu okolitých rovín v prípade nebezpečenstva.

Dôležité sú nálezy predmetov dokumentujúcich zamestnanie obyvateľstva na hradisku. Kosák, radlica a žarnovy svedčia o poľnohospodárskej produkcii. Žarnovy sa vyrábali priamo na mieste. Keramika sa zrejme dovážala z blízkych sídlisk na rovine v inundácii Hrona. Prasleny a železné nožíky boli donedávna bežnými predmetmi v každej vidieckej domácnosti. Charakter hradiska bol však predovšetkým vojenský. Ostroha a strelka sa iste nedostali do areálu hradiska náhodou. Mohutné opevnenie a vysunutá poloha hradiska dokazujú jeho význam ako strážcu cesty pozdĺž Hrona, prípadne brodu na druhý breh, kde Sloveni využili rozsiahle praveké hradisko na skale Krivín. Jediným nedostatkom hradiska bol problém zásobovania pitnou vodou. Transport vody z údolia Hrona nebol asi veľmi výhodný, najmä počas obliehania. Slabý prameň síce vyviera zo skaly, nad cestou Hronský Beňadik — Psiare (dnes na tom mieste stojí socha sv. Jána Nepomuckého), ale prístup k prameňu v období existencie hradiska by bol možný z osídlenej plochy len po povrazových rebríkoch. Iný prameň na svahu medzi objektom benediktínskeho kláštora a hradiskom mohol nepriateľ ľahko obsadiť. Hradisko zrejme nebolo osídlené veľmi dlho. Ak vzniklo na prelome 9.— 10. storočia, určite už neslúžilo svojmu účelu v 11. storočí, keď bolo osídlené výhodnejšie miesto v terajšom Hronskom Beňadiku. Na jeho mieste vznikol v druhej polovici 11. storočia benediktinsky kláštor s bohato osídleným okolím.

Hradisko na Beňadickej skale tvorilo súčasť systému hradísk na Pohroní v oblasti Slovenskej brány. Hradiská Grác na kopci Pipíška pri Malých Kozmálovciach, Hrádze (Festunok) pri Tlmačoch, Krivín v chotári Rybníka naproti obci Psiare (dnes časť obce Hronský Beňadik) a možno i ďalšie kameňolomom zničené hradisko nad Kozárovcami boli súčasné a mali rovnakú funkciu: chrániť cestu pozdĺž Hrona a brody v tejto oblasti. Štyri až päť opevnených bodov kontrolovalo územie dlhé necelých 7 km. Aj tento fakt dokazuje, že oblasť stredného Slovenska severne od týchto hradísk nebola pred 11. storočím ľudoprázdna, ako to donedávna tvrdili niektorí maďarskí historici. Okolie bolo husto osídlené, ako to vyplýva i z výpočtu majetkov, ktoré roku 1075 daroval Gejza I. kláštoru v Hronskom Beňadiku.

Archeologický výskum na beňadickom hradisku priniesol výsledky prekvapivo sa zhodujúce s výsledkami výskumu na hradisku Hrádze v Tlmačoch. Strážny a obranný charakter hradiska je v oboch prípadoch doplnený veľkou plošnou rezervou v strede opevnenej plochy, ktorá slúžila ako útočište obyvateľstvu z blízkeho okolia. Hradisko na Beňadickej skale však na rozdiel od iných súčasných hradísk v Slovenskej bráne vzniklo na mieste dovtedy neosídlenom, možno ako pendant k oveľa rozľahlejšiemu hradisku na protiľahlom Krivíne.

Opevnená línia na pravom brehu Hrona bola zrejme v tom čase dobre známa a vedomie o nej pretrvalo do nasledujúcich storočí. Len tak si možno vysvetliť slová pražského kanonika Kosmasa, ktorý ešte v 12. storočí píše o tom, že Hron bol východnou hranicou Svätoplukovej ríše v 9. storočí. Pravdepodobnejšie však je, že slovenské hradiská na tomto úseku Pohronia vznikli až v 10. storočí a mali zadržať postup Maďarov prenikajúcich od juhu pozdĺž Hrona do hornatých oblastí stredného Slovenska. V prípade nájazdov hradiská poskytovali útočisko a boli aj miestom sústredenia domácich bojovníkov. Takéto vysvetlenie plne zodpovedá i informáciám o slovanských hradiskách, ako ich podával v 1l. storočí arabský spisovateľ Gardízí, ktorý spracoval staršie správy z 10. storočia. Podľa Gardízího Slovania svoje hrady používali v časoch nebezpečenstva, obývali ich najmä v zime, v lete žili mimo nich.

Po vzniku uhorského kráľovstva a začlenení stredného Slovenska do jeho organizácie stratili pohronské hradiská svoje opodstatnenie a zanikli. Namiesto nich sa rozrástli sídliská v pohronskej nížine. Územie kedysi ovládané hradiskami však nestratilo dôležitosť a možno práve preto toto miesto vybrali na založenie benediktinského kláštora v dnešnom Hronskom Beňadiku.

Označenie a stav hradiska v súčasnosti

Na hradisko sa dostanete rýchlo a  pohodlne úzkou cestičkou, ktorá sa začína pri kríži vedľa hlavnej cesty medzi Hronským Beňadikom a obcou Psiare. Ako vidieť na fotkách, plocha hradiska je veľmi pekná rovinka, na západnej strane s takmer kolmou stenou. Cesta na hradisko nie je nijko označená a ani v priestore hradiska nenajdete stopu po akejkoľvek informačnej tabuli, z ktorej by ste sa dozvedeli že stojíte na slovanskom hradisku. Na severovýchodnej strane je stále výrazne viditeľný val. 

Spracoval Orgoň

zdroj: Habovštiak: Poveľkomoravské hradisko na Beňadickej skale, Zbor. SNM 73 Hist. 19, 1979, str. 73-93
http://www.cevnad.sav.sk/aktuality.html#2_1

Foto 3.6.2012


Plochu hradiska tvorí takmer ideálna rovina



Touto cestou možno viedol aj pôvodný vstup na hradisko


Zreteľne viditeľné valy sa nachádzajú v severozápadnej časti  hradiska



Kalplnka v blízkosti opevnenia v severnej časti hradiska


Pohľady na korunu valu


Pohľad z valu smerom na sever



pohľad na val od východu


Severozápadný val z vonkajšej strany


Niekoľko ďalších pohľadov na val z vonkajšej strany


Opäť val









Pohľady z hradiska smerom na východ




Východnú stranu hradiska tvorí niekoľko desiatok metrov vysoká  nedobytná skalná stena



Jediný mysliteľný útok mohol smerovať zo severozápadnej strany a  v tejto časti bolo preto vybudované  niekoľkometrové opevnenie





Aktuálne jamy po detektoristoch



Opäť pohľad na vnútornú plochu hradiska

Aj zo západnej (juhozápadnej časti) je strmý zráz, vďaka ktorému nebolo nutné budovať val a postačovala  samotná drevená palisáda



Prístupová cesta na hradisko


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára