Slovanské hradiská v Nemecku

Ako dosvedčuje moderná história, zhruba od konca VI. do polovice XIII. storočia n.l. obývali východ, sever a severozápad súčasného Nemecka veľké skupiny západoslovanských kmeňov Lužicov (Lužických Srbov), Luticov, Bodrcov, Pomoranov a Ránov, a ďalšie kmene, ktorým sa dnes hovorí Polabskí, či Pobaltskí Slovania. Tieto kmene vystriedali v druhej polovici VI. storočia germánske kmene Longobardov, Rugiov, Lugiov, Chizobradov, Varinov, Veledov a ďalšie, ktoré tu žili už v antike, avšak neskôr svoje územia opustili a presunuli sa na iné miesta.

Slovania od 6. storočia osídlili rozsiahle územie od ústia rieky Labe a jej prítoku Sály  na západe až k rieke Odra  na východe, od Krušných hôr (na hranici s Českou republikou) na juhu až k Baltskému moru na severe. Krajina polabských Slovanov teda  zaberala najmenej tretinu súčasného nemeckého štátu. Polabskí Slovania sa združovali v troch kmeňových zväzoch: Lužickí Srbi, Lutici (Veleti) a Bodrci (Obodriti, Rarogovia alebo Rerekovia). S nimi boli spriaznené aj pomorandské kmene žijúce na južnom pobreží Baltského mora, zhruba od ústia rieky Odry k ústiu Visly a na juhu po rieku Noteć, na hraniciach s poľskými kmeňmi.

Polabskí a Pobaltskí Slovania

O tom, že slovanské národy už pred dávnymi dobami žili na území Nemecka, svedčí množstvo toponym (topos - "miesto", a onom - "meno, názov", podstatné meno označujúce názov zemepisného objektu), ktoré po sebe zanechali. Napríklad:

- Berlín, Schwerin, Witzin, Devín, Alt Teterin, Karpin. Koncovka "-in" v slovanských toponymách je prízvučná.

- Lausitz (Lužice), Chemnitz, Dobranitz (Dobrancy), Doberschütz (Dobrosicy), Doberschau (Dobruša).

- Lübow, Teterow, Güstrow, Lütow, Golzow, Mirow, Burow.

- Lübbenau, Schandau, Torgau.

"... Ríša Slovanov je desaťkrát väčšia ako naša Sasko, keď k nej pripočítame Čechov a Poliakov žijúcich na tejto strane Odry, ktorí sa nijako nelíšia od obyvateľov Slovanskej ríše ani svojim vzhľadom, ani jazykom ... Slovanských národov jest veľa. Z nich najväčší sú západní Vagrovia, žijúci na hranici s Transalbingami. Ich mesto, ktoré leží pri mori, je Oldenburg (Stargrad). Za nimi nasledujú Obodriti, ktorých teraz nazývajú Reregmi, a ich mesto Magnopolis (Velehrad). Na východ od nás (od Hamburgu) žijú Polabinci (Polabania), ktorých mesto sa nazýva Racesburg (Ratibor). Za nimi sú Lingoni (Glinjani) a Varabovia. Nasledujú Chyžania a Čerezpeňania, ktorí sú oddelení od Dolencov a Ratarov riekou Penou a mestom Dymínom. Tam je hranica hamburskej diecézy. Chyžania a Čerezpeňania žijú na sever od rieky Peny, Dolenci a Ratari na juhu. Tieto štyri národy sú z dôvodu svojej chrabrosti nazývané Wilzovia alebo Lutici. Existujú aj ďalšie slovanské kmene, ktoré žijú medzi Labem a Odrou (Elbe a Oder) "

(Adam Brémsky - severonemecký kronikár, kanonik a scholastika," Činy kňazov hamburskej cirkvi "(okolo r 1066).

V Nemecku existuje niekoľko archeologických múzeí pod holým nebom, ktoré predstavujú zrekonštruované slovanské hradiská, veľké osady a dediny zo VII.-XII. storočia. Hradiská sa zvyčajne zakladali – podobne ako na našom území - na strategickom mieste, na vyvýšenine, na vysokom brehu rieky alebo pri brode cez rieku. Typickým umiestnením tiež bol ostrov v jazere, ktorý spájal s brehom most. Spomeňme teda iba niekoľko najzaujímavejších slovanských hradísk z územia Nemecka.

1. Gross Raden

Zväčšiť mapu

Gross Raden bolo veľké hradisko a zároveň významná  svätyňa slovanského kmeňa Warnowerov. Hradisko ktoré pred zhruba 1000 rokmi stálo na poloostrove bolo  v roku 1987 zrekonštruované a dnes sa v na ňom nachádza jeden z najkrajších archeoskanzenov v Európe. Skanzen sa nachádza niekoľko kilometrov severne od mesta Šternberk a približne 1 km severovýchodne od súčasnej dediny Gross Raden  í priamo na severnom výbežku  jazera Binnensee. Na  polostrove už z diaľky badať muhutnú kruhovú drevozemnú hradbu s priemerom 50 metrov. V rokoch 1973 až 1980 sa tu konali rozsiahle výskumy, počas ktorých boli odhalené pozostatky slovanského hradiska z 9. a 10 storočia. Ukázalo sa, že výstavba hradiska mala dve hlavné fázy. Staršie hradisko bolo postavené v druhej polovici 9. storočia a o  niekoľko desaťročí neskôr bolo zničené. Druhá fáza bola postavená krátko potom. Samotné hradisko stálo na  ostrove, ktorý bol  mostom pripojený k sídlisku, nachádzajúcemu sa  na polostrove, ktorý bol v tej dobe oveľa menší ako dnes. Polostrov bol obohnaný iba 4,5 m širokou priekopou a jedným radom palisád. Jediný prístup na hradisko  bol možný iba  po spomenutom moste. 

Slovanské nálezy z Gross Radenu

Satršia rekonštrukcia vstupnej brány

Novšia - 2. fáza hradiska

Staršia fáza osídlenia

V prvých desaťročiach  osídlenie pravdepodobne pozostávalo z približne 40 domov postavených blízko pri sebe. Domy mali plochu asi 4 x 5 m. Súdiac podľa dochovaných pozostatkov charakteristických dizajnových prvkov,  steny domu boli asi dva metre vysoké a skladali sa z brvien, ktoré boli v pravidelných intervaloch kolmo zapustené do zeme a  navzájom pospájané prúteným výpletom. Na prútie bola nanesená hlinená omietka.

Na voľnej ploche juhovýchodnej časti poloostrova stála jednopriestorová hala (7 x 11 m) spojená úzkym, stélami lemovaným chodníkom s drevenou cestou, ktorá prechádzala hradiskom. Jej obdĺžny pôdorys bol na užších stranách mierne vyklenutý a vybavený vchodmi. Steny tvoril dvojitý rad zašpicatených do zeme zapustených dosák, z ktorých vnútorná rada mala nosnú funkciu a vonkajšia ozdobnú. V okrúhlych alebo skôr kosoštvorcovo zašpicatených vyrezávaných hlaviciach na hornom konci sa nám rysujú náznaky mužských a ženských figúr. Vnútornú plochu chrámu poškodila neskoršia priekopa, takže sa nezachovali stopy po umiestnení prípadného idolu. K inventáru však patrilo 6 konských lebiek, 2 železné kópie, drevený štít a misy na nožičkách. Nad dverami chrámu bola zavesená dobytčia lebka.

Obďaleč od domov sa našiel  pracovný areál, kde sa nachádzali keramické pece na chlieb a zvyšky zrna. V otvorených oblastiach, medzi budovami a palisádou boli pravdepodobne pravidelné trhy a zhromaždenia. Okolo roku 900 bolo osídlenie úplne zničené, čo je indikované jasnými známkami požiaru, hlavne na palisáde a bráne.Dokonca ani svätyňa nezostala ušetrená. Keďže tejto doby nemáme žiadne písomné pramene o ozbrojených konfliktoch v oblasti,  príčina katastrofy zostáva neznáma. Následne bolo osídlenie znovu rýchlo obnovené a objekty prestavané, ale postavené tak, že domy stáli tentoraz v blokoch. Domy boli tiež výrazne väčšie ako tie staršie. Svätyňa bola presťahovaná na  ostrov a vybudovaná už odlišným spôsobom ako tá pôvodná.  Na jej obranu bola vybudovaná  10 m vysoká drevozemná hradba s vnútorným priemerom 25 m. Tým sa na ostrove vytvorilo dobre opevnené hradisko. Ako už bolo spomenuté, na hradisko sa vchádzalo po moste, pričom na ňom, približne v polovici mosta sa nachádzalo kontrolné stanovisko – akási vrátnica.  Na konci 10. storočia bola osada definitívne  opustená  potom, čo bola druhý krát zničená. Opäť platí, že dôvody nie sú  jasné, avšak mohlo to súvisieť s kampaňou Otta III proti macklenburgským Slovanom v roku 995.

2. Raddusch

View Larger Map

Ďalšie významné slovanské hradisko, ktoré bolo v Nemecku zrekonštruované, je Raddusch. Hradisko leží pri Bischdorfskom jazere v  Dolnej Lužici, medzi mestami Lubbenau a Cottbus, asi 176 km severne od Liberca. Oblasť bola v minulosti  osídlená slovanským kmeňom Lužicov, ktorí tam po sebe zanechal veľké množstvo slovanských zemepisných názvov, pričom v oblasti stále žije  etnická menšina Lužických Srbov, ktorí  sú ich priamymi potomkami.

S výstavbou hradiska sa začalo na brehu jazera okolo roku 880. Hradisko malo  oválny tvar, pričom steny boli 10 m široké a  vnútorný priestor hradiska mal v priemere rírku 35 až 36 metrov. Hradisko malo dve tunelové brány, ktoré boli takmer presne na protiľahlých stranách a obklopovala ho  vodná priekopa. V roku 925, bolo  hradisko zrenovované, pričom boli rozšírené steny tak, že vnútorná plocha sa zmenšila na 31 metrov. Ďalšou obnovou hradisko prešlo okolo roku  950 a v vnútorná plocha sa opäť zmenšila – tentoraz už na 28 metrov v priemere. V roku 963 dobyl oblasť Lužice nemecký markgróf Gero, čo znamenalo aj koniec hradiska Raddusch, hradisko zostalo opustené a postupne chátralo a rozpadalo sa. Až do roku 1984 sa na území hradiska vykonávala  poľnohospodárska činnosť, ktorá jeho zvyšky značne narušila. Nakoniec z neho zostal len kruhový kopec vysoký približne  3 m s priemerom cca 85 m. Od roku 1984 do roku 1989, bolo hradisko archeologicky preskúmané, pričom bolo zistené, že osídlenie hradiska existovalo na rovnakom mieste už na konci doby bronzovej a tiež v období sťahovania národov.

V súčasnosti – ako je to dobre viditeľné na fotkách, bolo hradisko opäť zrekonštruované do podoby, ako vyzeralo v slovanskom období pred 1000 rokmi. V priestore hradiska nájdeme zrekonštruované izby, výstavnú plochu, obchodík ako aj spoločenské priestory, kde je možné vykonávať rôzne prednášky a iné vzdelávacie aktivity zamerané na históriu.  Okolo hradiska vedie poznávacia trasa, ktorá návštevníkov zavedie do doby dávno minulej, kedy hradisko zažívalo obdobie rozkvetu.

3. Arkona

Samozrejme, nemôžeme opomenúť ani najznámejšie hradisko v Nemecku - Arkona, nachádzajúce sa na ostrove Rujana (Rugen), o ktorom však píšem na inom mieste. Prinášam však niekoľko zaujímavých obrázkov, vzťahujúcich sa na Arkonu, ktorú mi poslal priateľ z Nemecka.

Pôdorys hradiska

Nálezy z hradiska

Zvrhnutie sochy Svantovíta

Arkona okolo roku 1860

4. Torgelow

Zem kedysi patriacu Ukranom dnes v Nemecku nazývajú Uckermark. V Ukranenlande Torgelow bola po archeologických prieskumoch v pôvodnom rozsahu zrekonštruovaná slovanská dedina z IX.-X. storočia. Pri návšteve tohto múzea môžete na vlastné oči vidieť, ako vyzerali lode slovanských námorníkov, vládnucich v tejto dobe Baltskému moru, zoznámiť sa so životom slovanských poľnohospodárov a remeselníkov tohto obdobia, pozrieť sa na prácu lejára bronzu, hrnčiara, kováča aj pivovarníkov, vypočuť si stredovekú hudbu a ochutnať jedlá tej doby. Návštevníci múzea môžu tiež zakúpiť nakladanú zeleninu a džemy, ochutnať čerstvo uvarené pivo a naučiť sa pracovať s hlinou. V múzejnom prístavisku môžno vidieť bárku "Svarog" - prvú rekonštruovanú slovanskú loď v Nemecku,  postavenú podľa archeologických nálezov na ostrove Rujana v meste Ralswiek. Tento typ lode je datovaný pred 900 rokmi. Rekonštrukcia bola dokončená v roku 1997. A tiež bárku "Svantovit" - rekonštrukciu poľskej lode, nájdenej počas vykopávok v mestečku Lebafelde, známom tiež pod názvom Charbrow (postavená okolo roku 1100), rekonštrukcia v roku 1998.

5. Köpenick

V juhovýchodnej časti Berlína, sa nachádza tzv Köpenický hradný ostrov, ktorý leží v rieke Dahme, tesne pred sútokom s riekou Sprévou. V slovanskom období tu existovalo zrejme už od 7. storočia hradisko, v ktorého blízkosti bolo postavených aj niekoľko ďalších opevnených polôh. Tieto hradiská boli veľmi často napadané nepriateľom, a čiastočne zničené. Bolo to najmä v 10. storočí kedy sa Nemci pokúsili o kolonizáciu území obývaných Slovanmi. V roku 1100 bolo hradisko prestavané a stalo sa centrom slovanského kmeňa Spewanov. Máme zaznamenané aj meno kniežaťa, ktorý na hradisku pobýval - "JAXA z Koepenick", ktorý v 1157 porazil v rozhodujúcej bitke v Brandenbursku na rieke Havel, Albrechta Medveďa. Potom sa  "JAXA" stiahol späť do Koepenicku. Ako dlho potom ešte hradisko odolávalo nemeckému tlaku v rámci ich  „Ostkolonisierung“ už nie je známe. Avšak najneskôr v roku v 1178 bolo hradisko Nemcami dobyté. Dnes už z hradiska nezostali takmer žiadne viditeľné stopy, avšak archeologický výskum odhalil pomerne podrobný pôdorys hradiska, z ktorého je možné si vytvoriť jasnú predstavu o jeho vzhľade v dobe slovanskej.

Vzhľad hradiska v 9. storočí

a vzhľad v 12. storočí

6. Spandau

Počiatky mesta Spandau nájdeme asi kilometer južne od dnešného mest, kde pred 1000 rokmi stálo významné slovanské hradisko. Oblasť okolo ústia rieky Sprévy tvorila v ranom stredoveku niekoľko ostrovov, pričom na jednom z nich južne od ústia rieky  už v 7. storočí žil slovanský kmeň Hevolanov, ktorí v tej dobe ovládali celú oblasť. Na začiatku  8. storočia tu Hevolani postavili významné hradisko, ktoré najväčší rozkvet zažilo od konca 10. Storočia do polovice 12. storočia. Hradisko v tom čase veľmi ťažilo s výhodnej polohy na starej obchodnej ceste. Zlatý vek hradiska sa skončil, keď v roku 1157 bola oblasť dobytá Albertom Medveďom" . Dnes nezostalo z hradiska takmer nič, avšak počas výskumov boli nájdené rôzne predmety ako prútené koše, ihly, šidlá, madlá, kontajnery, pečate, korčule, amulety, či hrebene. Výskum tiež umožnil vyhotoviť rekonštrukciu pôvodného vzhľadu hradiska.

7. Brandenburg an der Havel

Ďalším významným hradiskom Hevolanov bol Brandenburg an der Havel, ktoré stálo v 8. až 10. storočí a v roku 928 bolo obkľúčené nemeckým kráľom Henrichom 1.  Brandenburg bolo sídelné hradisko hevolanských kniežat. Okolo 1127 bol sídlo kniežaťa Pribislawa-Heinricha, ktorý bol posledným kniežaťom Helvolanov. Keď zomrel v roku 1150, dala jeho manželka "Petrissa", hradisko ako aj celé územie Helvolanov nemeckému Markgrófovi Albertovi Medveďovi. Príbuzný zosnulého Pribislawa však hradisko opäť dobyl v roku 1153 za pomoci niektorých Helvolanov a poľského vojska. V roku 1157 však Albert Medveď konečne hradisko získal späť. V roku 1165 bol na mieste hradiska postavený kresťanský dóm, ktorý znamenal definitívny zánik hradiska.

8. Behren – Lubchin

Neďaleko obce Behren-Lübchin sa nachádzalo od 10. do 12. storočia, mohutne opevnené ostrovné hradisko Čerzepanov. Zaujímavosťou je, sa jedná zrejme o hradisko, ktoré sa spomína v písomnej správe Saxa grammatica z roku 1171. Hradisko malo opäť kruhový pôdorys a viedol k nemu dlhý drevený most. Vstupovalo sa dovnútra cez mohutnú drevenú vežu, ku ktorej viedla cesta z mosta. Okolo roku 1200 bolo hradisko dobyté, pričom stopy po ťažkých bojoch sa našli aj na pozostatkoch mosta. Kto bol onen dobyvateľ hradiska sa doposiaľ nepodarilo presne zistiť. Behren Lubchin bol jedným z posledných slovanských hradísk, ktoré odolávali tlaku Nemcov a tlaku kresťanstva.

9. Stargrad

Najväčším slovanským mestom bolo hlavné mesto Vagrov - Stargrad, neskôr premenovaný Nemcami na Oldenburg, kde sa nachádzalo sídlo kniežaťa Vagrov a svätyňa. Vagrovia boli západoslovanský kmeň, žijúci v stredoveku na polostrove Wagrien. Boli nejseverozápadnejším kmeňom bodrcko-obodritského zväzu. Oblasť ich osídlenia, ktorú zabrali v VII. storočí, zahŕňala východ súčasnej nemeckej spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko. Moderná nemecká rekonštrukcia Stargradu sa nachádza v architektonickom múzeu "Oldenburger Wallmuseum".


Zväčšiť mapu

Spracoval: Orgoň

zdroj: http://leva-net.webnode.cz/chronologie/a9-vedicke-symboly/slovanske-nemecko/

Podrobnejšie informácie, ako aj nespočetné množstvo ďalších hradísk najdete na stránke http://slawenburgen.npage.de/ , len je potrebná znalosť nemčiny. Väčšiu časť informácií pre tento článok, ako aj obrázky som čerpal z tejto stránky so súhlasom jej autora.