V katastri Považskej Bystrice sa archeológom podarilo v polohe „Hradište“ (nazývanej aj Šibeničný vŕšok“) zistiť existenciu opevneného ostrožného hradiska púchovskej kultúry.
V jednej časti hradiska sa zistili aj ojedinelé prejavy mladšieho osídlenia polohy (líniové žľaby, zahĺbené jamy a pod.), bez možnosti presnejšieho datovania. V úseku asi 50 až 100 metrov od opevnenia z vonkajšej (JZ) strany hradiska počas výskumu archeológovia zistili výskyt úštepov z pazúrika a rádiolaritu, ktorých sa našlo niekoľko desiatok kusov. Z tohto dôvodu v týchto miestach realizovali plošný odkryv, aby zistili, či tieto nálezy pochádzajú z ornice, alebo signalizujú nálezy vo väčších hĺbkach. Podľa predbežných výsledkov výskumu ide o doklad využívania polohy v staršej dobe kamennej (paleolit). Početné miniatúrne odštepky dokladajú výrobu kamenných nástrojov priamo na mieste.
 |
| Plán Hradiska (zakreslil Žaár) |
Poloha „Hradište“ je tiahly hrebeň nad údolím Váhu orientovaný približne v smere SV – JZ. Zo severnej, východnej a južnej strany je poloha chránená strmými svahmi. Juhozápadná strana výbežku bola prehradená priekopou širokou 6-8 m a hlbokou viac ako 2,5 m. Nad priekopou bol navŕšený zemný val. Z vonkajšej strany valu bol múr z nasucho kladených kameňov spevnený drevenými kolmi. Val nebol v teréne viditeľný, pretože bol rozvlečený orbou. Výskumukázal, že časť telesa valu sa po deštrukcii predného múru zosunula naspäť do priekopy. Samotná priekopa spevňovala predovšetkým najvyššiu časť hrebeňa, v ktorej kopírovalapriebeh valu. V južnej a v severnej časti voľne vyznievala v nižších polohách terénu. V severnej časti hrebeňa bola terénna situácia zničená masívnym zosuvom okraja svahu. V juhovýchodnej nižšie položenej časti hradiska sa opevnenie stáčalo juhovýchodným smerom do priestoru dnešných súkromných pozemkov. Na južnej strane sa výskumom podarilo odkryť pravdepodobný vstup do opevneného areálu hradiska. Z východnej a SV strany bola poloha chránená strmým svahom.
 |
| Celkový pohľad na hradisko |
 |
| Pohľady na val a priekopu |
 |
| Odkrývanie kamenej deštrukcie palisády |
 |
| Práca pri výskume hradiska |
 |
| Jama so zachovaným dreveným kolom |
Kultúrna vrstva bola pomerne tenká – cca 20 až 40 cm. Okrem zahĺbených zásobnicových jám a pece sa zistili zvyšky nadzemných kolových stavieb. Väčší počet kolových jám dokazuje aj väčšie domy o rozmeroch 4x8 m prípadne existenciu vnútornej palisády. Osídlenie sa neobmedzovalo iba na bezprostredne opevnenú vnútornú plochu zisteného hradiska. Z južnej strany v priestore dnešných súkromných pozemkov (záhrad) sú vo svahu viaceré horizontálne terasy ukončené strmým svahom nad časťou Považskej Bystrice Jelšové. Prvé osídlenie datovateľné do 1. storočia pred n. l. zaniklo zrejme požiarom. Kolové stavby so stenami omazanými hlinou zrejme znova postavili po zlome letopočtu. Záver osídlenia polohy je predbežne možné datovať do 1. – 2. storočia nášho letopočtu. Z kultúrnej vrstvy na ploche hradiska je relatívne málo nálezov. Takmer úplná je absencia kovových predmetov. Výskum hradiska prispel k poznatkom o osídlení regiónu Pov. Bystrice v období prelomu letopočtu a doplnil naše poznatky o živote ľudu púchovskej kultúry v tejto časti Slovenska. Veľký význam má tiež zistenie pobytu ľudí v staršej dobe kamennej v tomto priestore.
 |
| Kamená štiepaná industria |
 |
| Črepy - Púchovská kultúra |
 |
| Zásobnicová jama |
Orgoň
Lit:
Považská Bystrica – „Hradište“ 2008 (s podporou štátu)
Zodpovedný pracovníci: PhDr. Rudolf Kujovský, CSc., Mgr. Ondrej Žaár
Obrázky z výskumov a plán hradiska našej stránke poskytol Mgr. Ondrej Žaár, za čo mu touto cestou ďakujem
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára