.

pondelok, 16. apríla 2012

Trenčianske Teplice - Čertova Skala

Oblasť v okolí Trenčína zohrávala v dejinách Slovenska špecifickú úlohu, ktorá je podmienená najmä jej geografickými danosťami. Leží totiž na rozhraní hornatých a nížinatých oblastí karpatského oblúku, kde v dejinách vznikali a rozvíjali sa najstaršie ľudské kultúry. Táto oblasť je spojená najmä c cestou vedúcou cez Biele Karpaty smerom na Moravu a na územie Čiech. V mladšej dobe železnej – tzn. v Laténskom období práve v tejto oblasti prebiehala hranica medzi keltským osídlením Slovenska a medzi zmiešanou keltsko-lužickou púchovskou kultúrou. Na hranici týchto dvoch podobných kultúr vybudovali kelti významné hradisko, ktoré sa dnes nachádza v katastri v Trenčianskych Teplíc na lokalite s príznačným názvom Čertova Skala.


Čertova skala je skalnatý kopec nad rekreačným zariadením Oliwa. Nachádza sa v blízkosti Trenčianskych Teplíc. Počas jasných dní je odtiaľto nádherný výhľad na Strážovské vrchy, Biele Karpaty a okolité obce. Z tohoto kúpeľného mesta sa sem dostanete po žltej turistickej značke, prípadne je možný prístup aj od Oliwy. Prekročíte potok, ktorý tečie po pravej strane od Oliwy a dostanete sa na lesnú cestu ktorá vedie priamo popod hradisko. Je viacero možností, ako sa dostať na vrchol, tí odvážnejší a hlavne zdatnejší to zvládnu výstupom po skalách, tí pohodlnejší určite objavia jednoduchý chodník na vrchol.

Čertova skala má svoje meno podla diery v skale na úplnom vrchu tohoto kopčeka, vraj tu čert dupol do skaly, aby skryl svoj poklad, zostala po nom jeho stopa v skale.

Naša umelecká vizualizácia hradiska v keltskom období (púchovská kultúra, laténska doba)


V rámci údolia rieky Tepličky bolo objavené osídlenie už z doby bronzovej a to na polohe Čvirigovec. V mladšej dobe železnej ako už bolo naznačené oblasť osídlili kelti (kelto-lužičania) a postavili tu spomenuté hradisko Čertova skala. Po zániku keltského osídlenia lokalitu dočasne obývali Germáni v čase sťahovania národov (cca 5. - 6. storočie). Následne sa na územie Slovenska presídlili slovanské kmene, ktoré postupne osídľovali nielen úrodné rovinaté oblasti, ale nevyhýbali sa ani hornatým častiam nášho územia. Sloveni, ktorí sa usadili v údolí Tepličky využili opustené keltské hradisko a opätovne toto miesto osídlili, pričom tu v 9. - 11. storočí vybudovali významné strážne hradisko, ktoré bolo zároveň zrejme obývané aj remeselníkmi, (napr. zvyšky kováčskej dielne).

Opevnenie

Hradisko patrí medzi rozlohou malé opevnenia - má rozmery 75x25 metrov a zaberá rozlohu asi 0,18 ha. Z južnej strany hradiska nachádzame pomerne dobre zachované a viditeľné valové opevnenie. Pozostatky opevnenia je možné nájsť aj na viacerých ďalších miestach, najmä v lepšie prístupných častiach hradiska, kde prírodné dispozície neposkytovali samé osebe dostatočné podmienky pre obranu. Val s priekopou rozdeľuje aj vnútornú plochu hradiska na akropolu a predhradie.

Osídlenie

Najhustejšie osídlenie Čertovej skaly badať v období stredného a neskorého laténu (mladšia doba železná – kelti, púchovská kultúra), ktoré na hradisku zanechalo najväčší počet rôznych predmetov. Púchovská kultúra alebo púchovská skupina bola archeologická kultúra cca od 300 pred Kr. do 180 po Kr. (podľa zriedkavých názorov až do 4. stor. po Kr.), ktorá sa v 1. storočí pred Kr. rozkladala v severnom strednom a západnom Slovensku, na severovýchodnej Morave a v Malopoľsku, po prelome letopočtov už len na na strednom (prevažne severnom) Slovensku a v okolí Krakova. Púchovská kultúra v užšom zmysle sa začína v polovici 2. storočia pred Kr. Z najzaujímavejších nálezov z tejto doby možno spomenúť bronzové brošne, časti náhrdelníka, rôzne typické železné spony (napr. typu Neuheim), opaskové spony, železné špirálovité prívesky, prsteň, zlomok kosy a kosáku, kovové časti pluhu, ktoré sú známe aj z iných neskorolaténskych hradísk.
Nálezy prevažne z mladšej doby železnej (púchovská kultúra)

Hradisko po tom, ako sa z neho vytratil ľud púchovskej kultúry, bolo v období sťahovania národov krátko refugiálne osídlené germánskymi Svébmi. Svedčí o tom napr. nájdená spona, ktorá sa pripisuje tomuto germánskemu kmeňu. Do tohto obdobia tiež zaraďujeme viaceré nájdené náušnice a prstene. Aj Čertova skala je dokladom už starších teórií, ktoré tvrdia, že Svébi v istom období boli nútení využívať ako útočiská rôzne staršie opevnené polohy.
Spony nájdené na obetisku

Po odchode Germánov z nášho územia badáme na hradisku Slovanské osídlenie spadajúce do obdobia Nitrianskeho kniežatstva, Veľkej Moravy, ale hradisko so slovanským osídlením pretrvalo aj mnoho desaťročí po páde Veľkej Moravy (10.-11. storočie). Ťažisko osídlenia vo včasnom stredoveku však kladieme do 9. storočia, do obdobia Nitrianskeho kniežatstva a následne Veľkej Moravy, čomu nasvedčuje množstvo nájdených predmetov, typických pre toto obdobie, napríklad sekerovité hrivny (slovanské platidlo), časť ohlávky, tri nákončia opaskov, a tri ostrohy. Tento typ ostrôh sa vyrábal na hradisku v Pobedime, a zaraďujeme ho jednoznačne do obdobia prvej tretiny 9. storočia.
Veľkomoravské nálezy a spona z obdobia sťahovania národov

Na hradisku boli objavené aj dôkazy o existencii kováčskej, resp. šperkárskej dielne. Dokonca sa zachovali aj niektoré polotovary a nedokončený výrobok – spona. Z nástrojov, ktoré boli zrejme pri výrobe používané sa našli najmä vrták (vŕtacia lyžica), dláto a majzlík. Z dôvodu poškodenia miesta nálezu detektoristami však nebolo možné jednoznačne zistiť, či dielne pochádzajú z doby železnej alebo to boli dielne našich predkov Slovenov.

Keltské obetisko „Nad Družstevnou tehelňou - Seravy“

V okolí hradiska na polohe „Nad starou tehelňou“ - na výšinnej polohe bolo objavené významné keltské kultové miesto – obetisko, na ktorom amatérski hľadači a neskôr aj archeológovia našli veľké množstvo kovových predmetov – najmä spôn a iných šperkov, sklených nádob, ako aj kostí a ďalších nálezov, najmä rôznej keramiky. Všetky tieto predmety niesli na sebe markantné stopy po silnom požiari, do ktorého boli vhadzované z dôvodu očistných rituálov. Je takmer isté, že kultové miesto slúžilo práve obyvateľom hradiska Čertova Skala a priľahlému keltskému osídleniu. Podobné obetisko bolo v 80. rokoch objavené v Prosnom.

Orgoň

Foto 15. 4. 2012


Pohľady na Čertovu Skalu od severovýchodu


V južnej (prístupnej) časti hradiska postavil ľud Púchovskej kultúry  mohutný  val

Niekoľko pohľadov na južný val









Pohľad smerom na akropolu - najvyššie miesto hradiska


Slabšie opevnená bola aj juhazápadná časť hradiska. Ostatné časti mali pravdepodobne iba  drevenú palisádu

Priekopa s valom oddeľuje predhradie od akropoly, ale  približne v strede hradiska je  prikopa prerušená  akýmsi  "násypom" 


Pekný výhľad smerom na Dubnicu


Čvirigovec kopec v blízkosti Čertovej Skaly - bol obývaný v dobe bronzovej


Na viacerých miestach vykopané sondy


Zo severnej a východnej časti bolo hradisko pre strmé skaly neprístupné



Pohľad na vnútornú priekopu. V pozadí vidieť jej prerušenie, za ktorým priekopa opäť pokračuje
v severozápadnom okraji hradiska 





Zrejme odkrytá konštrukcia (prierez) vnútorného valu

Opäť vnútorná priekopa


Na zábere vidieť výšku vonkajšieho valu

Pohľad na strmé zrázy Čertovej Skaly


Hradisko od juhu



Karol Pieta: Laténezeitlicher Burgwall und Opferplatz in Trenčianske Teplice, In: J. Bouzek - H. Friesinger - B. komoróczy (eds.) : Gentes, Reges und Rom. Brno 2000.
http://sk.wikipedia.org/wiki/P%C3%BAchovsk%C3%A1_kult%C3%BAra

12 komentárov:

  1. Žil som tu 20 rokov a o takej slávnej histórií som netušil. Počul som historky o hľadačoch pokladov, ale toto mi vyrazilo dych... Vďaka

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Preto sa snažíme zviditeľniť všetky hradiská našich predkov, o ktorých ani mnohí miestni netušia že existujú. Budúci rok plánujeme na Čertovu skalu umiestniť informačnú tabuľu, ktorá každému návštevníkovi objasní všetky dôležité informácie o tomto peknom hradisku

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ahoj chcem sa spítať počul som od nemenovaného hystorika vraj za Matúša Čáka tam bola aj strážna veža , a vraj v Maďarsku sú aj nejaké archívy z tejto lokality čo je na tom pravda ?

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Bol som na hradisku v Sobotu(30.05.16, cestu ku hradisku aj samotný vrch hradiska je "pošpinený" skautskými tabulami, na samotnom vrchu síce je aj jedna tabula popisujúca osídlenie, ale zato tam je postavená ohyzdná mohyla akémusi Britskému kreténovi, zakladateľovi skautizmu, mne osobne to príde odporné takto zasierať také miesto...na tej tabuli ktorá na vrchu opisuje osídlenie je toho napísane menej než tu u Vás na stránke, polka tabule sa venuje tej idiotskej povesti o čertovi, ktorá samozrejme vychádza z pohľadu kresťanstva na takéto miesta kde žili pohania, preto ten čert a tak...ospravedlňujem sa že som expresívny.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Môžeš mi poslať fotku tej tabule, ktorá sa venuje histórii/archeológii? Nevedel som že skauti tam niečo dali. Btw. stavať niečo ako mohylu modernému človeku na hradisku je divné. Aj jej fotku by som rád videl.

      Odstrániť
    2. Orgon, to bude asi toto:
      http://www.trencan.6f.sk/SHS/P0005-Mohyla-modBbc2@.jpg
      na http://www.trencan.6f.sk/SHS/P0000-PamatneMiesta.html
      vb

      Odstrániť
    3. Orgon+VB:

      Ano VB to je tá mohyla, na tej stránke ktorú si vložil, nie je ani zmienka o archeolokickom a historickom význame toho miesta, Orgon píseš že to je zvláštne že tam má mohylu, ono to vôbec nie je zvláštne ak si to dáš do súvislosti s tým že niekomu strašne ide o zahladzovanie a prekrúcanie dejín. Baden-Powell je presne ich človek, vojak Britskej kolonialnej armády, napomáhač a vykonávač vojnovych zločinov voči domorodému obyvateľstvu ako aj voči Búrom, ktorých Briti zatvárali aj s rodinami do koncentrákov, ale to málo kto vie, pretože to nie je politicky korektné. Slováci neboli kolonialisti, ale sú kolóniou, a koloniálny pán si tu cejchuje územie. Čo myslíš prečo sa tam konali výskumy naposledy ešte v minulom storočí za socíku, pár sónd to je všetko, pritom tá lokalita musí byť plná "pokladov", tým myslím historický významné predmety aj zistenia ako také. Ale to SAV nezaujíma, pretože pán káže inak. Aj dolu v údolí Tepličky kde sú teraz poli medzi Tr. Teplou a Teplicami boli nájdené popolnicové hroby z doby Laténskej, ale nikoho to nezaujíma, v Tepliciach nikto netuší že tu boli takéto staroveké, sídliská, dokonca aj Slovanské, teta našich predkov.
      Orgon ked tam nabudúce pojdem tak to vyfotím, aj tú tabulu.

      Odstrániť
  6. Marosch von Schwein, to nie je expresívnosť, to je primitívnosť...
    Nie si na svete sám.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný. Mne nevadí že tam majú skauti "point" a po ceste sú tabule s dobrými radami napr. ako urobiť oheň a tak. Ale dávať na hentaké archeologický významné miesto, ktoré "dýcha" dejinami, mohylu Britskému koloniálnemu vojakovi z Búrskych vojen, to je primitivizmus , a pošpinenie toho miesta. A ked nedokážeš pochopiť čo je dôvod môjho rozhorčenia tak si skôr primitív Ty sám, neslušné slová sú len slová s negatívnym nábojom, viem prečo som ich použil a viem si to aj obhájiť, takže sa so svojim svätuškárstvom strč tam kam patríš.

      Odstrániť
    2. Tu máš prípad vojnového zločinu ktorý vykonal zakladateľ skautizmu Baden-Powell:
      http://www.dailymail.co.uk/news/article-1233651/Scouts-founder-Baden-Powell-war-criminal-tribal-chief-executed-illegally.html

      Skautský "velitelia" určite svojím maloletým zverencom neopíšu zverstvá ktoré páchali Briti ako aj samotny zakladatel skautizmu, ani na pomníku a prilahlej tabuli nie je o tom zmienka, iba oslavné ódy na Powella, je to ako za socializmu ked sa tu stavali pomníky všeliakým sovietskym hrdinom..

      Odstrániť