Hradisko Chotěbuz – Podobora je vzdialené asi 2 km severovýchodne od stredu obce v priestore Těšínskej pahorkatiny a leží v nadmorskej výške cca 275 metrov nad morom, na ostrožine vymedzenej na západe žľabom s potokom, na avšak z väčšej časti jeho okraj tvorí strmý zráz. V tejto časti tiekla v minulosti rieka Olša a v jej blízkosti bol brod, ktorý bol strážený práve hradiskom. Hradisko sa tu vypína do výšky až 20 metrov nad okolitý terén, a teda bolo veľmi dobre strategicky umiestnené.
Hradisko zohrávalo veľmi dôležitú úlohu už v čase lužickej kultúry, neskôr bolo osídlené v halštatskom období, ale najvýznamnejšie osídlenie tu badať v dobe slovanskej, kedy bolo postavené mohutné opevnenie predovšetkým na akropole hradiska. Keď sa neskôr sídlom tešínskeho kniežaťa stal tešínsky hrad a v jeho podhradí vyrástlo mesto Tešín, bolo hradisko na mnoho storočí opustené. Prvé zmienky o archeologických nálezoch z hradiska pochádzajú z 19. storočia. Neskôr sa hradisko stalo miestom systematického archeologického výskumu.
 |
| Ráčte vstúpiť ... |
Hradisko vzniklo ako jedno z opevnených sídlisk umiestnených pozdĺž obchodnej cesty, spájajúcej cez Moravskú bránu sever s juhom Európy. Po radu storočí tvorilo významné sídlo obrany tejto kupeckej cesty, a tiež miesto obchodu a opevnené sídlo pre svojich obyvateľov. Zaniklo až so vznikom hradu v Těšíne. Preto sa mu tiež často hovorí Starý Tešín.
Celková dĺžka hradiska je asi 400 m šírka asi 110 m, vnútorná rozloha dňu 1,8 ha. Hradisko sa skladá z troch častí: akropola, prvé a druhé predhradie. Najvýraznejšie bola opevnená akropola a prvé predhradie. Opevnenie druhého predhradia nebolo dokončené a je tiež v teréne menej viditeľné. Východná strana hradiska bola poznamenaná zosuvmi pôdy. Pravdepodobne bola ohradená iba ľahkou palisádou, pretože prirodzenú ochranu tu poskytovala rieka Olša pretekajúca priamo pod hradiskom a pravdepodobne aj potok na západnej strane, na ktorého koryto nadväzuje priekopa prvého predhradia.
 |
| Plán hradiska s vyznačenými sondami pri výskume |
Halštatské obdobie
Ako už bolo naznačené, hradisko bolo osídlené najskôr ľudom lužickej kultúry v neskorej dobe bronzovej a neskôr v staršej dobe železnej (halštatská kultúra). V Halštatskom období bola osídlená akropola a z tohto obdobia sa tu našli pozostatky po kolových obydliach, zásobnicové jamy, keramika a rôzne iné nélezy. Predhradia zrejme v tej dobe netvorili súčasť hradiska. Hradisko bolo v dobe halštatskej niekoľkokrát napadnuté nepriateľmi, pričom v 5. storočí pred našim letopočtom bolo hradisko zničené a život sa medzi jeho hradby vrátila až v čase po príchode Slovanov.
Slovanské obdobie
V 2. polovici 8. storočia prišlo do priestoru hradiska slovanské obyvateľstvo a vtedy sa v ňom opäť naplno rozvinul život. Slovania znovu postavili opevnenie na akropole a vybudovali aj opevnenie oboch predhradí.
 |
| Pece a žarnovy |
Opevnenie
Akropole v tej dobe jednoznačné dominoval mohutný val ohraničujúci jej južnú časť, pred ktorým bola ešte výrazná hrotitá priekopa. Pôvodne bola na vrchole valu drevená hradba komorovej konštrukcie, ktorá využívala starší halštatský val a bola vyplnená zeminou. Čelná stena hradby bola omazaná ílom, ktorý mal zabrániť prípadnému požiaru. Vstup na Akropolu cez val zaisťovala brána spojená s prvý predhradím pravdepodobné mostíkom. Zvyšok akropoly bol prírodnými podmienkami chránený natoľko dostatočne (strmý zráz na ktorom nerástli žiadne stromy a rieka po jeho stranách), že nebolo treba ho výraznejšie opevňovať. Ochranu tu zaisťoval pravdepodobne palisádový plot. Samotná akropola však nemohla pojať početnejšie slovanský ľud, a preto boli postupne k akropole pričlenené ešte dve predhradia, hoci opevnenie druhého nebolo úplne dokončené. Každá časť bola samostatne opevnená priekopami a valmi. Priekopy mali hrotitý tvar. Valy na prvom a druhom predhradí boli bez vnútornej konštrukcie, na akropole ako už bolo spomenuté stála na temene staršieho valu drevená nadstavba o šírke 4-5 m a na prvom predhradí bol násyp spevnený z vnútornej aj vonkajšej strany palisádou, tvorenou 20-40 cm hrubými kolmi z jedľového, v menšej miere z dubového dreva. Aj táto stena bola omazaná ílom, ktorý mal brániť prípadnému požiaru. Priekopa prvého predhradia je široká 15-17 m a na severozápade prechádza plynule do prírodnej strže. Vznikla zrejme v 8. až 9. storočí. Tiež Druhé predhradie bolo opevnené valom a priekopou s dĺžkou 150 m Na rozdiel od predošlých dvoch častí hradiska je opevnenie druhého predhradia pomernej nevýrazné v teréne a tiahne sa od valu a priekopy prvého predhradia miernym oblúkom ku zrázu nad vodným tokom. Toto opevnenie zrejme vzniklo v staršej fáze slovanského osídlenia.
 |
| Vynikajúco zrekonštruovaná veža ... |
 |
| A komorová hradba |
Vnútorná zástavba hradiska
Medzi sídliskové aktivity slovanského obdobia radíme najmä obytné, výrobné, ekonomické či kultové stavby. Slovania pokryli plochu akropoly a čiastočne i prvého predhradia vrstvou štrku, ktorá mala vyrovnať terénne nerovnosti spôsobené predchádzajúcim osídlením a zároveň fungovala ako vrstva drenážne (zaisťovala odvod vody, aby na hradisku v dobe dlhších dažďov nebola vrstva blata a ílu). Táto štrková vrstva však spôsobila, že dnes nie je možné archeologicky zachytiť pozostatky stavieb stojacich na povrchu tejto vrstvy. U objektov zahĺbených zachytávame iba ich najspodnejšej časti zahĺbené do staršej halštatskej vrstvy.
 |
| Pohostinnosť Slovanských dievčat ... |
 |
| Dôležitý detail zadnej strany palisády - z dôvodu výšky palisády bolo nutné z obranných dôvodov vybudovať z vnútornej strany ochodzu, po ktorej sa mohli pohybovať obrancovia tak, aby mohli účinne brániť priestor medzi cimbúriami |
 |
| Pohanská svätyňa z Chotěbuzi |
Sídliskové objekty
Patria tu stavby budované a používané ľuďmi na obývanie. Jedná sa predovšetkým o zahĺbené sídelné objekty, v ktorých sa našli pozostatky vykurovacieho zariadenia (ohniska či pece). Medzery medzi drevenými kmeňmi u všetkých konštrukcii boli vymastené ílom, čo zaisťovalo tepelnú izoláciu objektu. Vnútri sa nachádzalo vykurovacie zariadenie, bolo tu nájdené tiež množstvo zuhoľnateného obilia. Objavený bol tiež objekt, ktorý tvorili dva plytké vyšliapané ovály a pozostatky ohniska. Môžeme tu uvažovať o zrubovej nadzemnej konštrukcii tohto objektu.
 |
| Nástroje výrobcu krúžkového brnenia |
 |
| Kúpte si ... |
Výrobné a hospodárske objekty
Radíme tu pozostatky stavieb či zariadení, ktoré slúžili na výrobu predmetov, spracovávanie a skladovanie surovín alebo potravín, alebo ustajnené dobytka. Ide väčšinou o rôzne piecky, ohnisko či iné vykurovacie objekty, ktoré slúžili väčšinou na spracovanie surovín, napr. kováčske spracovanie rudy či pre výrobu pálenej keramiky. Ďalším druhom sú pozostatky hospodárskych objektov, súvisiacich s poľnohospodárskou výrobou. Ide najčastejšie o zásobné a skladovacie jamy, a objekty spojené s chovom domáceho zvieratstva.
Kultový objekt
Na hradisku bol rozpoznaný kultový pohanský objekt na prvom predhradí. Archeologickým výskumom tu bol zachytený pravouhlý útvar, otvorený k západu. Steny tohto útvaru o rozmeroch 3,2 x 5,2 x 5,8 m tvorili drevené koly, z ktorých časť neboli snáď ani koly v pravom slova zmysle, ale len guľatina, zrejme určená na sedenie. Približné uprostred tohto zoskupenia bola odkrytá zhorená drevená schránka s rozmermi 1 x 1 m. Či táto schránka slúžila na uchovávanie uctievaných predmetov, či ako podstavec sochy nám neznámeho božstva, nemožno bohužiaľ s presnosťou určiť.
 |
| Predvádzanie slovanských božstiev sa občas neobíde bez milých rozpakov... |
Oblasť dnešného tešínskeho Sliezska, sa dostala do sféry vplyvu Veľkej Moravy a bola po určitú dobu aj jej súčasťou. Niekedy na prelome 9. a 10. storočia či na samom začiatku 10. storočia, v súvislosti s upadajúcou ríšou Mojmírovcov, kedy sa zvlášť okrajové územia snažili odtrhnúť, došlo aj k strate území severne od Moravskej brány. Že sa to neobišlo bez krviprelievania a násilia, prezrádzajú mohutné požiarové vrstvy na akropole a prvom predhradí. ale tiež napr. železné hroty šípov vo vnútornej palisáde valu. Po týchto búrlivých udalostiach život na hradisku takmer na celé 10. storočie, keď nemáme ani žiadne písomné zmienky o tomto regióne, ustáva. Až v poslednej štvrtine tohto storočia sa na lokalitu vracia osídlenie. Hradisko už však nikdy nezískalo zašlý lesk. Aj kultúra tohto obdobia je pomerne chudobnejšia a osídlená plocha menšia. Obyvateľstvo sídlilo v pravouhlých zemniacich krytých sedlovou strechou. Živilo sa pestovaním obilia a chovom dobytka.
Približne v polovici 11. storočia bolo hradisko postupne opúšťané obyvateľstvom. Ako životaschopnejšia sa totiž za dané politickej situácie ukázala poloha vysunutá tesne nad pravý breh rieky Olša na Zámockom vrchu v dnešnom poľskom Tešíne, kde v priebehu 2. polovice 10. storočia na starších pravekých základoch vznikla úplne nová fortifikácia, ktoré sa pomerne skoro stala významným centrom jedného z piastovských hradských obvodov v Sliezsku.
Hradisko dnes – Archeoskanzen
Dnes na hradisku nájdete archeoskanzen, ktorý má podľa môjho názoru najlepšie zrekonštruovanú hradbu zo všetkých slovanských archeoskanzenov. Okrem komorovej a palisádovej hradby nadchne aj vstupná brána v obrannej veži, most cez priekopu a tiež rozširujúca sa vnútorná zástavba zložená s viacerých obytných domov, keramických pecí a pohanskej svätyne. Cez víkendy a sviatky Vám návštevu mimoriedne pútavým a zaujímavým spôsobom spríjemní historická skupina Tizon, ktorá návštevníkom priblíži život v dobe Slovanskej. Stanete sa svedkami nielen bojov, ale uvidíte pri práci kováča, obchodníkov a dozviete sa mnoho o pohanských božstvách Slovanov. Návštevu hradiska vrelo odporúčam.
Fotogaléria:
3D pohľad na Chotebuz:
http://www.360travel.cz/chotebuz-archeopark-vez
Orgoň
Literatúra:
http://www.cas.cz/miranda2/export/sitesavcr/data.avcr.cz/o_avcr/zakladni_informace/dokumenty/anotace/2012/img/8/obr_arub_2c_3.jpg
Fotogaléria:
 |
| Mohutný val s priekopov prvého predhradia - vonkajšia strana hradby |
 |
| Vnútorná strana hradby prvého predhradia |
 |
| Brána do prvého predhradia |
 |
| Pohľad na Akropolu od brány prvého predhradia |
http://www.360travel.cz/chotebuz-archeopark-vez
Orgoň
Literatúra:
http://www.cas.cz/miranda2/export/sitesavcr/data.avcr.cz/o_avcr/zakladni_informace/dokumenty/anotace/2012/img/8/obr_arub_2c_3.jpg
Miloš Čižmář: Encyklopedie hradišť na Moravě a ve Slezsku , Libri, 2004
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára