.

piatok, 27. júla 2012

Perúnov háj pri Úbreži


Mnohí z Vás určite poznajú skvelú poviedku od pána Eduarda Hvižďáka Perúnov háj pri Úbreži.  Pán Hvižďák, ktorý sa tejto zaujímavej lokalite a jej amatérskemu výskumu venuje už dlhší čas mi poslal množstvo materiálu, ktorý s hájom súvisí. Bola by škoda neoboznámiť s nimi aj ostatných čitateľov. Preto prinášam krátke zhrnutie toho, čo doposiaľ pán Hvižďák zistil.   Listina, v ktorej sa prvý krát spomína Perúnov háj pri Úbreži pochádza z roku 1327 a jedná sa o listinu, ktorá sa týkala vytýčenia hraníc medzi panstvami dvoch šľachticov. Tradícia perúnovho hája tu musela byť zrejme veľmi silná, keď pretrvala až do 14. storočia.


"Pred niekoľkými rokmi som náhodou zistil, že k Úbrežu sa viaže písomná zmienka, v ktorej sa spomína Perúnov háj. Keďže v zime mám trochu viac voľného času, tak som sa o to začal zaujímať, hlavne informácie, začal som chodiť po teréne, keďže tu bývam. Zo začiatku som si tiež myslel, ako každý človek, že sa tam môžu nájsť nejaké kultové predmety. Myslel som si, že nejaké meče, kópie, oštepy, keďže je to svätyňa s kultom Perúna. Minulý rok to dvaja archeológovia preskúmali detektormi kovov a ani gram železa na mieste svätyne, a pri mohylách sme našli jeden hrdzavý klinec 60 - tku, to asi keď tam stavali vinicu. 

Úbrež na 1. vojenskom mapovaní v 18. storočí


Potom som sa spojil s www.vedy.sk, a pán ktorý vedie túto stránku mi sprostredkoval stretnutie s najvyšším slovanským žrecom Alexandrom Pátrom Dijom z Omska, ktorý zhodou okolností pri svojej okružnej ceste po Európe, navštívil túto svätyňu a ktorý mi po predložení mojich materiálov potvrdil na 100 %, že táto svätyňa je hodnoverná a ktorý našiel kamene s runovými znakmi neďaleko svätyne. V podstate vedel, čo má hľadať a ako to vyzeralo naozaj a ako vlastne to slúžilo, lebo u nich to dodnes funguje. Objasnil mi ako naši predkovia rozmýšľali, nie ako my rozmýšľame. Naše chápenie a otázky sú na míle vzdialené tomu, na čo to vlastne slúžilo a ako to slúžilo.

Detail z 1. voj. mapovania z miesta kde ležal Perúnov háj


Perúnova svätyňa Peryň (Rusko)  Podobne to mohlo vyzerať aj pri Úbreži. aj keď archeologické dôkazy zatiaľ nemáme 

 Veľa ľudí sa ma pýta, ako to v tom Perunovom háji v dávnych časoch prebiehalo. Ľudia prichádzali do osady „U Brehu Perúnového hája" zo západnej strany, myslím si, že od veľkého slovanského sídliska Hnojné. Ľuďom zo vzdialenejších končín ukazovala smer ku centrálnej svätyni, hora Vihorlat, najvyšší dominantný kopec pohoria Vihorlat. V osade „U Brehu Perúnového hája" dostali ľudia inštrukcie o programe. Nad osadou „U Brehu Perúnového hája" v Rike boli dve vodné nádrže Veľký a Malý Vir. Vstupovalo sa zo západu na východ. Brod už neexistuje, dnes je tam Betónový most a ani Veľký a Malý Vír, lebo rieka Rika bola odvodnená a vysušená. Dodnes je Rika v povedomí miestneho obyvateľstva posvätná. Do svätyne sa vstupovalo bosými nohami, v oblečení len z prírodných materiálov /konope, ľan/ bez striebra, zlata, železa, zbraní atď. a s rozpustenými vlasmi. Cesta v dubovom háji bola olemovaná z ľavej aj pravej strany kameňmi, pokrytými runovými znakmi a ďalšie kamene boli opracované tak, že zapadali do seba ako skladačka. Uprostred dubového hája bola svätyňa, kde v Perunovom kruhu horeli posvätné ohne z dubového dreva a idol bol umiestnený tam, kde zo zeme vyviera silná pozitívna energia. Návštevníci tejto svätyne stáli orientovaní čelom k severu /hora Vihorlat/ a zadom k juhu v súlade s učením Slovanov. Energetické pozitívne pole je ohraničené na juhozápadnej strane osadou „U Brehu" a na severovýchodnej mohylníkom plus vodné toky po celom obvode. Najsilnejší bod tejto pozitívnej zóny sa nachádza uprostred svätyne pod idolom. Tu sa konali obrady, kde ľudia prisahali, sľubovali na počesť Perúna. Účastník vstupoval zo západu za vodou. Zo západu, lebo tam, kde slnko zapadá, naši predkovia chápali ako podsvetie, a za vodou, voda bola hranica Perúnového hája. Dodnes sa zachovalo príslovie, že je za vodou. Išli po ceste, ktorá bola orientovaná zo západu na východ, lebo východ chápali ako miesto, kde vychádza slnko, ako nebesá. Preto svätyňa bola orientovaná na východnú stranu a vstupovalo sa zo západnej strany. Dodnes staršie stavby t.j. kostoly sú takto orientované. Bosými nohami sa vstupovalo preto, aby človek mohol prijímať pozitívnu energiu, lebo topánky pôsobia ako izolátor. Vlasy prijímajú tiež pozitívnu energiu a kovové predmety narušujú a znehodnocujú pozitívnu energiu. Preto sa vstupovalo bez nich. 
Pohľad na miesto kde podľa pána Hvižďáka a Alexandra Dyja ležala svätyňa
Tieto kamene našiel a označil ako runové žrec Alexander Dyj

Na jar v roku 2011 bol povrch svätyne preskúmaný archeológmi s detektorom kovov a nebol nájdený žiadny predmet kovového pôvodu, takže nieje náhoda, že sa tam nič také nenašlo, lebo tam také niečo ani nesmelo byť. Svätyňa bola umiestnená v dubovom háji, lebo dub ako strom je zasvätený Perúnovi, kde bola najväčšia energetická pozitívna koncentrácia, toto miesto stanovili ako stred kruhovej stavby. Kruh bol označený len malými kameňmi, alebo ryhou v teréne. Ryhou v teréne označili hranicu energetického miesta. Kruhové stavby boli využívané na doplnenie telesnej energie a pre účely rituálne. Vo svätyni horeli ohne z dubového dreva v kruhu. Podľa učenia našich predkov t.j. sú štyri živly: oheň, voda, vzduch a zem. Oheň - Perún - Juh, voda - Lada - Západ, vzduch - Stribog - Východ a zem - Veles - Sever .Podľa tohto učenia bola aj táto svätyňa t.j. Perúnov háj takto postavená to znamená, dubový háj, ohne z dubového dreva a idol postavený z dubového dreva, ktoré zasiahol blesk t.j. v znamení Perúna, t.j. Perún, na zemi t.j. Veles, obklopený vzduchom t.j. Stribog a po celom obvode ohraničený vodou t.j. Lada. Voda ochraňuje a očisťuje Perúnov háj. Vo svätyni horeli ohne na počesť Perúna na zemi - Veles a po celom obvode ohraničené vodou t.j. Lada a vzduch Stribog . Piaty živel je osud t.j. Mokoš. Preto osada „ U Brehu" je na západnej strane za vodou, a očista sa vykonávala tiež zo západnej strany nádrže. Mohyly sú na severnou východnej strane za vodou na miernom návrší, pretože tam vychádza slnko - Nebesá. Na severnej strane Perúnového hája, na leteckých snímkach na tam nachádzajú kruhovité objekty - mohyly ,sever Veles ,strážca podsvetia..Domnievam sa, že tam sú pochované vysokopostavené duchovné osoby, žiarovým spôsobom hneď vedľa mohylníku za vodou. V Perúnovom háji sa nesmela vykonávať žiadna činnosť, len obradná.
Zničenie svätyne.



Tým, že sa vykopal odvodňovací kanál pod Kárnou, došlo k odvodneniu a vysušeniu celého Perúnového hája a tým boli odstránené hranice posvätného hája, došlo ku zničeniu energetického pozitívneho poľa. Nebola nádrž na očisťovanie tela pred vstupom a nebola ani pitná voda a svätyni chýbal štvrtý živel - voda - Lada a týmto už svätyňa nespĺňala podmienky podľa učenia Slovanov - štyri živly. Na prvom vojenskom mapovaní sa spomína, že na holom kopci Debra, vojaci spomínajú rušičku /drevený kostol/ východného obradu. Rušila pozitívnu energiu?"

Eduard Hvižďák


Záverom by som iba dodal, že archeologicky sa zatiaľ svätyňu nepodarilo doložiť. Ak by sa v tomto smere v budúcnosti niečo zmenilo, určite budeme medzi prvými, ktorí Vás budú o tom informovať.

Orgoň

Text a foto: DVD od Eduarda Hvižďáka. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára