.

sobota, 16. júna 2012

Vršatecký kováč z čias Veľkej Moravy

Vršatecké Podhradie (Oroszlánko 1348, Podhrady 1470) leží v Bielych Karpatoch na úpätí Vršateckých bradiel. Od roku 1970 je skalný útvar Vršatec vápnomilnou kvetenou chráneným prírodným výtvorom. Našlo sa tu sídlisko a žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu, slovanské osídlenie z 9. storočia a hromadný nález železných nástrojov slovenského kováča z 9. storočia.

Vršatec na mape z roku 1567 pod názvom Oroszlanko

Slyšte příběh dávný, lidským knihám skrytý
Příběh, který podnes žije v lesním přítmí
V přítmí zašlých pěšin, v dechu lesních síní
Vepsán v kůře dubů, jež je věrně stíní
Šeptají ho běsi v lůně novoluní
Odráží se v očích skrytých čirých tůní




Slovanské osídlenie Vršatca

Na to, že Vršatec bol osídlený Slovenmi v ranom stredoveku poukázal už Petrovský – Šichman, ktorý zistil súvislú plochu slovanského sídliska v úžľabine potôčka, ktorý tečie zo severnej strany popod hrad. Rozsah sídliska ako sa neskôr zistilo bol oveľa väčší ako 1 hektár ktorý predpokladal Šichman a Sloveni obývali obe strany spodnej časti doliny. Časť ich sídliska sa nachádza na miernom svahu, priamo pod hradnými bralami. Azda boli súčasne osídlené a opevnené už v slovanskom období aj tieto hradné bralá. Na severozápadnom okraji sídliska sa našiel dvojdielny žarnov. Okrem toho sa tu našlo množstvo typickej slovanskej keramiky s vlnovkou.






Tesne pod dolnou časťou sídliska prebieha nízky val z jednej strany dolinky na druhú a druhý obdobný val sa nachádza na najvyššom mieste údolia pod temenom Chmelovej. Ani výskum SAV v 60. rokoch nepriniesol presvedčivú odpoveď na otázku, či valy chránili slovanské sídlisko alebo sídlisko halštadské, ktorého stopy tu boli taktiež objavené. Predpokladá sa, že na mieste, na ktorom sa vypínajú malebné zvyšky kamenného vršateckého hradu bolo v období Veľkej Moravy výšinné hradisko, ktoré mohlo slúžiť najmä ako refúgium pre obyvateľov sídliska, ktoré sa rozprestieralo pod ním. Nadmorskou výškou cca 700 m patrí ku najvyššie položeným sídliskám na Považí vôbec.


Interiér veľkomoravskej kováčskej dielne (Modrá)

Záhadný Veľkomoravský kováč


U Zeleného hvozdu kovář zvaný Jasmuz žil
Stáří už ho dohnalo, však neubralo sil
Bílé vlasy do copu a vrásky do tváře
A v roklích těch vrásek vryta moudrost kováře

Vršatecký kováč podľa Tomáša Humaja


Pri stavebných prácach rekreačného strediska v horskom teréne v 60. rokoch buldozér narazil na archeologický nález, veľké množstvo slovanského kováčskeho náradia. Záchranný výskum potvrdil, že stavebné práce celkom zničili základy výrobného objektu, pravdepodobne kováčskej dielne z konca 9. až začiatku 10. storočia.

Zář střídá stín, zář dá oživnout novému
Stín střídá zář, stín dá nový tvar živému
V lesích i ve zdech kovárny
Tentýž zákon, tentýž mocný sen

Kovář zná koloběh nejstarší
Když čepel, podkovu z ohně vynáší
Plameny ve výhni, v oblacích
Kladivo rozvíří jisker žhavý sníh

Prvý nález z marca 1965 pozostával z troch nákov, dláta, štyroch kováčskych klieští, dvoch sekier, obsta, krojidla, malej symetrickej radlice, motyky, klčovnice a niekoľkých kúskov železa - polotovaru. Druhá časť hromadného nálezu bola objavená v auguste 1965 na rovnakom mieste. Jednalo sa o sekeru, obsta, krátku kosu a čiastočne spracovanú železnú hrivnu.

Rekonštrukcia kováčskej dielne od B. Klímu (Mikulčice)

Celý súbor nájdených predmetov tvorí organický celok, takže môžeme úplne vylúčiť možnosť, že ide o sklad železných predmetov, ktoré by boli ako šrot určené na ďalšie spracovanie. Je teda jednoznačné, že vo Vršatskom Podhradí boli objavené nástroje a hotové výrobky, pochádzajúce zo starej kováčskej dielne, pričom môžeme tento súbor nálezov datovať do konca IX., Prípadne začiatku X. storočia.

Nezapomněl nikdy Jasmuz, nač je třeba dbát
Poklonit se mocnostem, jež střeží lesní řád
Poklonit se stromům, jejichž dřevem zatápěl
Děkoval za byliny i med divokých včel

Osvetlené bližšie politickými udalosťami tej doby, je kováčska dielňa z Vršateckého Podhradia buď dielňou veľkomoravského kováča, ktoré zásoboval svojimi výrobkami okolie tejto periférnej oblasti Veľkej Moravy, alebo kováča, ktorý po nájazdoch Maďarov, či vnútorných nepriateľov začiatkom X. storočia opustil nižšie položené ohrozované územie Veľkomoravskej ríše a presťahoval sa do chránenej horské doliny, aby tam pokračoval vo výrobe svojich produktov.
Inventár kováčovej dielne z Vršatca

Naskytá sa ešte otázka, či môžeme v blízkosti predpokladať stredisko železiarsky výroby, alebo či železo vo forme tzv. sekerovitých hrivien (jedna pochádza i z nášho nálezu), bolo dovážané zo vzdialenejších oblastí, a to buď z Uničovska alebo zo Slovenského rudohoria. Je však známe, že neďaleko Vršateckého Podhradia na severnom svahu hory Hašková bola ťažená v novoveku železná ruda. Možno bolo toto ložisko známe už v dobe Veľkej Moravy alebo ešte skôr.



Ako ich kováč vyrábal ?


Sekery, nože, zbraně
Takové ve výhni nástroje svítí
Žhavé se železo utne
Až tvary dozrají v cennosti brilantní

Podrobnejšie sa pozrime na spôsob výroby vršateckej sekery, na ktorom si ukážeme technológiu výroby predmetov tohto typu v čase Veľkej Moravy. Sekera je dobre zachovalá. Pretiahnutý tvar sa smerom k ostriu rozširuje. Tyl je obdĺžnikovitý. Dĺžka sekery je 205 mm, šírka ostria 65 mm. Spôsob a postup jej výroby boli nasledovné. Sekera bola vykovaná z plochého pásu, ktorý bol v mieste otvoru pre násadu ohnutý do tvaru oka a v pracovnej časti opäť schovaný ešte s jedným ďalším plátkom materiálu pre zväčšenie hrúbky medzi otvorom a ostrím. Rozšírenie ostria bolo dosiahnuté rozkutím do šírky, čím sa jednotlivé plátky smerom k ostriu stenčujú. Sekera bola kovaná z dvoch materiálov s rôznym obsahom uhlíka. Časť s väčším percentuálnym obsahom uhlíka bola ako tvrdšia pochopiteľne použitá na ostrie sekery. Železo pri spracovávaní kovaním bolo zohriate na vysokú teplotu a potom pomerne rýchlo ochladené. Iný spôsob tepelného spracovania pozorovaný nebol.
Bojová sekera, ktorú vyrobil náš kováč

Kosa a čiastočne spracovaná hrivna

Nájdená čiastočne spracovaná hrivna je plátok ukovaného železa k obom koncom sa zužujúci, jej dĺžka je 168 mm. Pri kontrole mikročistoty boli zistené obdobné znečistěniny ako u sekery. Celý predmet je vyrobený z jedného kusu železa, takže žiadne rozdiely v obsahu uhlíka, ako tomu bolo u sekery, neboli zistené a štruktúra je homogénna.

Krátka kosa o dĺžke 310 mm je pretiahnutého tvaru s obdĺžnikovým prierezom. Na pracovnom konci je tupo zakončená, druhý koniec sa mierne zužuje do miesta, kde sa ohýba a prudko zužuje v tŕň, ktorý slúžil pre nasadenie násady. Kosa je zhotovená z dvoch rôznych plátkov železa, z ktorých každý má iný obsah uhlíka. V priečnom reze je viditeľné, že sa jedná o dva materiály spolu naplocho skované, kde horná vrstva je takmer z čistého železa, kdežto spodná časť má štruktúru feriticko-perlitickú. Z týchto faktov usudzujeme, že už v čase výroby tejto kosy bola vršateckému kováči známa skutočnosť, že železo s vyšším obsahom uhlíka má väčšiu tvrdosť. Podobný jav sme už mohli sledovať u sekery. Preto plátky železa s vyšším obsahom uhlíka boli dávané na ostrie nástrojov. V tomto nástroji bolo zistené pomerne malé množstvo nečistôt, ktoré by tvorili prímesky a oxidy medzi oboma vrstvami kovu.

Obsta je nástroj v tvare U o dĺžke 165 mm s rovnobežnými ramenami kónicky sa zužujúcimi do hrotov, na ktoré boli vrazené rukoväte. Celý nástroj bol vykovaný z jedného kusu materiálu. Pri skúške mikročistoty bolo zistené značné množstvo nečistôt. Jemnosť štruktúry nasvedčuje tomu, že predmet bol dokovaný za nízke teploty.


Po celém kraji pochválené
Kování toho starce
Co tolik srostlý s lesním světem
Přikoval své srdce ke všem kovadlinám ticha


Zistili sme teda, že slovanský kováč vo Vršateckom Podhradí poznal už metódu navárania tvrdšej (na uhlík bohatšej) časti železa na funkčnú časť nástroja (sekera, krátka kosa). Spoznali sme spôsob výroby sekery z niekoľkých pásov suroviny, zistili sme, že výrobok pred kovaním bol nahriaty na vysokú teplotu, ďalej sme zistili, že niektoré, hlavne malé a tenké predmety, boli dokovávané až za nízkej teploty (obstarávacej). Tiež sme videli niektoré technologické nedostatky, ako napr množstvo nečistôt v železe.


Jednoho dne, proč ticho se zmařilo
To přijel někdo, hrdě se nesl vysoko
Tam odtud hleděl na muže, Jasmuze
Oř jeho žebrákem bez podkovy na zadní noze

Stráže tupé bez citů teď slouží princi věrně
A ten žádá, šílenec, pro všechny stejné zbroje
Přes všechnu zlou potupu má Jasmuz ještě tvář
To smí kázat kováři jen opravdový král


Prečo odišiel?

Kto bol onen záhadný vršatecký kováč? Narodil sa priamo pod malebnými vršateckými bralami, alebo sa do doliny iba ukryl pred besnením divokých maďarských hord na juhu? Komu dodával svoje výrobky? Bolo jeho kováčske umenie známe v širokom okolí? A kde sa ho naučil? Prečo nedokončil svoju poslednú hrivnu? Aký osud postretol tohto dôležitého muža a jeho blízkych? Ako je možné, že po jeho smrti, resp. odchode z kováčskej dielne sa do nej nikto nevrátil a nepokračoval v kováčskom remesle? Ak bol v tom čase Vršatec dobytý nepriateľom, o to viac je nepochopiteľné, prečo si víťazi nezobrali kováčove vzácne nástroje a výrobky so sebou, ale nechali ich nedotknuté na mieste? Bol poklad železných predmetov, ktorý sa našiel na hradisku v Pružine – iba niekoľko kilometrov od Vršatca, dielom nášho vršateckého kováča? Otázky, otázky, otázky. Na poslednú by vedela dať odpoveď metalografická analýza pružinského pokladu. Na väčšinu z nich však už zrejme nenájdeme jednoznačné odpovede. Alebo sa o to pokúsite?


Jasmuz už spí...
Jasmuz už spí...
Den jakoby potemněl, a přece září
Röri zvedá raněné tělo
Za mostem duhovým jiný je svět
Smrt usedá v starcově tváři
To zrádná stráž v princových službách
Smrtící ranou kalí naděje všech
Kovář pak v slzách omluvu vyšeptá
"Odpusť, Paní, že rušil jsem klid."


Pod jedlí čarovnou k spánku uléhá
Jasmuz svoboden v sen se pohroužil
Výheň vyhasla jak v Jasmuzových očích jas
Již nevychrlí žhavých jisker roj
Kladiva netepou jak vřelé srdce kováře
Již nevyrobí žádnou čarovnou zbroj
Kovárna vychladla jak starcovy paže
Již nezazní v té místnosti nástrojů třesk
V Zeleném hvozdu usedl na všechny žal
Jasmuz usnul, své bohatství dal...
Jasmuz už spí...
Jasmuz už spí...

Spracoval: Orgoň
Za nezištnú pomoc ďakujem Stanke a Adamovi !







Krásna slovanská bradatica z Vršatca. Nález baróna Hoenninga


PETROVSKÝ-ŠICHMAN, A.: Slovanské osídlenie severného Slovenska. In: Vlastivedný Sbor. Považia. 6. Žilina—Banská Bystrica 1964, s. 56.
FURMÁNEK, V.: Výzkum ve Vršatském Podhradí. In: Štud. Zvesti Archeol. Úst. Slov. Akad. Vied. 18. Nitra 1970, s. 63-73.
HOLÁ, J. - FURMÁNEK, V.: Metalografický rozbor slovanských železných předmětů z Vršatského Podhradí, okres Považská Bystrica. In: Štud. Zvesti Archeol. Úst. Slov. Akad. Vied. 18. Nitra 1970, s. 75-82.
BIALEKOVÁ, D: VRŠATSKÉ PODHRADIE, OKRES POVAŽSKÁ BYSTRICA in Významné Slovanské náleziská na Slovensku, SAV Bratislava, 1978, str. 239
Text piesne: Trollech, Jasmuz, 2010 Skladby Moudrost kováře, Královský jezdec, Jasmuz už spí ( http://www.darklyrics.com/lyrics/trollech/jasmuz.html ) poznámka pre SOZU: texty piesne sú zverejnené so súhlasom skupiny !!!

1 komentár:

  1. Perfektný článok.Málo kto si uvedomuje aké bolo a je remeslo dôležité..A kde by sme teraz boli bez takýchto predkov..

    OdpovedaťOdstrániť