Pružina - Mesciská

Ako prvý písal o tzv. pružinskej ohrade (pružinské valy) v roku 1856 jeden z prvých slovenských archeológov Anton Intibus. O Mesciskách píše toto:   „ ... za dedinou Pružiná sa nachádzajú na rozhraní mezí okresem čičmanským a trsťanským nad Chmeliskem, osadou z několika chatrčí sestavajúci vypínají se při řečenem Mlýnisku pravěké osady Městiskem pojmenované."

 

Tento jeho článok však zostal takmer 150 rokov nepovšimnutý odbornou verejnosťou a doslova jeho objav upadol do zabudnutia. Až koncom 90. rokov pri prieskume členov archeologického krúžku MO MS v Považskej Bystrici pod vedením Š. Meliša bolo toto valové opevnenie v katastri obce Pružina znovu objavené. Nález bol následne preverený archeológmi Dr. Moravčíkom a Dr. Pietom vykonaním terénnej obhliadky.

Zvětšit mapu

Ide o opevnenie skalnatého vápencového ostrohu na sútoku Mojtínskeho a Strážovského potoka, na ktorom leží samota Riedka. Má podobu dvoch uzavretých valových opevnení, oddelených hlbšou úžľabinou. Terén je oproti úrovni potokov prevýšený asi 20-25 metrov. Vnútorný priestor je pokrytý z malej časti lesom a väčšinou lúkami. Hradisková sústava podľa zamerania objaviteľov zaberá plochu asi 2,6 ha (2,03+0,58 ha). Výrazné a dobre zachovalé valové násypy sú umiestnené na okrajoch plošiny nad strmými svahmi. Monumentálne rozmery má južný val väčšieho opevnenia. Zo štyroch dnešných priechodov sa pôvodnou bránou zdá byť západný vstup, kde je násyp valu mierne zosilnený a z časti vystupuje smerom von.

Na hradisku sa našli viaceré slovanské črepy, datované do 9. storočia, to znamená do obdobia existencie Veľkej Moravy. Ďalšie patrili púchovskej kultúre z neskorej doby laténskej. Okrem toho sa našli výrobné objekty, ktorých dôkazom sú nálezy železnej trosky prí východnom vale neďaleko východnej brány opevnenia. Mohutné valy obopínajú väčšie z tunajších dvoch opevnení s celkovou rozlohou asi 2,03 ha. Dr. Moravčík uviedol, že ani po viacnásobnom sondovaní po celej ploche opevnenia sa v čase zisťovacieho výskumu nepodarilo zistiť kultúrnu vrstvu. Preto sa súčasnom štádiu bádania hradisko považuje skôr za refúgium, bez súvislejšieho a najmä dlhšieho osídlenia. Hradisko si teda zrejme postavili (resp. vo včasnom stredoveku obnovili) slovanskí predkovia dnešných Pružinčanov preto, aby sa mali v čase nebezpečenstva kam uchýliť pred nepriateľom. Využitie hradiska môže súvisieť s výbojmi Maďarov na severné Považie, alebo s útokmi iných nepriateľských vojsk v 9. a 10. storočí.

Skvelá umelecká vizualizácia hradiska ktorú pre našu
stránku vytvoril spolupracovník Peter Bros

V okolí hradiska je niekoľko významných archeologických lokalít. Nad údolím sa dvíha masív vrchu Stráža (kataster Tŕstie) s púchovským hradiskom. Fortifíkácia sa však skôr viaže na koncentráciu slovanského osídlenia (Beluša-Pechová, Beluša-Pod Malenicou) s neďalekými mohylníkmi v katastroch obcí Beluša, Visolaje, Sverepec a Dolný Lieskov.  Z priestoru hradiska by mal pochádzať významný depot železných predmetov z veľkomoravského obdobia, avšak zatiaľ sa mi nepodarilo zohnať k nemu fotografie z Archeologického ústavu SAV Nitra.


S láskavým dovolením pána Martina Olšovského, Štefana Meliša a Jozefa Moravčíka - členov bývalého archeologického krúžku v Považskej Bystrici, Vám prinášame ich Správu z výskumu hradiska z roku 1996. Jedná sa o amatérsku, nie oficiálnu správu z výskumu, avšak  kvalita jej spracovania je na vysokej úrovni. Správa vyšla vo výnimočnom súbore dokumentov a fotografií  s názvom Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek a vydal ju vlastným nákladom pán Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy.

"HRADISKO       MESCISKÁ

(Správa z výskumu Archeolog. krúžku MOMS v Považskej  Bystrici )

Dátum:   14.júl  1996

Cieľ   :  -  Zameranie,   náčrt a  predbežný výskum hradiska nad   osadou Riedka v katastri  obce  Pružina.

           - Zistenie dostupných údajov o lokalite, zhromaždenie údajov o pozoruhodných nálezoch, lokalitách a povestiach z okolia

Výskum sa uskutočnil na podnet pána Ľudovíta Berhana z Považskej Bystrice
Účastníci: Štefan Meliš,Ing.Vojtech Miko, Vincent Krivý, Martin 0lšovský.

Zistené  skutočnosti   :

I.  Hradisko    M E S C I S K Á

Hradisko leží na ostrožnom výbežku vrchu Svrčinovec nad sútokom Mojtínskeho a Strážovského potoka, bezprostredne nad osadou Riedka (Ritka) v katastrálnom území obce Pružina, okres Považská Bystrica. Názov lokality — Mesciská - nevedia vlastníci pozemkov v areáli vysvetliť(p.Alžbeta Kozáková, 88 r. a jej syn Alojz Kozák,42 r.). Názov je pravdepodobne odvodený od slova "mesto"- nárečovo "dve veľké mestá" = mesciská, v našom prípade dve sídliská, hradiská vedľa seba. Hradisko totiž tvoria dva relatívne samostatné celky:

Mesciská I. :

Väčšie z obidvoch hradísk na SV strane terasy,mierne sa zvažujúcej na SZ má vonkajší obvod 611 m, rozlohu približne 2,03 ha. Opevnenie tvorí na SZ, JZ a JV strane mohutný súvislý val v dĺžke 260 m, v korune široký 3-4 m, vysoký 1,5-7 m(1). Nižší nadzemný val dlhý asi 20 m je aj v S výbežku hradiska (2). Na JV vonkajšej strane valu je plytká priekopa(0,8 -1 m)široká 2,5-3 m, dlhá 90 m (3). Menšia priekopa lemuje val v dĺžke asi 30 m aj z vnútornej strany v Z oblúku opevnenia (4). Zvyšok obvodu hradiska v dĺžke ssi 330 m tvorí hrana plošiny so strmými skalnatými svahmi. Tento prirodzený val je na niekoľkých miestach na SZ a SV strane spevnený kamennými opornými múrikmi(5,6,7). Opevnenie je prerušené na 4 miestac(pravdepodobne vstupné brány), kde vyúsťujú doteraz dobre rozoznateľné cesty(8,9,10,11). V JV časti hradiska, teraz zalesnenej, sú tri stupňovité terasy, pravdepodobne akropola (12). Pri JZ oblúku valu je pozoruhodné miesto: - do skaly rozmerov asi 3x2x0,7 m sú vytesané podlhovasté otvory približne 8x20 cm aj väčšie pravouhlé otvory obdĺžnikového tvaru veľkosti asi 15x60 cm. Poloha tohto miesta v areáli a opracovanie prírodného skalného útvaru môžu poukazovať na kultové miesto - obetisko? (13). V strednej časti hradiska sa nachádzajú dve väčšie hromadv neopracovaného kameňa miestneho pôvodu (14,15). Podľa informátorov(majiteľov pozemkov) je to kamenie, vvzbierané z obrábaných pozemkov. Podľa umiestnenia kamenných hroblí v ploche hradiska možno usudzovať, že sa pod nimi nachádzajú základy hradiskových či sakrálnych stavieb. Väčšina plochy hradiska (okrem JV zalesnenej časti) je porastená vysokou trávou, čo sťažuje sondáž'. Aj z tohto dôvodu je zatiaľ priamych nálezov poskromne: Š.Meliš našiel na SV strmom svahu tesne pri hrane opevnenia netypický črep púchovskej keramiky (16), na povrchu netypický laténsky grafitový črep (17), črep z okraja slovanskej nádoby- 9.stor. (18), typický slovanský črep s tenkou ryhou a vinicou (19) a netypický slovanský črep (20). Črepy spolu s mazanicou a prepálenými kameňmi (?)sa našli plytko pod povrchom v humóznej vrstve. Informátor uviedol, že pod SV svahom v doline sa pri kopaní kanála pre vodovod našli v hĺbke asi 2 m hrubé zuhoľnatené brvná, trčiace z bahenného podložia - zakonzervované zvyšky palisády? (2l). Počas obrábania pozemkov v areáli hradiska údajne našli celú keramickú nádobu, nevedia však o nej uviesť žiadne podrobnosti ani nálezové okolnosti. Lokalita je u informátorov spájaná s Turkami (nie však v súvislosti s hradiskom,o ktorom sa vôbec nezmieňujú, ale s údajne ukrytými pokladmi- asi v polohe 13).

Naša informačná tabuľa na hradisku 

Mesciská II. :                

Táto časť areálu je podstatne menšia: -obvod 305 m, rozloha asi 0,58 ha. Leží v JZ výbežku terasy. Rozdelenie hradiska na dve časti spôsobila pravdepodobne konfigurácia terénu:-nárazové prudké vody zo S svahu Svrčinovca zrejme narúšali val v časti, kde sa teraz nachádza samota Berhanovci(22). Rovná horná plocha hradiska bola vybudovaná umelo. Zo Z a SZ ju chránia strmé skalnaté svahy, SV strana bola zemitá, preto je dnes roz¬tiahnutá do mierneho svahu(23). Na JV strane, smerom ku kopcu, chráni plošinu výrazný val(šírka 3-4 m, výška 1-1,5 ),dlhý 70 m (24), na Z strane ukončený výstupkom - veža, brána? (25). Za ním z rohu hradiska zreteľne vystupuje cesta (26). Podobný výstupok je aj v protiľahlom rohu opevnenia nad výmoľom, oddeľujúcim hradiská (27). Val je na V strane kolmo odrezaný zadnou stenou hospodárskeho staviska. Celá plocha hradiska je pokrytá trávnatým porastom. Nálezy zatiaľ nie sú známe.

Záver:  Z výhodnej polohy, impozantnej rozlohy (spolu 2,61 ha) a mohutného opevnenia možno usúdiť, že ide o jedno z najvýznamnejších hradísk SZ Slovenska. Skromné nálezy zatiaľ neumožňujú určiť presnejšie časové rozpätie osídlenia, možno však predpokladať laténske, púchovské, slovanské a nemožno vylúčiť ani osídlenie hradísk v stredoveku - ba názov Mesciská to priam napovedá.

Iné náleziská v osade Riedka:

        V priestore medzi chatou Makyty Púchov a vodárničkou pod lesom asi 100 m južne od chaty pri kopaní vodovodnej ryhy údajne našli asi pred 30 rokmi ľudské lebky a pri nich celé malé nádobky, jemne vyrobené, hladké. Ľudské lebky sa našli aj pri kopaní základov horárne asi 120 m SZ od chaty a 20 m od horárne smerom na Chmelisko.

Povesti získané od informátorov:

Pivničenská(zbojnícka) skala.

Asi 15 m vysoké bralo oproti osade Riedka, ukončenie masívu Stráže. Údajne ukrýva tajomné poklady zbojníkov, v hlbokej jame-pivnici sa vraj ukrývajú démoni, zlé sily, škodlivé ľuďom. Krátky prieskum ukázal, že povesti mali preventívno-výchovný význam:-aby deti neliezli na nebezpečné strmé skaly, od Stráže ľahko dostupné chodníčkom.

Ďalšia povesť zviazaná s Pivničenskou skalou hovorí, že v starých časoch bola Riedka zatopená vodami prírodného jazera vytvoreného zata-rasením úžiny neďaleko kameňolomu medzi Riedkou a Tŕstím. Turci údajne vybudovali z hradiska na bralo Pivničenskej skaly remenný visutý most, po ktorom prekonávali vodnú prekážku.

                 V Považskej Bystrici 4.8.1996

Zapísal: Martin Olšovský                                                Vedúci krúžku: Štefan Meliš"

A na záver jedna aktuálna informácia. Na hradisku bol nájdený depot - tzn. hromadný nález množstva úžasných železných predmetov, ktoré rámcovo možno datovať do 9. storočia - tzn. do obdobia existencie Veľkomoravskej ríše, prípadne ešte do obdobia Nitrianskeho kniežatstva. Nález zahŕňa minimálne 4 veľmi dobre zachované jazdacké strmene, 8 ostrôh, veľké množstvo veľkomoravských platidiel - sekerovitých hrivien, sekery, kľúče, zubadlá, poľnohospodárske nástroje a množstvo ďalších predmetov. Nález zatiaľ nebol oficiálne publikovaný, pričom podľa vyjadrenia Dr. Karola Pietu pre našu stránku, jedná sa o náš najväčší slovanský depot. Tento nález zrejme prehodnotí doterajšie chápanie Pružinského hradiska ako iba málo významného refúgia a zrejme sa bude uvažovať o jeho väčšom význame v období Veľkej Moravy.

Úžasný nález - depot železných zbraní a iných predmetov z  čias Veľkej Moravy,ktorý bol nájdený na hradisku. Fotografiu nám poslal Dr. Karol Pieta - jeden z najvýznamnejších archeológov dnešnej doby. Nález doposiaľ nebol oficiálne publikovaný. Ďakujeme 

Zároveň by som chcel požiadať obyvateľov Pružiny, že ak na hradisku v minulosti našli zaujímavý predmet, nech sa mi ozvú na mail.

V júni 2013 členovia občianskeho združenia Hradiská umiestnili pred hradisko túto skvelú informačnú tabuľu:  http://www.hradiska.sk/2013/06/informacna-tabula-pruzina.html

Orgoň

Literatúra: J. Moravčík: Prieskumy opevnení v okolí Považskej Bystrice, AVANS 1998, 2000,  str. 131, 132
Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík:  Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom  Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy. Použité so súhlasom autorov. Ďalšie šírenie bez ich súhlasu nie je dovolené.
SN, 8, 1856 — Světozor, s. 59
Belo Polla: Život a dielo archeológa a etnografa Antona Intibusa

http://digital.onb.ac.at/OnbViewer/viewer.faces?doc=ABO_%2BZ258071507

Na hradisku je umiestnená keška!!! Kto by ju chcel nájsť, nech postupuje podľa nasledovného návodu: 

PRUŽINA-MESCISKÁ

Fotogaléria 27. 5. 2012

Môže sa jednať o keltské obetisko? Archeológovia to zatiaľ nepotvrdili...

Severovýchodnú časť hradiska chránil mohutný niekoľkometrový val

Pohľad na val z vonkajšej strany hradiska (severovýchod)

Hradisko je zarastené ako brada Karola Marxa

Opäť niekoľko pohľadov na severovýchodný val

Val na juhovýchodnej časti hradiska bol menší

Opäť vizitka od neznámeho detektoristu

Drevená palisáda na korune valu (?)

Val na juhovýchode. Z tejto strany bol pomerne strmý sráz, tzn, nebolo nutné budovať príliš vysoký val

Na korune valu

Severovýchodný val z vnútornej strany

Vchod do hradiska

Pohľad na hradisko od osady Riedka

Juhovýchodný cíp - vidieť ako sa opevnenie stáča

Vnútorná plocha hradiska - ideálna rovinka

Foto 2.1.2014: