Nad obcou Nógrád (Maďarsko) sa vypína osamotený kopec vulkanického pôvodu, pripomínajúci obrovský peceň chleba, na ktorom sú dobre viditeľné ruiny stredovekého hradu. Nadmorská výška kopca je 286 m , jeho relatívna výška okolo 50-60 m , oblé svahy dookola sú veľmi strmé – skrátka je to veľmi vhodné miesto pre kontrolovanie širokého okolia a dá sa vynikajúco brániť.
Nevedno, kto prvý využil tunajšie prírodné podmienky pre stavbu prvotného opevnenia, v období sťahovania národov tu Slovania už našli staršie primitívne obranné valy, tie obnovili a zdokonalili, čím postavili vlastne NOVÝ HRAD a dali mu aj taký názov (napr. Anonymova kronika ho spomína ako „Castrum Nougrad“, zakladacia listina Budínskej kapituly z roku 1299 ho označuje ako „Castrum Novigrad“).
Na mape z roku 1739 vidíme ešte slovenský názov Novigrad |
2. vojenské mapovanie - máme tu latinskú podobu názvu a jeho Maďarskú verziu |
Obr. 1 |
Obr. 2 |
Obr. 3 |
Obr. 4 |
Dnes už nevieme ako vyzeral slovanský Novohrad – Novigrad na prelome IX.-X. stor., v tej dobe sa budovali mohutné valové opevnenia s drevenou komorovou konštrukciou, ktorá bola naplnená hlinou. V každom prípade to však bolo hradisko mimoriadneho významu, správne centrum na čele so špánom, a takým ostalo aj po príchode Maďarov, kedy sa z neho stal župný hrad a po ňom bola pomenovaná aj Novohradská župa.
Obr. 5 |
Spočiatku kráľovský hrad občas menil majiteľov, bránil sa aj nájazdom husitov, dvakrát sa dostal do rúk Turkom... a zakaždým bolo treba na ňom niečo opraviť či zdokonaliť.
Slovanské valy a prípadné prvé kamenné budovy v chránenom priestore za valmi boli prekryté či zničené početnými stredovekými dostavbami a prestavbami, vrátane zemných prác na temene hradného kopca.
Najvýznamnejšiu prestavbu zrealizoval v rokoch 1475-1506 biskup Mikuláš Báthori, keď dal podľa plánov talianskeho architekta postaviť tzv. vnútorný hrad, oddelený od vonkajšieho hradu 30 stôp širokou a rovnako hlbokou, v skale vysekanou priekopou. Vonkajší hrad nepravidelného tvaru (o rozmeroch približne 140x90 m) bol chránený troma veľkými baštami talianskeho typu, ktoré postavili na svahoch a po dostavbe naplnili hlinou, čím získali ďalší priestor vnútri chráneného areálu. Za vysokými múrmi vnútorného hradu vyrástol palác, veža a pribudla aj do skaly vytesaná studňa. V roku 1685 do veže, kde skladovali pušný prach, udrel hrom a následný výbuch natoľko rozrumil vnútorný hrad, že Turci ho boli nútení opustiť.
Trosky hradu už nik viac neopravoval, naopak - v roku 1709 ho ešte dôkladnejšie rozrumili najprv kuruci a následne aj labanci, len aby z neho nemali úžitok tí druhí.
spracovala: Kvetka
Použité pramene:
Rekonštrukcia – predstava a obrázky zhora pozri tuto: http://www.latvany-terkep.hu/magyar/oldalak/nograd_rekonstrukcios_elkepzeles/
Mapy:
Foto prevzaté z:
Mapy:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára