.

utorok, 1. januára 2013

Hainburg - Braunsberg

Hora Braunsberg, ležiaca v rakúskom mestečku Hainburg, je jedným z troch keltských hradísk, ktoré sa nachádzajú v oblasti tzv. Uhorskej brány. Tento výrazný, 376 metrov vysoký osamotený vrch si všimne každý návštevník, ktorý prechádza cez toto malebné rakúske mestečko nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti Bratislavy. Na jeho vrchole Váš zrak už z diaľky upúta zrekonštruovaná časť palisády a strážnej veže. Na budovaní rekonštrukcie opevnenia sa podieľali aj významní slovenskí archeológovia. Iba necelé 2 kilometre severovýchodne od Braunsbergu sa v laténskej dobe vypínalo hradisko Devín. Tretím – najvýznamnejším hradiskom v tej dobe bolo oppidum na bratislavskom hradnom návrší a podhradí, ktoré malo zrejme centrálnu funkciu. Predpokladá sa, že hradiská pred 2000 rokmi vybudoval keltský kmeň Bójov.



Prvý archeologický výskum na Braunsbergu bol vykonaný v roku 1931 a pokračoval v nasledujúcich desaťročiach až do 90. rokov 20. storočia.

Najstaršie osídlenie ktoré malo na hradisku významné zastúpenie, badať v dobe halštatskej (staršia doba železná) – približne v 7. až 6. storočí pred naším letopočtom, kedy sa tu predpokladá dôležité stredisko. Doposiaľ sa však nepodarilo zachytiť pozostatky opevnenia z tejto doby. Bohaté mohyly, vybudované v tomto období v tesnej blízkosti hradiska poukazujú význam lokality v tomto období.

V roku 1988, bolo presne zmerané a analyzované opevnenie hradiska. Bolo zistené, že v južnej a západnej časti hradiska stál približne 1,5 m vysoký drevozemný val. V severnej a východnej časti, na mierne sa zvažujúcej strane hory malo opevnenie bez palisády výšku asi 3 m. Val je datovaný do 2. storočia pred n.l. V rámci opevnenia boli identifikované dva rady palisády, jedna bola na korune valu, druhá asi 2 metre pred hradbou. V 30. rokoch boli zachytené avšak nedostatočne preskúmané kamene, ktoré zrejme tvorili čelnú kamennú plentu, naviazanú na drevozemný val. V období prvých desaťročí nášho letopočtu je na opevnení znateľný zánikový horizont, a teda v tomto období bolo zrejme hradisko zničené. V priestore bývalej brány a priľahlého opevnenia je táto deštrukcia obzvlášť badateľná.

Po tomto zničení hradiska nachádzame v neskoršom období opäť stopy po obnovení opevnenia v období cca 4. - 5 . storočia, tzn. v nepokojnom období pádu rímskej ríše a sťahovania národov. Vtedy pozdĺž náhornej plošiny hradiska na jeho okraji bol vybudovaný nasucho kladený kamenný val.

Ku keltskému osídleniu hradiska zaiste patrili domy – polozemnice s ohniskom a zásobnice, ktoré boli objavené počas výskumu v Hainburgu v blízkosti hradiska. Bol v nich tiež zachytený grafitový črepový materiál, ktorý umožňuje datovanie domov do obdobia 1. storočia pred naším letopočtom.

Ukazuje sa, že oblasť uhorskej brány bola už v staršej dobe železnej dôležitou križovatkou významných starovekých ciest – jantárovej a tzv. dunajskej cesty, ktoré mali kľúčový význam pre diaľkový obchod tej doby. Význam tejto križovatky podtrhuje vybudovanie spomenutých troch hradísk, ktoré zrejme mali za úlohu okrem iného aj kontrolovať diaľkový obchod a ťažiť z neho.

Ausgrabungen am Braunsberg, in: O. H. Urban, Katalog: Archaeologie in Hainburg, Ausstellung im WienertorMuseum, Wien 1990, 13-20.




Stále dobre viditeľný val

Pohľad z hradiska na Hainburg











Pohľad z hradiska na hrad Hainburg

Opäť viditeľné opevnenie

Val spolu s vežou a palisádou
Pohľad z hradiska na Devín




1 komentár: