Ako uvádza Drahoslav Hulínek v zborníku Bitka pri Bratislave, pravdepodobne typicky strážnymi včasnostredovekými hradiskami, ktoré sa rozprestierali v širšom pohraničnom priestore medzi moravskou časťou Veľkej Moravy a Východnou markou, boli opevnené sídliská na území Dolného Rakúska severne od Dunaja. Ide o politicky a mocensky nestabilný územný priestor, kde zohrávalo dominantnú funkciu lokálneho centra už spomínané hradisko Gars/Thunau. Bolo to územie veľmi blízke s Moravou ktoré nejaký čas bolo aj súčasťou veľkomoravského štátu.
Hradisko sa nachádza asi 1,5 km od hradu Raabs v katastri obce Oberpfaffendorf. Jedná sa o malú ostrožnú lokalitu v zátoke rieky Dyje. Toto Slovanské hradisko mohlo plniť funkciu lokálneho centra, prípadne strážnu funkciu, avšak vzniklo začiatkom 10. storočia. Asi v 3. štvrtine 10. storočia bolo zrejme prepadnuté Maďarmi a zaniklo pri požiari.
Štruktúra hradiska a jeho fortifikácia
Severná terasa bola chránená priekopami a valmi. Priekopa bola 2,4 m široká a 2 m hlboká. Za priekopou sa nachádzal múr z nasucho kladeného kameňa. Pôvodná výška múru bola asi 2,4 m Priamo pri vnútornej strane tohto múru stáli drevené domčeky. Pred spodnou sídliskovou terasou sa tiež za bermou nachádzala pomerne plytká, len meter hlboká a tri metre široká priekopa. Tá bola však v druhej fáze zasypané a na jej mieste bola zriadená malým lomovým kameňom vydláždená cesta. Na južnej terase sa tiež nachádzali valy. Vonkajší z nich pozostával z kamennej hradby s drevenou výstužou. Vnútorná stena valu bola tvorená vodorovne ležiacimi brvnami. Konštrukcia miestami ležala na drevenom rošte. Za týmto opevnením sa nachádzali stavby bez vykurovacieho zariadenia. Vnútorný val bol tvorený z 1,5 m širokého nasucho kladeného múru vysokého 2,4 m. Ku stene boli opäť pristavené nie celkom súvislo stĺpové a zrubové stavby. Na západnom konci terasy sa nachádzala brána. Na západnom svahu Hradiska – tzv. Hradný kopec (Burghügel) sa nachádzala palisáda a za ňou nasucho kladená stena, ktorá mala opäť pristavené obytné stavby, ktoré sa k nej v dĺžke 2 m kazematovo pripájali.
Stavby
Domy v severnej časti ostrožiny boli postavené priamo pri vnútornej strane valu. Na západnej strane sa nachádzala lichobežníkovitá zrubová budova s kopulovitými pieckami, ktorá bola doložená zvyškami trámu. Na túto stavbu na východnej strane nadväzuje pretiahla stavba o dĺžke necelých 18 m. Bola postavená zo zvislých kolov a zrubových stien. Dom sa na východe lichoběežníkovito rozširuje, v najširšom mieste bola rada stredových kolov. Na východnom konci má dom šírku 7 m, na západnom 4 m a uprostred stavby sa nachádzalo ohnisko.
.jpeg)
Stavby zanikli požiarom, pri ktorom sa múr zrútil na drevené stavby. Po požiari ostali zvyšky zuhoľnatených drevených trámov, ktoré pochádzajú prevažne z južných stien drevených domov. V západnej časti valu bola na vnútornej strane kamenného múru drevená stavba o šírke 2,3 m. Jej severný drevený prah bol zuhoľnatený. Severne od vyššie uvedenej stavby a východne zase priamo pri vnútornej strane valu bola odkrytá kultúrna vrstva osídlenia, ktorú na severe ohraničoval múr kladený nasucho, z väčšiny zosypaný. Múr bol z vonkajšej strany sprevádzaný asi metrov širokou dláždenou cestou. Uprostred terasy smerom na sever sa sídlisková plocha rozširuje. Tu sa objavujú kolové jamky, takže je dosť pravdepodobné, že kolové stavby sa nachádzali aj v týchto miestach.
Na ploche 14 x 11 m na hradnom kopci boli nájdené lomové kamene, ktoré čiastočne spočívali na kultúrnej vrstve. Množstvo veľkých kameňov ohraničovalo severnú stranu. Nález archeológovia interpretujú ako stavbu s kamennou podmurovkou a drevenou nadstavbou.
Ďalšie Slovanské hradiská v Rakúsku
Maissau-Limberg
Pôvodne praveké hradisko, pravdepodobne druhotne využité vo včasnom stredoveku ako strážne hradisko respektíve iba útočisko, bola lokalita v Maissau. Hradisko sa nachádza v Limbergu (okolo 288 m n. m), ktorý je pod správou Maissau. Opevnené sídlisko je lokalizované na polohe Heidenstatt pri Limbergu. Táto lokalita obsahovala predovšetkým keramický nálezový materiál a jej opevnenie nemôžeme svojím pôvodom považovať za včasnostredoveke. Bola to pôvodne praveká opevnená poloha, vo včasnom stredoveku druhotne osídlená Slovanmi. Jej bližší spoločensko-vojenský význam zatiaľ nemôžme jednoznačne bližšie stanoviť. Nasledujúci výskum však môže prezradiť nové skutočností o tomto hradisku.
Oberleis - Oberleiserberg
Aj dolnorakúsku polohu v Oberleis - Oberleiserberg (454 m n. m.), v blízkosti mesta Korneuburg, severne od Ernstbrunnu, kde bolo pôvodne praveké opevnené sídlisko, druhotne využili Slovania vo včasnom stredoveku ako významný strážny strategický bod. Aj keď sa na nej vyskytuje veľkomoravský nálezový materiál, pokiaľ ide o fortifikácie, tak pri ich skúmaní sa nezistil včasnostredoveký slovanský pôvod. Stavebná úprava opevnení vo včasnom stredoveku teda nie je jednoznačne doložená.
Stein an der Donau
Vo včasnom stredoveku bolo pravdepodobne vybudované opevnené hradisko Stein an der Donau (Dolné Rakúsko, okres Krems an der Donau). Nachádza sa vo východnom Waldvierteli, západne od mesta Krems (okolo 199 m n. m.) a plnilo strážnu funkciu. Územne patrilo buď do veľkomoravského štátneho útvaru, alebo do prechodnej oblasti medzi Veľkou Moravou a franským štátnym prostredím.
Senftenberg
Ďalšie, pravdepodobne strážne hradisko sa nachádzalo v Senftenbergu (Dolné Rakúsko, okres Krems an der Donau). S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o opevnené sídlisko vybudované vo včasnom stredoveku. Nachádzalo sa v územnej oblasti, ktorá pravdepodobne mohla byť v 9. storočí súčasťou Veľkej Moravy, respektíve bola prechodným územím medzi Východnou markou, Bavorskom a Moravou.
Zväčšiť mapu
Zväčšiť mapu
Vo včasnom stredoveku vybudovali pravdepodobne aj hradisko v Langenlois - Schiltern (okolo 219 m n. m.; okres Krems an der Donau), ktoré sa nachádzalo vo východnom Waldvierteli, severne od Kremsu.
Orgoň
Beáta Kalinová: Raně středověké stavby a aktivity v sousedství fortifikací, MASARYKOVA UNIVERZITA V BRNĚ, FILOZOFICKÁ FAKULTA ÚSTAV ARCHEOLOGIE A MUZEOLOGIE, Brno 2011
Hulínek D. Štefanovičová T.: Bitka pri Bratislave v roku 907 a jej význam pre vývoj stredného Podunajska, SAHI 2008
http://geschichte.landesmuseum.net/index.asp?contenturl=http://geschichte.landesmuseum.net/orte/ortedetail.asp___id=11470
S. Felgenhauer-Schmiedt, Die Burg auf der Flur Sand bei Raabs an der Thaya. In: Velká Morava mezi východem a západem. Großmähren zwischen Ost und West, Spisy archeologického ústavu av Cr Brno 17, 2001, 85-106.
S. Felgenhauer-Schmiedt, Die Burg auf der Flur Sand bei Raabs an der Thaya. In: Velká Morava mezi východem a západem. Großmähren zwischen Ost und West, Spisy archeologického ústavu av Cr Brno 17, 2001, 85-106.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára