.

piatok, 10. februára 2012

Novohrad (Nógrád) (H)

Nad obcou Nógrád (Maďarsko) sa vypína osamotený kopec vulkanického pôvodu, pripomínajúci obrovský peceň chleba, na ktorom sú dobre viditeľné ruiny stredovekého hradu.  Nadmorská výška kopca je 286 m, jeho relatívna výška okolo 50-60 m, oblé svahy dookola sú veľmi strmé – skrátka je to veľmi vhodné miesto pre kontrolovanie širokého okolia a dá sa vynikajúco brániť.


Nevedno, kto prvý využil tunajšie prírodné podmienky pre stavbu prvotného opevnenia, v období sťahovania národov tu Slovania už našli staršie primitívne obranné valy, tie obnovili a zdokonalili, čím postavili vlastne NOVÝ HRAD a dali mu aj taký názov (napr.  Anonymova kronika ho spomína ako „Castrum Nougrad“,  zakladacia listina Budínskej kapituly z roku 1299 ho označuje ako „Castrum Novigrad“).
Na mape z roku 1739 vidíme ešte slovenský názov Novigrad

2. vojenské mapovanie - máme tu latinskú podobu názvu a jeho Maďarskú verziu
Obr. 1
Obr. 2

Obr. 3

Obr. 4

Dnes už nevieme ako vyzeral  slovanský  Novohrad – Novigrad na prelome IX.-X. stor., v tej dobe sa budovali mohutné valové opevnenia s drevenou komorovou konštrukciou, ktorá bola naplnená hlinou. V každom prípade to však bolo hradisko mimoriadneho významu, správne centrum na čele so špánom,  a takým ostalo aj po príchode Maďarov,  kedy sa z neho stal župný hrad a po ňom bola pomenovaná aj Novohradská župa.
Obr. 5

Spočiatku kráľovský hrad občas menil majiteľov, bránil sa aj nájazdom husitov, dvakrát sa dostal do rúk Turkom... a zakaždým bolo treba na ňom niečo opraviť či zdokonaliť.

Slovanské valy a prípadné prvé kamenné budovy  v chránenom priestore za valmi boli prekryté či zničené  početnými  stredovekými  dostavbami  a prestavbami,  vrátane zemných prác na temene hradného kopca. 

Najvýznamnejšiu prestavbu zrealizoval v rokoch 1475-1506 biskup Mikuláš Báthori, keď dal podľa plánov talianskeho architekta postaviť tzv. vnútorný hrad, oddelený od vonkajšieho hradu 30 stôp širokou a rovnako hlbokou, v skale vysekanou priekopou.  Vonkajší hrad nepravidelného tvaru (o rozmeroch približne 140x90 m) bol chránený troma veľkými baštami talianskeho typu, ktoré postavili na svahoch a po dostavbe naplnili hlinou, čím získali ďalší priestor vnútri chráneného areálu. Za vysokými múrmi vnútorného hradu vyrástol palác, veža a pribudla aj do skaly vytesaná studňa. V roku 1685 do veže, kde skladovali pušný prach, udrel hrom a následný výbuch natoľko rozrumil vnútorný hrad, že Turci ho boli nútení opustiť.

Trosky hradu už nik viac neopravoval, naopak - v roku 1709 ho ešte dôkladnejšie rozrumili najprv kuruci a následne aj labanci, len aby z neho nemali úžitok tí druhí.

spracovala: Kvetka

Použité pramene:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára