Oblasť v okolí Trenčína zohrávala v dejinách Slovenska špecifickú úlohu, ktorá je podmienená najmä jej geografickými danosťami. Leží totiž na rozhraní hornatých a nížinatých oblastí karpatského oblúku, kde v dejinách vznikali a rozvíjali sa najstaršie ľudské kultúry. Táto oblasť je spojená najmä c cestou vedúcou cez Biele Karpaty smerom na Moravu a na územie Čiech. V mladšej dobe železnej – tzn. v Laténskom období práve v tejto oblasti prebiehala hranica medzi keltským osídlením Slovenska a medzi zmiešanou keltsko-lužickou púchovskou kultúrou. Na hranici týchto dvoch podobných kultúr vybudovali kelti významné hradisko, ktoré sa dnes nachádza v katastri v Trenčianskych Teplíc na lokalite s príznačným názvom Čertova Skala.
Čertova skala je skalnatý kopec nad rekreačným zariadením Oliwa. Nachádza sa v blízkosti Trenčianskych Teplíc. Počas jasných dní je odtiaľto nádherný výhľad na Strážovské vrchy, Biele Karpaty a okolité obce. Z tohoto kúpeľného mesta sa sem dostanete po žltej turistickej značke, prípadne je možný prístup aj od Oliwy. Prekročíte potok, ktorý tečie po pravej strane od Oliwy a dostanete sa na lesnú cestu ktorá vedie priamo popod hradisko. Je viacero možností, ako sa dostať na vrchol, tí odvážnejší a hlavne zdatnejší to zvládnu výstupom po skalách, tí pohodlnejší určite objavia jednoduchý chodník na vrchol.
Čertova skala má svoje meno podla diery v skale na úplnom vrchu tohoto kopčeka, vraj tu čert dupol do skaly, aby skryl svoj poklad, zostala po nom jeho stopa v skale.
 |
| Naša umelecká vizualizácia hradiska v keltskom období (púchovská kultúra, laténska doba) |
V rámci údolia rieky Tepličky bolo objavené osídlenie už z doby bronzovej a to na polohe Čvirigovec. V mladšej dobe železnej ako už bolo naznačené oblasť osídlili kelti (kelto-lužičania) a postavili tu spomenuté hradisko Čertova skala. Po zániku keltského osídlenia lokalitu dočasne obývali Germáni v čase sťahovania národov (cca 5. - 6. storočie). Následne sa na územie Slovenska presídlili slovanské kmene, ktoré postupne osídľovali nielen úrodné rovinaté oblasti, ale nevyhýbali sa ani hornatým častiam nášho územia. Sloveni, ktorí sa usadili v údolí Tepličky využili opustené keltské hradisko a opätovne toto miesto osídlili, pričom tu v 9. - 11. storočí vybudovali významné strážne hradisko, ktoré bolo zároveň zrejme obývané aj remeselníkmi, (napr. zvyšky kováčskej dielne).
Opevnenie
Hradisko patrí medzi rozlohou malé opevnenia - má rozmery 75x25 metrov a zaberá rozlohu asi 0,18 ha. Z južnej strany hradiska nachádzame pomerne dobre zachované a viditeľné valové opevnenie. Pozostatky opevnenia je možné nájsť aj na viacerých ďalších miestach, najmä v lepšie prístupných častiach hradiska, kde prírodné dispozície neposkytovali samé osebe dostatočné podmienky pre obranu. Val s priekopou rozdeľuje aj vnútornú plochu hradiska na akropolu a predhradie.
Osídlenie
Najhustejšie osídlenie Čertovej skaly badať v období stredného a neskorého laténu (mladšia doba železná – kelti, púchovská kultúra), ktoré na hradisku zanechalo najväčší počet rôznych predmetov. Púchovská kultúra alebo púchovská skupina bola archeologická kultúra cca od 300 pred Kr. do 180 po Kr. (podľa zriedkavých názorov až do 4. stor. po Kr.), ktorá sa v 1. storočí pred Kr. rozkladala v severnom strednom a západnom Slovensku, na severovýchodnej Morave a v Malopoľsku, po prelome letopočtov už len na na strednom (prevažne severnom) Slovensku a v okolí Krakova. Púchovská kultúra v užšom zmysle sa začína v polovici 2. storočia pred Kr. Z najzaujímavejších nálezov z tejto doby možno spomenúť bronzové brošne, časti náhrdelníka, rôzne typické železné spony (napr. typu Neuheim), opaskové spony, železné špirálovité prívesky, prsteň, zlomok kosy a kosáku, kovové časti pluhu, ktoré sú známe aj z iných neskorolaténskych hradísk.
 |
| Nálezy prevažne z mladšej doby železnej (púchovská kultúra) |
Hradisko po tom, ako sa z neho vytratil ľud púchovskej kultúry, bolo v období sťahovania národov krátko refugiálne osídlené germánskymi Svébmi. Svedčí o tom napr. nájdená spona, ktorá sa pripisuje tomuto germánskemu kmeňu. Do tohto obdobia tiež zaraďujeme viaceré nájdené náušnice a prstene. Aj Čertova skala je dokladom už starších teórií, ktoré tvrdia, že Svébi v istom období boli nútení využívať ako útočiská rôzne staršie opevnené polohy.
 |
| Spony nájdené na obetisku |
Po odchode Germánov z nášho územia badáme na hradisku Slovanské osídlenie spadajúce do obdobia Nitrianskeho kniežatstva, Veľkej Moravy, ale hradisko so slovanským osídlením pretrvalo aj mnoho desaťročí po páde Veľkej Moravy (10.-11. storočie). Ťažisko osídlenia vo včasnom stredoveku však kladieme do 9. storočia, do obdobia Nitrianskeho kniežatstva a následne Veľkej Moravy, čomu nasvedčuje množstvo nájdených predmetov, typických pre toto obdobie, napríklad sekerovité hrivny (slovanské platidlo), časť ohlávky, tri nákončia opaskov, a tri ostrohy. Tento typ ostrôh sa vyrábal na hradisku v Pobedime, a zaraďujeme ho jednoznačne do obdobia prvej tretiny 9. storočia.
 |
| Veľkomoravské nálezy a spona z obdobia sťahovania národov |
Na hradisku boli objavené aj dôkazy o existencii kováčskej, resp. šperkárskej dielne. Dokonca sa zachovali aj niektoré polotovary a nedokončený výrobok – spona. Z nástrojov, ktoré boli zrejme pri výrobe používané sa našli najmä vrták (vŕtacia lyžica), dláto a majzlík. Z dôvodu poškodenia miesta nálezu detektoristami však nebolo možné jednoznačne zistiť, či dielne pochádzajú z doby železnej alebo to boli dielne našich predkov Slovenov.
Keltské obetisko „Nad Družstevnou tehelňou - Seravy“
V okolí hradiska na polohe „Nad starou tehelňou“ - na výšinnej polohe bolo objavené významné keltské kultové miesto – obetisko, na ktorom amatérski hľadači a neskôr aj archeológovia našli veľké množstvo kovových predmetov – najmä spôn a iných šperkov, sklených nádob, ako aj kostí a ďalších nálezov, najmä rôznej keramiky. Všetky tieto predmety niesli na sebe markantné stopy po silnom požiari, do ktorého boli vhadzované z dôvodu očistných rituálov. Je takmer isté, že kultové miesto slúžilo práve obyvateľom hradiska Čertova Skala a priľahlému keltskému osídleniu. Podobné obetisko bolo v 80. rokoch objavené v Prosnom.
Orgoň
Foto 15. 4. 2012
 |
| Pohľady na Čertovu Skalu od severovýchodu |
 |
| V južnej (prístupnej) časti hradiska postavil ľud Púchovskej kultúry mohutný val |
 |
| Niekoľko pohľadov na južný val |
 |
| Pohľad smerom na akropolu - najvyššie miesto hradiska |
 |
| Slabšie opevnená bola aj juhazápadná časť hradiska. Ostatné časti mali pravdepodobne iba drevenú palisádu |
 |
| Priekopa s valom oddeľuje predhradie od akropoly, ale približne v strede hradiska je prikopa prerušená akýmsi "násypom" |
 |
| Pekný výhľad smerom na Dubnicu |
 |
| Čvirigovec kopec v blízkosti Čertovej Skaly - bol obývaný v dobe bronzovej |
 |
| Na viacerých miestach vykopané sondy |
 |
| Zo severnej a východnej časti bolo hradisko pre strmé skaly neprístupné |
 |
Pohľad na vnútornú priekopu. V pozadí vidieť jej prerušenie, za ktorým priekopa opäť pokračuje
v severozápadnom okraji hradiska |
 |
| Zrejme odkrytá konštrukcia (prierez) vnútorného valu |
 |
| Opäť vnútorná priekopa |
 |
| Na zábere vidieť výšku vonkajšieho valu |
 |
| Pohľad na strmé zrázy Čertovej Skaly |
 |
| Hradisko od juhu |
Karol Pieta: Laténezeitlicher Burgwall und Opferplatz in Trenčianske Teplice, In: J. Bouzek - H. Friesinger - B. komoróczy (eds.) : Gentes, Reges und Rom. Brno 2000.
http://sk.wikipedia.org/wiki/P%C3%BAchovsk%C3%A1_kult%C3%BAra
