Povesť - Modľatín

V horách Papradna a Marikovej je jeden, 957 m vysoký kopec Kýčera, ktorý Maríkovci nazývajú Orgoňova Kýčera. Dolu pod ňou zo severnej strany sa rozkladá dolina Modľatín (Modľacín), z osadami drevených domkov - kedysi bačovov, dnes prebudovaných na chatky. Dolinou preteká Modľatínsky potok, ktorý zberá všetky menšie potôčiky a jarčeky. Pri osade Majer vteká do Papradňanky. Okolitá príroda je prekrásna, lúky plné kvitnúcich kvetov a hlavne hlboké hory, voňajúce a zdravím dýchajúce. Na strmej stráni Kýčery sa nachádza veľmi starý les, takmer prales s mohutnými stromami. Sú to hlavne buky, ktoré zub času a časté víchrice poznačili. Les od pradávna nazývajú Starák, lebo v ňom bola vždy stará hora, ktorej sa ľudia vyhýbali. Z hory, dolu strmým svahom tečie bystrý potok zvaný Starákový. Pomedzi korene stromov, až po tvrdé skaly si vyryl rokľu a vytvoril tak prekrásnu scenériu -v dĺžke cca 100 m samé pereje a vodopády. A hoci potok nie je veľký, i s tým malom čistej vody sú jeho vodopády očarujúce. Zvlášť na niektorých miestach a hlavne na jar, keď sa topí sneh. Staré povesti hovoria, že vedľa Starákového potoka je diera -vchod do kamennej pivnice, v ktorej je ukrytý zbojnícky poklad.

Povesť o pôvode názvu Modľatín hovorí (rozprával starý Santus, podal M. Portášík, zapísal Štefan Meliš):

Bolo to dávno, pradávno, keď u nás ešte neboli kresťania. Žili tu pohania, ktorí mali rôznych bohov, uctievali si ich a klaňali sa im. Aj svojich mŕtvych pochovávali ináč ako dnes. Vyniesli ich až na samý vrch vysokého kopca, nakládli kopu dreva a na ňu nebožtíka položili. Ba ešte ho aj obložili drevom a potom podpálili. Naložené horiace vatry žiarili doďaleka a preto tento kopec pomenovali Žiar. Za pochovaných - spálených mŕtvych sa chodili modliť na miesto, ktoré podľa toho dostalo meno Modľatín.

Kto vie – možno raz, keď na miesto zavítajú archeológovia a „kopnú“ na tých správnych miestach, možno objavia aj pozostatky oných modiel, ku ktorým sa naši predkovia po stáročia obracali.

Čendo Žrec

Zdroj - Polazník