.

sobota, 5. novembra 2011

Gars - Thunau - Veľkomoravské hradisko v Rakúsku

       Moc Veľkomoravských kniežat – ako je známe nesiahala iba na územie Moravy, Slovenska a Čiech, ale aj na územie viacerých okolitých krajín. Možno niekoho prekvapí, že k územiu Veľkej Moravy patrila aj nezanedbateľná časť dnešného Rakúska. Dokladom o tejto skutočnosti sú viaceré Veľkomoravské hradiská v Rakúsku, z ktorých najznámejšie je Gars-Thunau.
Prvá historická zmienka o lokalite je v darovacej listine Freisingerského kláštora. V tej je uvedené, že slovanský knieža Josef daroval pre blaho svojej duše časť svojho majetku v oblasti Kamptal do rúk biskupa kláštora vo Freisingu v Bavorsku v roku 902/903. Toto bližšie neznáme knieža bolo iste aj pánom na slovanskom hradisku medzi dnešnými mestami Gars a Thunau v oblasti Kamptal. Prvý záujem o lokalitu bol teda zo stany historikov a potom už na seba nenechali dlho čakať prvé výskumy amatérskych archeológov. V poslednej tretine 19. storočia preukázal slovanský pôvod zvyšku osídlenia Johann Krahuletz, keď tu objavil rozsiahle ranostredoveké pohrebisko. Následne boli vykonávané rozličné výskumy, ktoré ale mali skôr zberateľský charakter. V 30. rokoch 20. storočia potom bol vykonaný prvý odborný výskum. Výskum začatý roku 1965 potom preukázal mocnosť opevnenia hradiska a jeho rozlohu a skončil o 25 rokov neskôr, v roku 1990.

Lokalita a slovanské osídlenie



Slovanské opevnené hradisko sa nachádzalo v oblasti Kamptal, medzi mestami Gars am Kamp a Thunau am Kamp v Dolnom Rakúsku. Sídlisko sa rozkladá na dnes husto zalesnenej vyvýšenine v blízkosti rieky Kamp. Táto lokácia je zásadná z hľadiska historického, lebo sa nachádza na východnej periférii Východofranskej ríše a na severe je v priamom kontakte s Moravou, ktorá výrazne ovplyvňovala osudy hradiska. Charakter nálezového materiálu jasne dokazuje vplyv Moravy.

Lokalita, na ktorej sa nachádza ranostredoveké hradisko Thunau / Gars je veľmi dobre strategicky položená. Vyvýšenina poskytuje dostatok priestoru pre bohatú sídelnú štruktúru. Zároveň vyššia poloha umožňuje dobré obranné podmienky hradiska. Nielenže obyvatelia mali z tejto polohy dobrý prehľad o dianí v širokej krajinu, ale zároveň stavitelia ranostredovekého opevnenia dômyselne využili topografickú situáciu ostrožny a tým výrazne zvýšili obranné schopnosti hradiska.

Na rozľahlej ostrožine bolo počas systematického výskum rozlíšených niekoľko polôh, na ktorých boli odkryté stopy ranostredovekého osídlenia. Západne sa nachádza tzv. Schanze (Šance). Táto takmer pravouhlá plocha je z troch strán ohraničená ranostredovekými valom, na východe je priestor otvorený a spojený skalnatou úžinou so zvyškom hradiska. V severnom a južnom vale boli odkryté vstupy do priestoru Schanze. Západne od Schanze boli nájdené mohylové hroby a východne sa potom rozprestiera rozľahlá plocha, ktorá sa nazýva Obere Holzwiese (Horná lesná lúka). Obere Holzwiese vybieha južne do cípu vyvýšeniny, ktorá ostro klesá do údolia a rovnako ako na severnej strane je obohnaná ranostredovekým valom. Na východe potom priestor Obere Holzwiese prechádza do ďalšej časti hradiska, ktorá je označená ako Unter Holzwiese (Dolná lesná lúka). Táto plocha uzatvára ranostredovekú čast hradiska opäť prostredníctvom výrazného severného valu. Na južnej strane nebolo opevnenie rozpoznané, čo môže súvisieť s príkrym terénom, ktorý mohol poskytovať dostatočnú ochranu. Pri severovýchodnom rohu lokality je predpokladaná brána, ktorá však nebola archeologicky preukázaná. Posledná a najsevernejšia časť návršia je Nordhang (Severný svah), rozsiahle predhradie, kde boli odkryté mohylové hroby a do opevnenej časti hradiska už nespadá, aj keď stopy osídlenia tu boli pozorované.

Hradisko bolo osídlené už v praveku a staroveku. Príchod prvých Slovanov na lokalitu Thunau / Gars môžeme datovať do prvej polovice 9. storočia. Osídlenci viditeľne využili prirodzenej ochrany ruín opevnenia z neskorej doby bronzovej a usídlili sa na mieste výbežku južného, do písmena V formovaného valu. Nedlho potom, na začiatku druhej polovice 9. storočia, bol už vybudovaný kniežací dvorec obohnaný palisádou. V rovnakej dobe tu bola začatá aj výstavba rozľahlého drevohlineného opevnenia. Otázkou zostáva, či ďalšie dve oblasti (Schanze a Unter Holzwiese), ktoré sú obohnané valom spoločne s Obere Holzwiese, boli k tejto polohe pripojené súčasne alebo boli osídlené a opevnené následne. Okolo polovice 10. storočia stráca pomaly hradisko svoj význam (pravdepodobne v dôsledku politických a ekonomických zmien, ktoré na hradisku nastali po porážke v boji s Maďarmi) a v druhej polovici 10. storočia potom nachádzame na Obere Holzwiese posledné stopy osídlenia

Opevnenie
Opevnenie hradiska Thunau / Gars uzatvára rozsiahlu plochu, ktorá má v severojužnej osi priemer 140 m, v osi západovýchodnej potom 600 m. Súčasťou tohto komplexu boli tri časti. Najzápadnejšia časť, Schanze, plnila funkciu predsunutého obranného hradu, Obere a Unter Holzwiese potom boli miestom vlastného osídlenia so zástavbou, pričom na lokalite Obere Holzwiese sa nachádzal - ako už bolo spomenuté Kniežací dvorec ohraničený palisádovým plotom. Ako dokazujú žliabky v podloží, bol tento palisádový plot trikrát upravovaný a zakaždým uzatváral rôzne veľkú plochu. Medzi oblasťami Schanze a Obere Holzwiese je dodnes viditeľný pôvodný val z neskorej doby bronzovej. Rano stredoveké obvodové opevnenie však pravdepodobne nebolo vybudované po celom obvode plochy hradiska. O jeho existencii niet pochýb v oblasti Schanze a priľahlej severnej a západnej časti Oberie Holzwiese. Na iných miestach bol využitý prirodzený terén, ako je napríklad južný svah Obere Holzwiese. Na juhovýchodnom okraji Obere Holzwiese bola pre zmenu využitá terénna vlna, ktorú tvorili zvyšky opevnenia z neskorej doby bronzovej. Zdá sa, že tento val bol pre zvýšenie obranyschopnosti na čelnej strane obložený kameňmi. Bola tu vytvorená provizórna hradba s kamennou stenou, lebo pevnejšie opevnenie nebolo zjavne vzhľadom k prudkému zlomu do údolia nutné. V oblasti Unter Holzwiese nebolo opevnenie výraznejšie archeologicky zachytené, ale dá sa predpokladať, že na severe sa nachádzala drevohlinitá hradba, vrátane východnej vstupnej brány. Drevohlinitá hradba hradiska prešla dvoma stavebnými fázami. Tieto úpravy sa týkali nielen konštrukcie stavby, ale predovšetkým rozlohy, ktorú hradba vymedzovala. Hradba staršej fázy mala roštovú konštrukciu bez použitia kameňa v čele hradby, mladšiu fázu reprezentovala hradba komorovej konštrukcie s čelnou kamennou stenou.


Opevnenie na západnej lokalite Schanze bolo formované do tvaru písmena U, pričom otvorená bola plocha na východnej strane. Celková rozloha priestoru Schanze bola 100 x 170 m a interpretovaný bol ako hlavné predsunuté miesto obrany a hradba tu chránila ľahko dosiahnuteľný vstup na hradisko. Dve prirodzené terasy, Obere a Unter Holzwiese tvoria celok, ktorý je obohnaný severným a južným úsekom opevnenia. Tieto dve hradby sú na sebe nezávislé a ich ruiny sú dnes menej viditeľné ako v prípade oblasti Schanze. Severné opevnenie je značne dlhšie ako opevnenie južné, pričom ich konštrukcia zostáva rovnaká ako v prípade opevnenia na Schanze. Ako je už uvedené vyššie, južné opevnenie nebolo vzhľadom na krajinnú situáciu nutné budovať a obyvateľom k ochrannému účinku dostatočne poslúžili ruiny opevnenia zo staršej doby bronzovej.


Východne od južnej brány bol nájdený úsek, na ktorom sonda odkryla staršie ranostredoveké opevnenie. Do výšky jedného metra siahal systém guľatín, ktoré sa prekrývali zrubovými spôsobom a neboli spojené klincami. Jednalo sa o roštovú konštrukciu, ktorá tvorila pravidelné štvorcové priestory o rozmeroch 1,5 x 1,5 m. Voľné priestory boli vyplnené kamením miestneho pôvodu a zeminou. Na čelnej strane sa nenašli stopy po kamennej stene. Hradba mladšej fázy bola tvorená komorovou konštrukciou. Komory boli tvorené neopracovanými kmeňmi s kôrou, a na ich previazanie použili zrubovú techniku, opäť bez použitia spevnenie klincami. Pozdĺžnu stenu komory tvorili kmene 7 m dlhé a cez ne boli kladené priečne kmene dlhé okolo 5 m, vo vzájomnej vzdialenosti 2,4 m. Na nich spočívali ďalšie priečne kmene a vznikali tak ďalšie poschodia konštrukcie. Priečne kmene však zasahovali približne 1 m svojej dĺžky do konštrukcie čelnej kamennej plenty a čiastočne prečnievali aj na tylovej strane hradby. Priestory komôr boli vysypanie zeminou a kamením. Pred čelnou stenou komôr sa nachádzala mocná kamenná vrstva, ktorá dosahovala šírku 1,5 až 2 m. Celkovo teda šírka základne hradby približne 7 m.

V západnom úseku na polohe Schanze boli odkryté malé obdĺžnikové stavby s rohovým ohniskom, stavané pravdepodobne skupinovou technikou. Stavby naliehali priamo na tylovú stenu hradby a nachádzali sa v pravidelných rozostupoch 5 m. V severovýchodnom rohu polohy Schanze bola odkrytá priehlbina vo vale, ktorá bola interpretovaná ako vstup do priestoru hradiska. Krídla hradby sa tu zalamovali smerom dovnútra hradiska, pričom pravé krídlo bolo vzhľadom k ľavému trochu dlhšie. Priehlbina medzi nimi tvorila 4,2 m a bola dlhá 5 m. Uprostred bola odkrytá rada guľových jamiek, ktorá rozdeľovala priestor na polovice. V južnom vale, takmer oproti severnej bráne, bol odkrytý ďalší vstup do hradiska. Vstup bol opäť medzi dvoma krídlami hradby, ale mal podstatne menšie rozmery.

Hradba mohla z vonkajšej strany dosahovať výšku až 4 m (bez palisády v korune telesa hradby). Šírka ochodze na vrchole hradby sa pohybovala okolo 4 m až 4,5 m. Zaujímavosťou západného úseku opevnenia sú pravouhlé drevené stavby s ohniskom, ktoré sa nachádzajú na vnútornej strane hradby v pravidelných rozostupoch. Tieto objekty sú interpretované ako chyže tvorené blokovou technikou. Tieto priľahlé obytné stavby nie sú v ranom stredoveku výnimkou a domy stavané priamo na vnútornej stene valu mohli pomôcť znižovať tlak vyvíjaný na tylovú stenu hradby jej hlineným zásypom.

Na základe nálezovej situácie bola vytvorená situačná rekonštrukcia južnej brány. Tá je znázornená ako viacpodlažné veža. Spodná komora predstavovala vstup do hradiska, dosahovala výšku rovnakú ako výška hradby a jej šírka bola zhodná so vzdialenosťou oboch vtiahnutých krídel brány. V úrovni ochodze sa potom nachádzalo ďalšie poschodie brány a následne nad ním ešte veža. Prístup z prvého podlažia brány je pomocou rebríka cez podlahu veže, kde je otvor chránený po oboch stranách zábradlím. Na úrovni ochodze je v celej šírke vstupu vybudovaná komora. Z nej je umožnený už navrhnutý prístup do veže. Komora je úplne vydrevená, voľný priestor predstavuje iba strieľňa a priezory a priechody pre presun z jednej strany ochodze na druhú. Vlastná ochodza v blízkosti brány je krytá predprsňou. Zvislé brvná sú od seba vzdialené približne 0,6 m. Ich výška dosahuje 2 m a hore sú zahrotené. Medzi zvislými brvnami sú vodorovne uloženie fošne. Tie dosahujú striedavo výšky 1,2 a 1,8 m a tvoria tak záštitu v podobe cimburie.


V prvej pol. 10. storočia sa stalo hradisko obeťou útoku pravdepodobne Maďarov. Osídlenie – teraz už poľnohospodárskeho charakteru sa prresunulo do oblasti neopevneného Untere Holzwiese, kde ešte ďalej zotrvalo až do polovice 11. storočia.


Spracoval Orgoň


Zdroj: Bc. Anna Bajerova: Člověk jako budovatel a obhájce hradeb 9. až 12. století ve střední Evrope, Brno 2009

Foto 2014 : Adam G:

Pohľad na hradisko z polohy výskumu,
na terase pod kopcom sa rozprestiera tiež rozsiahle pohrebisko z obdobia 9 až 10 storočia

Plocha výskumu sídliska. Výskum robia archeológovia z Viedenskej univerzity

pôdorys chaty s vyklenutou pieckou mimo chatu (v pravo)

zásobná jama


archeologická základňa v areály hradiska

západný val

pozostatok pravekeho valu predelujúceho areál slovanského hradiska
Pohľad na južnú bránu z boku



krížik nájdený v blízkosti severnej brány

kostol

pohlad na východ proti toku rieky Kamp

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára