Hradisko „Krivín" svojím umiestením a tvarom je po viacerých stránkach veľmi zaujímavé. Údolie Hrona sa v týchto miestach neobyčajne zužuje, tvoriac ľahko ovládateľný priesmyk, na juhovýchodnom okraji tzv. Slovenskej brány. Hradisko je z jednej strany omývané na juh tečúcim Hronom. Úzky horský jazyk, na ktorom sa hradisko rozprestiera, je západnou odnožou Bukovského vrchu, kóta 314 a 315 (na turistickej mape 316 (?)), a skláňa sa náhle, príkrou, takmer kolmou skalou k rieke Hronu. Na východe je hradisko ohraničené Hruštenou (predtým Zrybackou) dolinou. Od Tlmáč vedie na hradisko modrá turistická značka. Hradisko skúmal v 20. rokoch Štefan Janšák, neskôr sa na ňom konali iba sporadické výskumy, v roku 2002 bol vykonaný zisťovací výskum so zameraním na upresnenie datovania a priebeh a stav opevnenia.
Skala na ktorej hradisko stojí nazývaná tiež Krásna skala, je ľahko štiepateľná v zvislom smere, čo umožnilo vytvorenie monumentálneho skalného útesu, ktorý – ako píše Janšák svojou výškou, vzhľadom a krásou pripomína kaňony na rieke Colorado. Takmer 150 m sa jedna stena hradiska vypína kolmo nad hladinou rieky Hrona. Z nej sa otvára široký rozhľad, ktorý sám o sebe predurčil výhodnú strategickú polohu hradiska.
 |
| Lidarové mapovanie hradiska |
Na Slovensku je iba málo miest, poskytujúcich toľko prirodzenej bezpečnosti, spojenej s bezprostrednou blízkosťou schodného terénu a úrodnej roviny, ako práve Krivín. So severu a severozápadu ho chráni rieka Hron, vo väčšej časti roku ťažko prebroditeľná. Hneď od samej hladiny dvíha sa kolmá skala. Severovýchodne sa mení síce strmá skala na svah, ale dosť príkry, nepotrebujúci nijakého opevnenia, na ktorom mohla stáť palisáda. Na západnej strane stúpa hrebeň na dĺžke 110 m o 72 m do výšky, tvoriac tak skalný útes, takmer neprístupný. Len južná úboč hrebeňa sa znižuje miernejšie do Zrybackej doliny, avšak i tu sklonom až 45°, tvoriacim značnú prekážku výstupu. Od severovýchodu a severu súvisí hradisko plochým hrebeňom (lomiacim sa neskôr v pravom uhle na východ) s Bukovským vrchom. Podľa uvedeného existuje iba jeden pohodlný výstup do hradiska, totiž po plochom hrebeni od severovýchodu.
Opevnenie
Tejto prirodzenej konfigurácii sa prispôsobuje veľmi účelne valové opevnenie, a týmito dvoma faktormi je vytvorené celé hradisko, zložené zo šiestich nádvorí I až VI. Nádvorie I chráni od SZ príkry svah, od juhovýchodu umelý val 640 m dlhý a vysoký okolo 0,5 metra. Zo strany severovýchodnej niet zachovalých obranných stavieb, chrániacich toto nádvorie, ktoré podľa svojej polohy a vzhľadom na nedostatok akýchkoľvek kultúrnych zbytkov možno považovať iba za rozsiahle predhradie. Nasleduje celý systém oblúkovitých valov, vzájomne na seba naväzujúcich a vytvárajúcich dokonalú pevnosť.
 |
| Hradisko na 2. vojenskom mapovaní |
Val j-k-h (viď plánik od Štefana Janšáka) sa tiahne od vrcholu svahu nad Hronom oblúkom na SV a na J. Prebieha takmer vodorovne, v dĺžke 275 m, majúc miestami najviac 1,5 m výšky. Z bodu k odbočuje od neho val k-o-r-š. Val i-j-l-, dlhý 140 m, vysoký na vonkajšej stráne až 3 m, tvorí druhú obrannú čiaru proti násilnému vstupu po hrebeni. Val e-h-l-g potom reprezentuje hlavnú obranu. Počínajúc v bode g, na skale nad Hronom, stúpa cez bod i, až dosahuje k bodu h a ďalej západným smerom, odkiaľ zasa stúpa späť do bodu e. Smerom na východ, odkiaľ bol vstup do hradiska najľahší, dosahuje tento val výšky až 8 m (pod kótou 320), na strane južnej, v partii e-h, je miestami sotva zreteľný. Tu na príkrom svahu bol bezúčelný. Celková dĺžka činí 520 m. Val c-d-e-f, vysoký v jednej časti asi 1 m ďalej na svahu už vyzerá len ako nízka, plochá terasa má dĺžku 435 m. Konečne val b-d beží na juh vypnutým oblúkom v dĺžke 405 m, z kóty 245 (v bode b) až na nivó 270, kde pripojuje sa v bode d k valu predchádzajúcemu.
 |
| Slovanské črepy (Janšák) |
Materiál, z ktorého sú valy postavené, pochádza priamo z hradiska t. j. hlina, zmiešaná s väčšími-menšími úlomkami čadiča. Hlavný obranný val obsahuje veľké množstvo črepov, čo by nasvedčovalo tomu, že bol viac ráz opravovaný, pri ktorej príležitosti dostali sa do neho črepy už predtým rozbitých nádob. Zreteľne sú znateľné dve brány m, n, zriadené pôvodnými obyvateľmi hradiska, za účelom pohodlného vstupu. Sú to obyčajné prielomy vo valoch, bez blokovacieho zariadenia. Týmito bránami je i dnes relatívne najpohodlnejší prístup.
 |
| Spony z neskorolaténskeho obdobia nájdené na hradisku (Karol Pieta) |
Hore opísanými valmi je utvorených šesť nádvorí, ako už bolo spomenuté. Nádvorie I, s funkciou predhradia, zostáva na SV strane otvorené. Všetky ostatné sú úplne uzavreté, a to buď príkrou skalnou stenou, alebo umelými násypmi. Nádvorie II o ploche 75 a nádvorie III o rozlohe 25 árov vzhľadom na svoju polohu a rozlohu sú iba obrannými predhradiami s významom čisto strategickým, na rozdiel od predhradia I, ktoré malo iste aj význam hospodársky. Riadne obývané boli až ďalšie nádvoria IV, V, VI. Z nich najmä nádvorie IV má všetky predpoklady potrebného pohodlia i bezpečnosti. Zaberá plošinu hruškovitého tvaru, ktorej hlavná os má dĺžku 375 m, pri čom najväčšia šírka činí 150 m. Jej povrch stúpa len veľmi mierne v smere rovnobežnom s riekou Hronom. Súc chránené od SV troma predhradiami I, II, III, od JZ zasa dvoma nádvoriami V, VI, takmer nedobytnými, hralo nádvorie IV úlohu akropoly, o čom podávajú svedectvo i najväčší počet nálezov. Povrch nádvoria V má veľké výškové rozdiely v dôsledku čoho je pre obývanie a trvalý pobyt nevhodné. Jeho význam môže byť strategický. Nádvorie VI sa rozprestiera na JZ výbežku skalného polostrova, zaberajúc prirodzenú plošinu, vhodnú pre pohodlné obývanie a pobyt. Celková plocha hradiska je asi 9,7 hektára.
Janšák uvádza, že z hľadiska bezpečnosti, pohodlia obývacieho i vzhľadom na blízkosť kultivovaných rovín, poskytujúcich praobyvateľom obživu, možno zaradiť Krivín medzi najdokonalejšie hradiská.
Nálezy
Počas výskumu v 20. rokoch neboli nájdené pozostatky obydlí, útočíšť či cisterien. Iba pri povrchovom výskume bez kopania nájdené boli veľké úlomky mlatu, zhotoveného z kremeňa, trachytový úlomok disku, slúžiaceho buď ako trecí kameň, alebo ako zbraň, ďalej drobnejšie celo zachovalé oblázky, veľmi pravidelného tvaru (trecie kamene). Obvyklá do červeno-hneda vypálená hlina, s odtlačkami slamy a pliev, vyskytuje sa vo veľkej hojnosti. Najnápadnejšími stopami bývalej kultúry je však veľké množstvo črepov v sile 1—1,5 cm, silne tuhovaných na vonkajšom povrchu nádob, alebo i bez tuhovania. Črepy s ornamentom sa tiež našli. Časť keramiky patrí do obdobia hallštatskej kultúry, a ďalšia, zdobená vlnovkou, svedčí o tom, že hradisko obývali aj naši predkovia Slovania a to v priebehu 9. a 10. storočia.
Zisťovací výskum, ktorý sa na hradisku uskutočnil v roku 2002 priniesol množstvo ďalších, najmä keramických nálezov a mierne skorigoval priebeh opevnenia niektorých častí hradiska. Ako uvádzajú autori výskumu, v črepovom materiáli sú zastúpené všetky základné tvary lužickej hrnčiarskej produkcie z rozhrania
doby bronzovej a doby halštatskej, najmä
amfory, vázy a profilované šálky, nechýbajú ani početné misy so zatiahnutým i tordovaným okrajom
a súdkovité hrnce. Podobné nálezy sa našli napr. v Nitre-Šindolke, Pobedime, z hradiska Ostrá hora v Kvašove a z Horného Srnia. Časť keramiky nesie prvky kalenderberskej kultúry, ktorá sa na našom území prejavila najmä n juhozápade Slovenska (napr. hradisko Molpír). Pre poznanie hospodárskeho zázemia hradiska je dôležité, že chronologicky identické pamiatky z neskorej doby bronzovej až doby hallštatskej ako na hradisku sa podarilo zistiť aj na sídlisku (sídliskách?) ležiacom na protiľahlej terase Hrona v katastri miestnej časti Psiare. Aj keď nepočetné, predsa vzhľadom na dávnejšie predpoklady o slovanskom osídlení Krivína mimoriadne dôležité, sú keramické zlomky z veľkomoravského obdobia. Spomenuté nálezy z mladších období pochádzajú výlučne z areálov V. a VI. nádvoria a aj s nimi časovo korešpondujú nálezy z otvoreného sídliska v Psiaroch. Krivín teda preukázateľne bol ako hradisko využívaný aj našimi predkami Slovanmi. Možno ho pritom zaradiť do sústavy strážnych hradísk, nachádzajúcich sa na vstupe do Slovenskej brány. V blízkom okolí sa nachádzajú ďalšie slovanské hradiská - Tlmače-Festunok, Starý Tekov, Malé Kozmálovce, či Hronský Beňadik. Predpokladá sa, že tieto strážne hradiská mohli v 10. storočí tvoriť hraničnú líniu Nitrianskeho kniežatstva po tom, ako sa toto dostalo do mocenského vplyvu Maďarov. Možno to považovať za jeden zo signálov, že Sloveni žijúci severne od tejto hranice si ešte v priebehu 10. storočia udržali samostatnosť od vznikajúceho Uhorska.
Autori výskumu z roku 2002 uvádzajú, že predovšetkým nádvorie IV-VI bolo v závere neskorej doby bronzovej a v prvom stupni doby halštatskej využité na vybudovanie hradiska s mohutným a postupne zdokonalovaným fortifikačným systémom. Pri výstavbe obvodových valov sa uplatnila komorová konštrukcia, pri zomknutí ich násypu a v najviac ohrozených úsekoch i jeho spevnenie múrom z nasucho kladených kameňov. Už v tomto období val ohraničoval najmenej tri samostatné, na seba nadväzujúce areály, ktoré boli využité na trvalé a dlhodobé osídlenie. Predbežne môžeme synchronizovať osídlenie Krivína na prelome doby bronzovej a železnej s doznievaním hradísk na Sitne, nitrianskom Zobore, či Ostrej hore v Hornom Srní. Súčasné môže byť aj s ostatnými hradiskami v Tríbečskom pohorí (Žibrica, Kostoľany pod Tríbečom-Veľký Lysec, Kovarce-Veľký Tríbeč, Klátova Nová Ves - Šiance a pravdepodobne s počiatkami osídlenia hradiska Molpír v Smoleniciach.
Orgoň
Ladislav Veliačik - František Srnka - Ján Valo: Hradisko Krivín v Rybníku, strany 27 - 42, Štúdijné zvesti č. 35, 2002
Branislav Kovár: NESKORÁ DOBA LATÉNSKA V POHRONÍ A POIPLIÍ SO ZAMERANÍM NA ETNICKÚ OTÁZKU, Štúdijné zvesti AU SAV, 43, 2008
http://geoportal.sazp.sk/web/guest/map?wmc=http%3A%2F%2Fgeoportal.sazp.sk%2Fphp%2Fwmc%2Fdata%2F4ee52ab9-1dd0-4429-ab58-597ac0a80139.wmc&id=4ee52ab9-1dd0-4429-ab58-597ac0a80139
https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=8&c=19.530000,48.800000&sc=n#/identify?parcelsc=[664399195]&parcelse=[654043157]
Foto (Ľubomír Červený):
Foto (Ľubomír Červený):
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára