.

štvrtok 16. februára 2012

Hradec (Prievidza)

Slovanské hradisko v tesnej blízkosti obce Hradec (okr. Prievidza) južne od obce objavil Š. Janšák, ktorý tiež prvý uverejnil jeho stručný opis. Roku 1956 sa uskutočnil na hradisku archeologický výskum.


Hradisko sa nachádza na pomerne strmom skalnatom kopci, ktorého východná časť je čiastočne porušená starým kameňolomom. Vrchol kopca tvorí malá plošina, ohraničená na severe a severozápade dvoma príkrymi andezitovýmí skalami. Z ostatných strán plošinu uzatvára nízky val, ktorý pretiahnutým oblúkom spája obe skaly. Asi v strede je val prerušený bránou pričom obe ramená valu sú vtiahnuté do vnútra areálu. Počas výskumov sa na vrchole hradiska nepodarilo sondami odkryť žiadne stavebné objekty. Val pozostával z veľkých andezitových a tufových kameňov premiešaných s čiernou hlinou a v čase výskumu dosahoval výšku okolo 50 cm. Val bol navŕšený vykopaním úzkej priehlbne na jeho vnútornej strane. V kultúrnej vrstve sa našli predmety z doby laténskej (mladšia doba železná – na našom území spojená najmä s Keltmi a Dákmi) a potom z 8. - 9. storočia tzn. z obdobia existencie Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy.

Nákres hradiska podľa Š. Janšáka z roku 1928



Foto: Vladislav Padyšák



Kelti a Dákovia

Laténsku dobu zastupujú najmä nálezy keramických črepov zo súdkovitých, vázovitých a zásobnicových nádob. V období mladšej doby železnej, konkrétne okolo polovice 1. storočia pred naším letopočtom, sa teda na lokalite rozprestieralo keltsko – dácke hradisko, alebo presnejšie keltské s niektorými dáckymi prvkami. Je to najsevernejšie hradisko, na ktorom badať dácke vplyvy.

Hradec patrí medzi početné hradiská v hornatej časti Slovenska, umiestené na strmých kužeľovitých kopcoch alebo neprístupných bralách a charakteristické svojou malou rozlohou. Nedostatočný výskum týchto výšinných sídlisk nedovoľuje dosiaľ bezpečne určiť ich pôvodnú funkciu. Mohlo sa však jednať o sídla skupiny ľudí s výnimočným sociálnym a hospodárskym postavením. V prípade Hradca však na to chýbajú nálezy obytných a hospodárskych objektov. Zisťovací výskum v Hradci nepriniesol žiadne nálezy, ktoré by potvrdzovali, že hradisko bolo v časoch keltov trvalejšie osídlené. Hradec treba preto považovať i za útočištné a strážne hradisko neďalekej osady. Budovanie týchto malých, nezriedka asi dočasných opevnení svedčí iste o nepokojnej dobe a o pohyboch obyvateľstva. Malé hrádky, ktoré sa budovali často v bezprostrednej blízkosti rozsiahlych mladohalštatkých hradísk (Mních pri Ružomberku, Skalka nad Vyšným Kubínom) potvrdzujú, že jednotlivé osady koncom doby laténskej a počas doby rímskej na tomto území mali oveľa menšiu rozlohu než osady z obdobia predchádzajúceho.



Slovania

Výhodnú polohu hradiska vo včasnom stredoveku využili aj Slovania, čodokazujú nálezy typickej slovanskej keramiky a ďalších predmetov, na základe ktorých sa dá datovať veľkomoravské obdobie. Z kovových predmetov sa našla deltoidná strelka s tŕňom a malé kovanie opasku, ďalej časť pútka z vedierka a predmet dlátkovitého tvaru s tuľajkou. Taktiež boli nájdené vlnovkou zdobené slovanské črepy, dobre zachovalý nôž, časť kosy z prelomu 8. a 9. storočia a niekoľko ďalších predmetov.
Slovanské črepy
Železné nálezy z prvej polovicee 9. storočia (Nitrianske kniežatstvo)

Najpozoruhodnejším nálezom z hradiska je nesporne malé bronzové pozlátené kovanie z pása. Kovanie pozostáva z dvoch horizontálne proti sebe postavených erbovitých polí spojených priečkou, na ktorej sú otvory pre tri nity. Kovanie má pretiahnutý obdĺžnikový tvar (rozmery 18x40 mm). Je na ňom zobrazený štylizovaný motív vtáka so späť obrátenou hlavou. Kovanie je jemná kovolejárska práca (hrúbka 1—1,5 nim), ktorej pôsobivosť zdôrazňuje hlboký vruborez a pozlátenie, upriamené na umocnenie optického efektu svetla a tieňa. Obdobné kovania radíme do okruhu včasnokarolínskych výrobkov so zvieracou ornamentikou podľa anglosaských predlôh a datovaných do začiatku 9. storočia. Podobné kovanie sa našlo napr. v Modrej, ale napr. aj v Perugii. Jeho vznik datujú archeológovia okolo roku 800 a pravdepodobne bol vyrobený niekde v Salzburgských dielňach. Na územie Slovenska sa mohlo dostať obchodom, ale aj ako vojnová korisť, alebo ako dar slovenskému šľachticovi.

Výskum v Hradci nepreukázal, že by Slovania vybudovali jeho opevnenie, skôr je pravdepodobné, že opravili a využili staršie keltské valy, ale je zrejmé, že hradisko v čase Veľkej Moravy plnilo funkciu strážneho bodu, ležiaceho pri dôležitej ceste vedúcej Ponitrím do Turca a odtiaľ až do Krakovska. V okolí Prievidze ako aj Turca mohli byť začiatkom 8. storočia významné kmeňové centrá, ktoré sa postupne včlenili do Nitrianskeho kniežatstva.

Orgoň

Lit: Bialeková D., Pieta K.: Zisťovací výskum v Hradci, okres Prievidza, Slovenská Archeológia, 1994
Janšák, Štefan. Niektoré Novoobjavené Hradiská Slovenské. Turč. sv. Martin: Muzeum Slov. Spol., 1928
Foto:
http://www.geocaching.sk/geocache-detail.php?id=1751052
http://hiking.sk/hk/ga/3479/hradec_hradisko.html

Fotogaléria 29.7.2012

Pozostatky valového opevnenia sú už pomerne nevýrazné - výška maximálne 0,5 metra

Ďalší pohľad na val



Opäť niekoľko pohľadov na val z iného uhlu



Na vrchole hradiska čnejú dve andezidové bralá

Pohľady z vrcholu hradiska



Kamená stolička pána hradiska



Celkový pohľad na hradisko

Akási akropola

V týchto miestach medzi oboma bralami bolo nájdené množstvo nálezov

Opäť dva pohľady na val

1 komentár: