Obec Zemplín patrí k významným stredoeurópskym archeologickým náleziskám. Leží v južnej časti rovnomenného regiónu na pravom brehu rieky, ktorá sa od sútoku Ondavy s Latoricou z neznámych dôvodov nazýva Bodrog. Jej intravilán a blízke okolie bolo intenzívne osídľované od mladšej doby kamennej.
Zvětšit mapu
Hlavnou príčinou, prečo si ľudia práve na tomto mieste zakladali svoje sídla, boli dobré podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva a strategicky výhodná poloha blízko dôležitej potiskej diaľkovej cesty z juhu na sever. Jedna z jej vetiev smerovala popri bodrogu a jeho prítokoch ku karpatským priesmykom. Najstarší písomný prameň o obci, kde sa priamo uvádza ako villa zemplén, pochádza z roku 1261. vyvinula sa zo staršej osady existujúcej v tesnej blízkosti ranofeudálneho hradu. Do konca 13. storočia bol hrad a dedina majetkom uhorských kráľov a centrom zemplínskeho komitátu. K neprehliadnuteľným pamiatkam patrí návršie Hradisko na východnom okraji obce s dobre zachovaným valovým opevnením na skalnom ostrohovitom návrší v nadmorskej výške 121 m. V rovinatej krajine s priemernou nadmorskou výškou okolo 100 m predstavuje návršie dominantný terénny útvar vzdialený asi jeden a pol kilometra od sútoku Ondavy a Latorice. Strategicky výhodná poloha vyvýšeniny poskytovala obyvateľom prirodzenú ochranu pred nepriateľom a v čase záplav aj pred vodou z rozvodnených ramien Bodrogu a bola od 5. tisícročia pred Kr. opakovane využívaná pre osídlenie. Opevnená však bola až v 1. stor. pred Kr. V tom čase vznikol na území dnešnej obce sídliskový komplex s etnicky zmiešaným keltsko-dáckym obyvateľstvom. Komplex pozostával z hradiska obklopeného menšími výrobnými osadami.
Foto z archívu KPÚ Košice poskytol Martin Pristáš |
Štruktúra osídlenia v Zemplíne nazvaná ako typ Zemplín sa stala modelom pre označenie podobných sídlisk vo východokeltskom prostredí. Hradisko v Zemplíne vybudované na skalnom ostrohu s oválnym pôdorysom a plochou 240 x 150 m bolo obohnané valom, ktorý kopíroval okraje vyvýšeniny. Konštrukcia opevnenia nebola rovnaká. Hlinený val na západnej, ľahšie prístupnej strane mal jadro z kameňov kladených na sucho. Na východnej strane v úseku, kde skalná stena strmo klesala k Bodrogu, bola iba drevená palisáda. Predpokladá sa, že val dosahoval výšku asi štyroch metrov a na hrebeni bol ukončený palisádou. Hlavná brána do II hradiska sa nachádzala na južnej strane. Vo východnej časti hradiska bola preskúmaná čiastočne zahĺbená chata obdĺžnikového pôdorysu s ohniskom a typickou dvojkolovou konštrukciou. Hospodárskym zázemím keltsko-dáckeho hradiska boli menšie sídliskové bunky rozložené v tesnej blízkosti po celej pravostrannej terase Bodrogu. V osadách sa vykonávala aj špecializovaná remeselná výroba. Patrila k nej hlavne výroba maľovanej keramiky, pričom areál hrnčiarskych pracovísk sa rozprestieral v severozápadnej časti obce, kde sa podarilo preskúmať dielňu s veľkou hrnčiarskou pecou s priemerom rošu až 1,8 m.
Pôdorys hradiska podľa Štefana Janšáka |
Na hradisku tiež boli sústredené metalurgické dielne. Súčasťou sídliskovej aglomerácie v Zemplíne bolo kultové miesto, ktoré ležalo juhozápadne od hradiska. V laténskej dobe získal Zemplín spoločensky a hospodársky nadradené postavenie voči blízkym súdobým osadám. Obyvateľstvo Zemplína bolo etnicky zmiešané, pretože územie ležalo v kontaktnej zóne medzi dvoma etnicky a kultúrne rozdielnymi svetmi - keltským a dáckym. Obdobie najväčšieho rozkvetu zažíva okolo polovice 1. storočia pred n. 1. V tom čase sa stáva dôležitým strediskom výroby kvalitnej maľovanej keramiky, metalurgie a obchodu. Jeho význam prerastá hranice regiónu. Plní úlohu sprostredkovateľa kontaktov medzi Panóniou, severným Slovenskom a Malopoľskom. V 1. storočí n. 1. keltsko-dácke osídlenie Zemplína postupne doznieva a koncom storočia pod tlakom zo severu postupujúcich Germánov, nositeľov przeworskej kultúry, zaniká.
Východná časť hradiska |
Pohľad z valu na slepé rameno Bodrogu
|
Zemplín zďaleka |
Od konca 9. až do 11. stor. využili priestor niekdajšieho keltsko-dáckeho hradiska Slovania. Staršie valové opevnenie na východnej strane doplnili a po celom obvode spevnili. V 10. storočí, pravdepodobne pod hrozbou útokov staromaďarských kmeňov prenikajúcich do Karpatskej kotliny, pristúpili obyvatelia hradiska k rozsiahlej prestavbe opevnenia, ktoré po celom obvode zvýšili a spevnili. Zlomky keramiky dokazujúce kontinuitu Slovanov sa nachádzajú na rôznych miestach v intraviláne i bezprostrednom okolí Zemplína.
Okrem obydlia z Kertalje o tom dokazuje aj hrob z 8.-9. storočia – doba veľkomoravská – nájdený na mohylníku z doby rímskej na Szélmalomdombe. Je isté, že v tom čase v Zemplíne žil väčší počet ľudí, teda musel existovať aj rozsiahlejší cintorín. O hradisku je zmienka v historickom románe tzv. Anonyma z prelomu 12. a 13. storočia. Podľa nej sa toto miesto stalo útočiskom slovienskeho veliteľa utekajúceho z hradiska Uh (dnešný Užhorod), na ktoré útočili Maďari pod vedením Álmoša. Na mieste slovanského hradiska vznikol neskôr hrad. Hradisko v 11. storočí a hrad do konca 13. storočia patrili uhorským kráľom. Bola to významná pevnosť na severnej hranici formujúceho sa uhorského štátu, sídlo župana a centrum komitátu Zemplín. K poslednej úprave valu došlo pravdepodobne na prelome 11. a 12. storočia, kedy sa hradisko začalo prestavovať na hrad. Postavili kamennú administratívnu budovu a asi aj kostol menších rozmerov.
Spracoval Orgoň
Foto:
Lit:
Okrem obydlia z Kertalje o tom dokazuje aj hrob z 8.-9. storočia – doba veľkomoravská – nájdený na mohylníku z doby rímskej na Szélmalomdombe. Je isté, že v tom čase v Zemplíne žil väčší počet ľudí, teda musel existovať aj rozsiahlejší cintorín. O hradisku je zmienka v historickom románe tzv. Anonyma z prelomu 12. a 13. storočia. Podľa nej sa toto miesto stalo útočiskom slovienskeho veliteľa utekajúceho z hradiska Uh (dnešný Užhorod), na ktoré útočili Maďari pod vedením Álmoša. Na mieste slovanského hradiska vznikol neskôr hrad. Hradisko v 11. storočí a hrad do konca 13. storočia patrili uhorským kráľom. Bola to významná pevnosť na severnej hranici formujúceho sa uhorského štátu, sídlo župana a centrum komitátu Zemplín. K poslednej úprave valu došlo pravdepodobne na prelome 11. a 12. storočia, kedy sa hradisko začalo prestavovať na hrad. Postavili kamennú administratívnu budovu a asi aj kostol menších rozmerov.
Spracoval Orgoň
Foto:
V pozedí mohutný val hradiska |
Koruna valu |
Lit:
Vladimír Turčan a kolektív: Archeologické pamiatky - Kultúrne krásy Slovenska, Dajama, 2009
B.Benedik: Slovanské nálezy z výskumu valu na hradisku v Zemplíne, Štúdijné zvesti 14, 1964
B.Benedik: Slovanské nálezy z výskumu valu na hradisku v Zemplíne, Štúdijné zvesti 14, 1964
http://www.sav.sk/index?lang=sk&charset=&doc=services-news&news_no=2829
http://archivportal.arcanum.hu/maps/html/katfelm2b_google.html
http://geo.enviroportal.sk/sluzby/zobrazovacie-sluzby-priestorovych-udajov/rastre/historicke-mapovanie-slovenska/vojenske-mapovanie-i-1764-1787
http://geo.enviroportal.sk/sluzby/zobrazovacie-sluzby-priestorovych-udajov/rastre/historicke-mapovanie-slovenska/vojenske-mapovanie-i-1764-1787
http://www.zsphorova.sk/dejepis/vm1.html
Foto v texte: Kveta
Foto pod textom: Viliam Olbricht
Foto v texte: Kveta
Foto pod textom: Viliam Olbricht
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára