Vzhľadom na dostupnosť prameňov a publikovanej literatúry sa v práci zameriava na opevnené osady otomanskej alebo otomansko-füzesabonskej kultúry, či komplexu. Dovedna bližšie popisujem a porovnávam situáciu na piatich hradiskách (obr. 1). Z východného Slovenska, z Košickej kotliny ide konkrétne o opevnené osady v Nižnej Myšli, Košiciach – Barci a Rozhanovciach. Z oblasti Spiša o lokalitu Spišský Štvrtok. Do práce som zahrnul aj opevnenú osadu Trzcinica, z Poľskej časti Karpát, so znateľnými otomanskými prvkami.
 |
| Obr. 1 – Mapa so sledovanými opevnenými lokalitami (Google Earth). |
Cieľom práce je charakterizovať opevnené sídliská oblasti a postrehnúť ich základné rysy.
Pre účel práce som vytvoril katalóg, z ktorého vychádzam v nasledujúcom texte. V katalógu ku každej opevnenej osade najprv uvádzam základné informácie o polohe, rozlohe, stave výskumu a miere preskúmania lokality. Potom informujem o vzniku otomanskej osady, počte horizontov a následnom zániku. Ďalej charakterizujem druh opevnenia, vnútornú štruktúru a zástavbu. Katalóg lokalít pripájam k práci a preto informácie k jednotlivým opevneným osadám z neho vyplývajúce v samotnom texte už bližšie necitujem.
Kvôli objektívnosti, zhrnutiu a sprehľadneniu údajov o vzniku, trvaní a fázach jednotlivých hradísk som zhodnotením informácií z dostupných zdrojov vytvoril chronologickú tabuľku, ktorú som zároveň prepojil s textom i katalógom a uvádzam ju v prílohe (Tab. I). Pre komplexnosť uvádzam i ďalšie obrazové prílohy, ktoré citujem v texte i samotnom katalógu.
 |
Tab. I – Chronologická tabuľka (rozdelenie otomanskej kultúry podľa Furmánek/Veliačik/Vladár 1991, 82, 84; doplnené a synchronizované s ďalšou literatúrou).
|
V nasledujúcej časti najprv stručne uvádzam základnú chronológiu otomanskej kultúry na Východnom Slovensku. Potom načrtávam vznik, vývoj a zánik opevnených osád v oblasti z chronologické aj chorologického hľadiska. Zovšeobecňujem informácie o polohe, rozlohe a uvažujem i o širšom zázemí osád. Ďalej všeobecne charakterizujem spôsob opevnenia a druhy brán. Zhodnocujem vnútornú štruktúru osád a rozlohu i charakter domov (chát). Záverom uvádzam možné interpretácie vzťahujúce sa k existencii opevnených osád z hľadiska súvekej spoločnosti.
CHRONOLÓGIA A ROZŠÍRENIE
Otomanská kultúra na východnom Slovenska sa vyvíja na podklade koštianskej kultúry a je rozdelená do troch základných stupňov: počiatočný – koštiansko-otomanský stupeň, klasický otomanský stupeň, ktorý je bližšie delený na staršiu a mladšiu fázu. Záverečný stupeň súvisiaci už s tzv. kosiderským horizontom (Tab. I; Furmánek/Veliačik/Vladár 1991, 82, 84).
Teritórium otomanskej kultúry bolo rozsiahle. Predpokladá sa, že pôvodnou oblasťou rozšírenia bolo Potisie a severovýchodná časť Rumunska. Z územia Slovenska sú najstaršie početnejšie nálezy známe z Košickej kotliny z prelomu stupňov BA1/BA2 (približne 2000 cal. B.C.). Východné Slovensko i s priľahlou časťou Poľska, kde otomanská kultúra vo svojom rozkvete dosahuje tvorí pritom najsevernejšiu sféru jej rozšírenia (Tab. I; Furmánek/Veliačik/Vladár 1991, 82, 84).
VZNIK, VÝVOJ A ZÁNIK OPEVNENÝCH OSÁD V OBLASTI
K lepšiemu pochopeniu vzniku opevnených osád, sa treba pozrieť na celú kultúru a situáciu vo viacerých oblastiach. Faktom je, že vznik opevnených osád na východnom Slovensku súvisí s postupným rozvojom i geografickým rozšírením kultúry. Opevnené osady sú zároveň pochopiteľne istým ukazovateľom kultúrneho vývoja a vyspelosti. Postupným vývojom sa kultúra upevňuje a kryštalizuje až sa na počiatku jej stredného stupňa začínajú v Košickej kotline objavovať prvé opevnené osady, konkrétne v Nižnej Myšli a Barci (Tab. I).
V ďalšom vývoji vzniká ešte v staršej fáze stredného stupňa opevnená osada v Rozhanovciach a kultúra sa posúva i do ďalších oblastí. Konkrétne do oblasti Spiša, kde na sklonku mladšej fázy vzniká opevnená osada v Spišskom Štvrtku (Tab. I).
V mladšej fáze stredného stupňa vývoj opevnených osád aj samotnej kultúry dosahuje vrchol. Zrejme vďaka priaznivým životným podmienkam i vnútornej situácii kultúra ďalej expanduje a dostáva sa cez Karpaty až do Poľska, kde leží opevnená osada v Trzcinici s početnými otomanskými nálezmi (obr. 1, Tab. I).
Zánik a úpadok opevnených osád je pomerne náhly. Záverom mladšieho stupňa začína stagnácia kultúry a postupne zanikajú aj jednotlivé opevnené osady. Otomanský komplex na východnom Slovensku sa rozpadá a ďalej prežíva už len na lokálnej úrovni (Tab. I). Názory na zánik otomanskej kultúry sa v stredoeurópskej spisbe rôznia. Súvis treba hľadať v zmene historickej situácie na prelome stupňov BB1/BB2 (Vladár 2012, 390)
Napríklad osada v Spišskom Štvrtku zaniká náhle veľkým požiarom, po ktorom však na nej ďalej prežívajú časti obyvateľstva. Náhle zánikové horizonty je možné sledovať aj na ďalších lokalitách, napríklad v Barci. V závislosti od oblasti sa čiastočne z otomanskej kultúry i pod novými vplyvmi vyvíjajú mladšie kultúry. Kontinuitu dokladajú napríklad pretrvávajúce lunicovité závesky (Vladár 2012, 390-392). V prípade opevnenej osady v Trzcinici J. Gancarski počíta s ďalším vývojom otomanskej kultúry až do stupňa BD, pričom sa zväčšuje aj samotná osada (obr. 9; Gancarski 2011, Ryc. 31).
POLOHA, ROZLOHA A ZÁZEMIE OSÁD
Z hľadiska polohy ide vo všetkých prípadoch o vyvýšené polohy v blízkosti riek a potokov. Uvádzané sú väčšinou ako terasy, v prípade Barce a Spišského Štvrtku aj ako ostrožné polohy vybiehajúce do rovinatého terénu (podľa Furmánek/Veliačik/Vladár 1991, 181). Keďže išlo vyvýšené polohy, strmý svah často zlepšoval možnosť obrany. Umiestnenie osád bolo zámerné aj z dôvodu prítomnosti ciest vedúci korytami riek. Napríklad osada v Nižnej Myšli ležala na sútoku až troch riek, Hornádu, Torysy a Olšavy. Osada v Rozhanovciach pri rieke Torysa na spojnici medzi Košickou kotlinou a Šarišskou oblasťou. Všeobecne sa dá konštatovať, že každá z opevnených lokalít ležala na výhodnej strategickej polohe.
Odpovedať na otázku rozlohy osád nie je vo všetkých prípadoch úplne možné. Vo väčšine prípadov sa dá presnejšie odhadnúť len veľkosť opevneného areálu a otázka zázemia ostáva otvorená. Veľkosť opevnenej časti bola od 3 200 m2 v Rozhanovciach až po predpokladaných 10 000 m2 v prvej fáze osady v Nižnej Myšli. V druhej fáze v Nižnej Myšli osada dosahuje rozlohu až 70 000 m2, čo ale zrejme súvisí s akousi výraznou zmenou spoločenskej situácie, keďže zväčšením areálu došlo i k poškodeniu a nerešpektovaniu predošlého pohrebiska.
Opevnené osady boli súčasťou širšieho celku, respektíve osídlenia, čo dokladajú aj prieskumy v ich okolí (Nižná Myšľa, Rozhanovce). Z hľadiska polohy a rozlohy nemohlo ísť o refúgia. Prihliadnuc i na ďalšiu štruktúru, o ktorej pojednávam nižšie a sústredenie špecifických nálezov boli osady zrejme akýmisi oblastnými centrami. K opevnenej osade prislúchalo užšie zázemie mimo areálu a pravdepodobne aj ďalšie neopevnené osady v okolí.
 |
Obr. 2 – Pôdorys opevnených osád a pohrebiska v Nižnej Myšli (upravené podľa Olexa 2003, 41, Tab. V)
1, 2 – val a priekopa opevnenej osady I; 3, 4 – val a priekopa opevnenej osady II; 5 – pohrebisko.
|
OPEVNENIA A BRÁNY
Systém opevnenia osád súvisel s charakterom terénu. Pochopiteľne v miestach, kde bol strmý zráz nebolo nutné budovať mohutný val. Dobre to môžeme vidieť na pôdorysoch zo Spišského Štvrtku a Trzcinice (obr. 7, 9). V prípade osady v Spišskom Štvrtku bol v týchto miestach vybudovaný len kamenný múr, ktorý sa ďalej napájal na val (obr. 8).
Naopak v miestach, kde bola relatívne dobrá prístupnosť bolo nutné osadu patrične zabezpečiť a opevniť. V Spišskom Štvrtku mohutný val s priekopou chránil prístupnejšiu východnú stranu (obr. 7). V Trizcinici bola obdobne v najschodnejšej časti terénu okrem valu vybudovaná aj priekopa (obr. 9). Podobná situácie je sledovateľná i na ostatných opevnených osadách. Vo všetkých prípadoch opevnenie pozostávalo z hlineného valu a priekopy, teda bolo vybudované jednoducho z dostupných zdrojov. Materiál získaný pri hĺbení priekopy bol použitý na navŕšenie valu. Val bol bežne spevnený kolovou konštrukciou (napríklad v Barci) a na vrchu mal palisádu (Spišský Štvrtok). Obranyschopnosť mohla zvyšovať aj prítomnosť riek a potokov (Barca, Rozhanovce), ktoré tiež okrem strmých zrázov korýt zhoršovali prístupnosť terénu.
Zatiaľ čo opevnenia areálov mali podobný charakter, v prípade vchodu do hradiska ide o rozdielne druhy brán. V Nižnej Myšle o úzku bránu s mostom ponad priekopu. V Spišskom Štvrtku o bránu s bastiónmi (obr. 7) a v prípade Trzcinice o kliešťovite vtiahnutý vstup. V Nižnej Myšli a Trzcinici mali samotné brány nepochybne dobré obranné vlastnosti. Pozoruhodnou je brána v Spišskom Štvrtku, ktorej vchod je značne široký. V priestore brány sa však nachádzali i domy, ktoré zrejme plnili aj obrannú funkciu a sťažovali prístup (obr. 7).
 |
| Obr. 3 – Schematický plán osady v Barci I (podľa Kabát 1955, 595, obr. 259). |
VNÚTORNÁ ŠTRUKTÚRA
Na väčšine sledovaných opevnených sídlisk sa podarilo zistiť systematickú zástavbu. Chaty boli orientované zámerne vedľa seba, napríklad v radoch (Nižná Myšľa, Barca, Rozhanovce). Radovú zástavbu a zjavné ulice je možné dobre vidieť na pôdoryse z Barce. Domy sú od seba vzdialené asi pol metra a ulica je široká zhruba 2,5 metra (obr. 3).
Rozostavenie domov nebolo náhodné ani v prípade Spišského Štvrtku. Domy síce ako ukazuje plán hradiska nestáli v radoch, ale boli v areáli určitým spôsobom koncentrované a usporiadané (obr. 7). V severozápadnej časti J. Vladár predpokladá existenciu akropoly, teda miesta kde sídlila elita respektíve vyššie postavení obyvatelia. Usudzuje tak čiastočne kvôli údajnému inému charakteru domov, ale hlavne na základe intenzity depotov. Konkrétne v objekte 5/68 sa nachádzali až na troch miestach viaceré zlaté a bronzové predmety, šperky (Vladár 2012, 383). Tvrdeniu napovedá aj priestorové postavenie akropoly k bráne a ostatnej časti osady (obr. 7). Na Spišskom Štvrtku boli nájdená aj stopy po cestách vyložených kamením.
Na niektorých opevnených osadách je zaujímavá prítomnosť chát v blízkosti valu, respektíve opevnenia. Napríklad v Nižnej Myšli domy kopírujú líniu valu. Naopak v Barci bol medzi domami a valom voľný priestor alebo ulica široká viac ako 2 metre (obr. 3). V Spišskom Štvrtku, v západnej časti osady zas tvoril jednu dlhšiu stenu domov kamenný múr (obr. 7).
Na základe informácií vyššie usudzujem, že chaty mohli byt umiestňované pri opevnení z dôvodu jednoduchšej výstavby (Spišský Štvrtok). Možné je, že chaty v blízkosti opevnenia aj zlepšovali jeho obranyschopnosť, ak odhliadneme od faktu, že mohli pri útoku ľahko začať horieť a poškodiť konštrukciu opevnenia, či prípadnú palisádu. Čo môže byť okrem možnej ulice tiež dôvod prečo je v prípade Barce medzi valom a chatami voľný priestor.
Všeobecne častými boli na opevnených osadách požiare. Niekedy boli domy obnovované na pôvodných miestach (Barca), ale mohlo dôjsť aj k zmeny urbanistickej štruktúry (Točík 1994, 59-61). Vďaka požiarom je možné rozlíšiť rôzne vrstvy, čiže fázy osady (obr. 4), medzi ktorými sa dajú sledovať prestavby. Hlavné fázy jednotlivých osád sú vyznačené v chronologickej tabuľke (Tab. I).
 |
| Obr. 4 – Následnosť vrstiev v Barci I (podľa Kabát 1955, 597, obr. 260). |
CHATY, DOMY
Veľkosť chát sa pohybovala zhruba od 20 m2 po 55 m2. Išlo o jedno, dvoj alebo trojpriestorové chaty. Najčastejšie sa vyskytujúcim bol jednopriestorový dom s rozlohou 20m2 (Nižná Myšľa, Rozhanovce). Zvyčajne mal štvorcový alebo mierne obdĺžnikový pôdorys (obr. 6). Domy boli bežne zrubovej alebo kolovej konštrukcie s vymazanými stenami a predpokladanou sedlovitou strechou. V miestnostiach sa nachádzalo ohnisko.
Rozdielnosť domov bola dobre doložená v prípade opevnenej osady v Barci. Odkryté boli chaty rôznych rozmerov s rozličným priestorovým delením. Na lokalite boli zastúpené z hľadiska priestorového delenia všetky 3 typy chát spomínaných vyššie. Najväčším obytným objektom, ktorého rozmery boli v literatúre o lokalitách spomínané je trojpriestorový dom č. 3 z Barce s rozmermi 12,5 a 4,5 metra, čo činí približne 55 m2 (obr. 5).
 |
Obr. 5 – Opevnená osada v Spišskom Štvrtku – Myšej Hôrke
1 – podlaha chaty a ulica (podľa Kabát 1955, 613, obr. 287);
|
 |
| 2 – podlaha chaty č. 3 rozčlenená na 3 miestnosti (podľa Kabát 1955, 599, obr. 261). |
Okrem primárnej obytnej funkcie mohli v prípade Spišského Štvrtku niektoré domy slúžiť podľa J. Vladára ako špecializované výrobné dielne. V týchto domoch sa našli nedokončené výrobky z kovu a ďalšie predmety súvisiace s kovolejárskou výrobou (Vladár 2012, 383, 384).
 |
| Obr. 6 – Pôdorysy príbytku v Rozhanovciach (podľa Gašaj 1983, 131, obr. 1). |
V prípade trojpriestorového domu č. 3 v Barci J. Kabát uvažuje o rozdelení interiéru na kuchyňu, skladové priestory a spálňu. Ako sklad mala slúžiť stredná miestnosť, v ktorej nebolo ohnisko a podlaha bola vyložená pravdepodobne drevenými tyčkami širokými asi 5 cm. Ďalšie miestnosti mali vymazanú a vypálenú podlahu a nachádzali sa v nich ohniská (obr. 5; Kabát 1955; 596, 597).
 |
Obr. 7 – Opevnená osada v Spišskom Štvrtku – Myšej hôrke
1 – plán hradiska (upravené podľa Vladár 1975, 18);
|
 |
| 2 – maketa hradiska (Vladár 2012, 391, obr. 6). |
ZÁVER
V staršej dobe bronzovej sa stretávame s opevnenými osadami na širšom stredoeurópskom území. Opevnené osady otomanskej kultúry boli prvými sídliskami obdobného typu na východnom Slovensku. Samotný fakt, že vznikli dokladá istú spoločenskú vyspelosť. Dômyselný systém opevnenia osád, systematická zástavba i množstvo špecifických nálezov to len potvrdzujú.
Pre posudzovanie významu opevnených osád si treba uvedomiť, že kvôli strategickému postaveniu a ich rozlohe išlo o prirodzené centrá s širším zázemím. Doklady opevnenia naznačujú potrebu obrany a podmieňujú dominanciu osady v okolitom teréne. Prítomnosť opevnenia napovedá i o možnom sídlení akejsi vojenskej zložky. Systematická zástavba poukazuje na fakt, že spoločnosť musel niekto riadiť alebo prinajmenšom usmerňovať.
Za doklad kultových praktík prebiehajúcich v areály osád by sa dali považovať rôzne obety, votívne depoty, kultové objekty (Spišský Štvrtok, Nižná Myšľa), ale aj niektoré artefakty. Nálezy nedokončených kovových výrobkov, naznačujú sústredenie kovolejárskeho remesla (Spišský Štvrtok). Pričom v okruhu osady boli pochopiteľne prítomné i ďalších menej náročné odvetvia výroby.
 |
Obr. 8 – Spišský Štvrtok - pokus o rekonštrukciu situácie v juhovýchodnej časti lokality, kde sa kamenný múr pripína k fortifikačnému systému (podľa Vladár 1975, 19, obr. 3).
|
Ďalšími otázkami, ktoré záverom len načrtávam je rozloha územia, ktorá prislúchala ku konkrétnej opevnenej osade. Či boli na opevnených osadách uskladnené zásoby obilia a akým spôsobom sa jej prislúchajúce roľnícke zázemie, prípadne ostatné neopevnené sídliská v okolí zodpovedali. Uvažovať sa dá aj o možných vzdialených kontaktoch a impulzoch, ktoré vývoj a vzhľad otomanských opevnených osád mohli ovplyvniť.
Nie celkom jasný a doriešený je pomerne náhly zánik osád, či zanikli kvôli vnútorným rozbrojom alebo príchodom nových kultúr, ktoré štruktúru hradísk otomanskej kultúry rozvrátili (Vladár 2012).
Z práce sa dá zhrnúť, že na opevnených osadách, ako centrách danej oblasti sa sústreďovali všetky najdôležitejšie aktivity, hospodárskeho, spoločenského, ale i duchovného charakteru. Treba v ich prípade počítať s koncentráciou rôzneho obyvateľstva i akejsi vyššej vrstvy, čo naznačujú nálezy cenných predmetov, ale aj niektoré hroby v Nižnej Myšli. Na základe štúdije konštatujem, že opevnené osady staršej doby bronzovej sú civilizačným fenoménom, ktorý sa dá pokladať za prvé proto-urbárne alebo vyššie sídelné jednotky na našom území.
KATALÓG LOKALÍTNižná Myšľa – Varhegy (Olexa 2003)
- poloha, rozloha a stav výskumu
Poloha sa nachádza na ľavobrežnej rozšírenej terase Hornádu, nad sútokom Torysy a Olšavy. Spojnica riek bola nepochybne významnou križovatkou, kde sa v minulosti stretali i obchodné trasy (Olexa 2003, 19).
Na lokalite v Nižnej Myšli prebieha už od roku 1977 systematický výskum. Skúma sa areál opevnených osád aj súveké pohrebisko. Dovedna bolo z odhadovanej veľkosti lokality 10ha preskúmaná po dnes asi tretina (Olexa 2003, 10).
- chronológia – vznik osady, počet horizontov a zánik
Z hľadiska osídlenia je vývoj na lokalite prudko determinovaný dvomi odlišnými opevnenými osadami. Zatiaľ čo trvanie prvej sa odhaduje až na 200 rokov, existencia druhej je vymedzená len asi päťdesiatimi rokmi. Vznik prvej osady je udávaný do začiatku staršieho stupňa klasickej fázy otomanskej kultúry. Druhá osada vzniká bezprostredne po prvej, záverom mladšieho klasického horizontu (Tab. I; Olexa 2003, 49, 50).
- komplex osady, opevnenie, vnútorná zástavba a objekty
V Nižnej Myšli leží v bezprostrednej blízkosti opevnených osád pohrebisko, ktoré priamo súvisí z ich vývojom. Rozsiahly výskum dokazuje, že opevnené osady tvorili zázemie pre širšie okolie (Olexa 2003, 9).
Prvá osada o rozlohe asi jedného hektáru vykazuje znaky systematickej zástavby s mierne vyvýšenými ulicami od úrovne domov. Línie domov pravidelne kopírovali oblúk opevnenia, ktoré pozostávalo zo širokej priekopy hlbokej 6 metrov a hlineného násypu, respektíve valu. Val bol široký 8 až 10 metrov, navŕšený hlinou, ktorá bola získaná pri hĺbení priekopy. Vo východnom úseku bol násyp prerušený vstupnou bránou, ku ktorej zrejme viedlo cez priekopu premostenie. Brána mala dreveno kamennú konštrukciu (Olexa 2003, 41-43).
V prípade druhej pevnosti je predpokladaná rozloha až 7 hektárov, pričom došlo k celkovému reorganizovaniu osady. Vybudovanie novej osady nerešpektovalo staré pohrebisko, cez ktoré boli stavané nové objekty i časť opevnenia. Domy boli obdĺžnikové s rozlohou okolo 20m2. Z časti vykazujú známky systematickej zástavby, niektoré z nich boli postavané pri sebe, širšou stenou vzdialené asi pol metra. Vo fáze druhej osady bola nájdená aj kultová jama (Olexa 2003, 49, 50).
Nálezy na lokalite svedčia o rozsiahlej poľnohospodárskej a remeselnej výrobe. Konkrétne nálezy surovín, polotovarov pre výrobu i charakter niektorých objektov (Olexa 2003, 43, 45, 47).
Opevnená osada v Barci I (Kabát 1955, Točík 1994)
- poloha, rozloha a stav výskumu
Opevnená osada v Barci ležala na vyvýšenine vysokej 12 metrov vytvorenej riekou Hornád. Ťažbou štrku sa zničila časť osady a preto v rokoch 1952 až 1954 nemohla byť záchrannou akciou preskúmaná celá (obr. 3; Kabát 1955, 594).
- chronológia – vznik osady, počet horizontov a zánik
V prípade osady v Barci sa rôznia názory bádateľov na datovanie jednotlivých vrstiev, ich celkové chronologické zaradenie a konečný počet. A. Točík (1994) poukázal na rôznosť názorov a priniesol ďalšie možnosti interpretácie uvádzaných vrstiev (obr. 4).
Všeobecne by sa dalo povedať, že v prípade osady v Barci je možné postrehnúť 3 fázy, respektíve stavebné horizonty. Prvý horizont reprezentuje osídlenie s hlinenými domami a valom, ktoré je možné datovať po synchronizácii s ostatnými lokalitami do stupňa BA2 (Tab. I). Pravdepodobne bezprostredne po ňom nasleduje druhý horizont s obnovenými domami na pôvodných miestach (Kabát 1955, 595, 596). Na lokalite bol zachytený ešte tretí horizont osídlenia, z ktorého sa však nezachovali presnejšie doklady objektov (Točík 1994, 61).
Podľa A. Točíka, plán sídliska so systematickou zástavbou nepochádza z jednej fázy, čomu údajne nasvedčuje nedodržanie cesty ďalšími domami. Rovnako však hovorí o 3 časových horizontoch sídliska, pričom posledný dáva do súvisu s depotmi na lokalite (Tab. I; Točík 1994, 59, 61).
- komplex osady, opevnenie, vnútorná zástavba a objekty
Pôvodne opevnená osada mala vonkajší val s priemerom 7 m, pričom medzi valom a priekopou bola vonkajšia ochoza, široká cca 2 m. Z vnútornej i vonkajšej steny bol val spevnený kolovou konštrukciou (Točík 1994, 59, 60).
Dovedna bolo výskumom zachytených 23 domov v štyroch radoch. Na pláne sídliska je zreteľne vidieť stopy po systematickej zástavbe. Chaty boli sústredené v radoch zväčša v smere sever – juh, okrem štyroch domov na východe orientovaných kolmo v smere východ – západ. Dlhšou stranou boli od seba vzdialené zhruba pol metra a kratšia strana smerovala do ulice, ktorá bolo široká asi 2,5 metra (obr. 3; Kabát 1955, 600, 617).
V prípade konkrétnych domov je možné sledovať priestorové delenie. Dovedna by sa dali rozdeliť do 3 typov. Jedno, dvoj a trojpriestorové. V prípade trojpriestorového domu č. 3 dlhého 12,5 a širokého 4,5 metra J. Kabát uvažuje o delení na kuchyňu, skladové priestory a spálňu (obr. 5; Kabát 1955; 596, 597).
Rozhanovce – Plebanské II (Hôrka) (Gašaj 1983)
- poloha, rozloha a stav výskumu
Lokalita leží na strategicky výhodnej terase v údolí rieky Torysy, ktoré je spojnicou medzi Košickou kotlinou a prešovsko-šarišskou oblasťou.
V rokoch 1978 až 1980 prebehol na polohe záchranný výskum, ktorým sa podarilo odkryť časť opevnej osady. Preskúmaná bola len S-V časť osady s rozlohou 800 m2. Celková rozloha vnútorného areálu bola asi 3200 m2. Výskum priniesol bližšie informácie o opevnení i vnútornej zástavbe sídliska (Gašaj 1983, 130, 132).
- chronológia – vznik osady, počet horizontov a zánik
V Rozhanovciach sa podarilo rozlíšiť dva sídliskové horizonty otomanskej kultúry. Začiatok prvého autor synchronizuje s vrstvou II/2 v Barci I. Ako dokladajú ďalšie nálezy ,hneď po prvom horizonte, ktorý zanikol požiarom nasledoval druhý sídliskový horizont (Tab. I; Gašaj 1983, 134).
- komplex osady, opevnenie, vnútorná zástavba a objekty
Osada v Rozhanovciach sa vyznačuje dôkladným opevňovacím systémom. Vzhľadom na rázovitosť terénu, stačilo opevniť iba severnú a východnú stranu. Opevnenie pozostávalo z mohutného hlineného valu a oblúkovitej priekopy. Obranyschopnosť pravdepodobne zvyšoval vodný tok Torysy a z južnej strany i Olčkársky potok Gašaj 1983, 130).
V Rozhanovciach sa dovedna našlo 17 objektov. Prvý sídliskový horizont z preskúmanej plochy reprezentujú 3 objekty, ktoré však nie je možné bližšie urbanisticky začleniť. Už v prvom horizonte zrejme začala výstavba opevnenia, ale nebola dokončená. K dobudovaniu hlineného valu spevneného palisádou a priekopy došlo až v druhom horizonte (Gašaj 1983, 132).
Nálezy z mladšieho horizontu poukazujú na systematickú vnútornú zástavbu. 7 chát bolo situovaných asi 1 až 2 metre od vnútorného okraja opevnenia. Ďalšie 4 chaty boli zistené smerom dovnútra osady, pričom poukazujú na radovú zástavbu s jasnými ulicami smerujúcimi kolmo k palisáde. Vzhľadom na rozsah preskúmanej a celkovej opevnenej plochy je možné v horizonte 2 predpokladať zhruba 40 objektov. Mladší horizont, rovnako ako i starší zanikol požiarom, po ktorom už lokalita v otomanskej kultúre nebolo viac osídlená (Gašaj 1983, 132, 134).
Všetky doteraz preskúmané príbytky mali rovnaký charakter. Ide o pravouhlé jednopriestorové chaty s približne rovnakým priemerom strán 4,5-4,5 metra. Steny boli vymazané hlinou. V chatách sa nachádzalo ohnisko v strede alebo v rohu (obr. 6; 131, 132).
Prieskumy a ďalšie výskumy poukazujú na širšie zázemie osady. Olčkársky potok podľa D. Gašaja oddeľoval vnútorný areál pravdepodobne od roľníckej časti osady na juhu (Gašaj 1983, 130).
Spišský Štvrtok – Myšia hôrka (Vladár 1975)
- poloha, rozloha a stav výskumu
Osada je situovaná na mieste, ktoré má prirodzený spád z juhu na sever, pričom západná časť sa prudko zvažuje do údolia, ktorým preteká Machalovský potok (Vladár 1975, 4, 5).
Na lokalite prebehol z dôvodu intenzívneho rozorávania kultúrnych vrstiev v rokoch 1968-1974 systematický záchranný výskum, ktorým bola pre jedinečnosť nálezov napokon preskúmaná celá plocha opevneného sídliska, dovedna 6 600 m2 (Vladár 1975, 3, 4).
- chronológia – vznik osady, počet horizontov a zánik
V prípade osady v Spišskom Štvrtku sa podarilo zachytiť 2 sídliskové horizonty. Starší reprezentovali len menej početné nálezy v severovýchodnej časti. Druhý horizont bol zastúpený na celej ploche hradiska. Vzniká v klasickej fáze a čiastočne môže pretrvávať až do záverečnej fázy otomanskej kultúry (Tab. I; Vladár 1975, 11-14).
- komplex osady, opevnenie, vnútorná zástavba a objekty
Systém opevnenia bol prispôsobený terénu. Na západnej strane areálu, kde je strmý spád bol len kamenný múr, ktorý sa následne napájal na mohutný val s priekopou na východe (obr. 8). Špecifikom tohto opevneného sídliska je predelenie valu uprostred, pričom na každej zo strán boli vybudované pomerne mohutné bastióny (obr. 7). Celková výška valu dosahovala 6 metrov. Val mal 80 cm širokú ochodzu a našli sa na ňom aj stopy po palisáde (Vladár 1975, 4-6).
Z hľadiska vnútornej zástavby sídliska nebol rozpoznaný presný urbanistický plán. V severovýchodnom priestore boli domy dlhšou časťou priľnuté ku kamennému múru, ktorý zároveň tvoril jednu stranu. V tejto časti tiež J. Vladár predpokladá akropolu, na základe iného charakteru domov a koncentrácii špecifických nálezov (Vladár 1975, 6-9). V areáli sa podarilo zachytiť i stopy po vyložených cestách kamením. Jeden z objektov bol interpretovaný ako obetište. Išlo o zahĺbenú jamu , ktorá sa nachádzala oproti akropole v blízkosti brány (Vladár 1975, 10).
Na sídlisku sa našlo aj množstvo artefaktov, objektov i iných nepriamych dokladov poukazujúcich na pestrú remeselnú výrobu. Výskum tiež naznačuje, že hradisko malo regionálny význam a prináležalo k nemu ďalšie roľnícke zázemie (Vladár 1975, 6-9).
Trzcinica – Karpacka Troja (Gancarski 2011)
- poloha, rozloha a stav výskumu
Nálezisko Trzcinica leží na vyvýšenej polohe vytvorenej riekou Ropa. Poloha bola využívaná vo viacerých obdobiach. Systematické výskumy na lokalite prebehli hlavne v rokoch 1991 – 1997 a 2005 – 2009. Preskúmaná bolo plocha okolo 1 900 m2 (Gancarski 2011, 9, 14).
Z obdobia otomanskej kultúry pochádza len vrchná časť celej polohy s rozlohou poľa plánu asi 8 000 m2. Ostatné časti boli využívané a opevňované až neskôr v stredoveku (obr. 9; Gancarski 2011, 15).
 |
| Obr. 9 – Plán opevnenej osady v Trzcinici (upravené podľa Gancarski 2011, 95, Ryc. 12)1 – osada pleszówskej skupiny a staršej fázy otomansko-füzesabonskej kultúry; 2 – rozloha najmladšej fázy osady otomansko-füzesabonskej kultúry; 3 – opevňovacia priekopa. |
- chronológia – vznik osady, počet horizontov a zánik
- komplex osady, opevnenie, vnútorná zástavba a objekty
Autor seminárnej práce: Adam Gašpar: SÍDLISKÁ OTOMANSKEJ KULTÚRY NA VÝCHODNOM SLOVENSKU, seminárna práca 2012, UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE, FILOZOFICKÁ FAKULTA, KATEDRA ARCHEOLÓGIE,
LITERATÚRA:
Furmánek/Veliačik/Vladár 1991 – V. Furmánek/L. Veliačik/J. Vladár: Slovensko v dobe bronzovej. Bratislava 1991.
Gašaj 1983 – D. Gašaj: Výsledky záchranného výskumu opevnenej osady otomanskej kultúry v Rozhanovciach. Arch, Rozhledy 35, 1983, 130-137.
Gancarski 2011 – J. Gancarski: Trzcinica - karpacka Troja (wyd. III, uzupełnione). Krośnie 2011.
Kabát 1955 – J. Kabát: Otomanská osada v Barci u Košíc. Arch. Rozhledy 7, 1955, 594-617.
Olexa 2003 – L. Olexa: Nižná Myšľa. Osada a pohrebisko z doby bronzovej. Košice 2003.
Točík 1994 – A. Točík: Poznámky k problematike opevneného sídliska otomanskej kultúry v Barci pri Košiciach. Štud. Zvesti 30, 1994, 59-63.
Vladár 1975 – J. Vladár: Spišský Štvrtok, opevnená osada otomanskej kultúry. In: III. Medzinárodný kongres slovanskej archeológie, Bratislava 7.-14. Sept. 1975. Nitra 1975, 3-20.
Vladár 2012 – J. Vladár: Depoty bronzových a zlatých výrobkov na výšinnom opevnenom sídlisku otomanskej kultúry v Spišskom Štvrtku. In: R. Kujovský/V. Mitáš (Ed.): Václav Furmánek a doba bronzová – Zborník k sedemdesiatym narodeninám. Nitra 2012, 383-396.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára