Hora Braunsberg, ležiaca
v rakúskom mestečku Hainburg, je jedným z troch keltských
hradísk, ktoré sa nachádzajú v oblasti tzv. Uhorskej brány.
Tento výrazný, 376 metrov vysoký osamotený vrch si všimne každý
návštevník, ktorý prechádza cez toto malebné rakúske mestečko
nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti Bratislavy. Na jeho
vrchole Váš zrak už z diaľky upúta zrekonštruovaná časť
palisády a strážnej veže. Na budovaní rekonštrukcie opevnenia
sa podieľali aj významní slovenskí archeológovia. Iba necelé 2
kilometre severovýchodne od Braunsbergu sa v laténskej dobe
vypínalo hradisko Devín. Tretím – najvýznamnejším hradiskom v
tej dobe bolo oppidum na bratislavskom hradnom návrší a podhradí,
ktoré malo zrejme centrálnu funkciu. Predpokladá sa, že hradiská
pred 2000 rokmi vybudoval keltský kmeň Bójov.
Prvý archeologický
výskum na Braunsbergu bol vykonaný v roku 1931 a pokračoval v
nasledujúcich desaťročiach až do 90. rokov 20. storočia.
Najstaršie osídlenie
ktoré malo na hradisku významné zastúpenie, badať v dobe
halštatskej (staršia doba železná) – približne v 7. až 6.
storočí pred naším letopočtom, kedy sa tu predpokladá dôležité
stredisko. Doposiaľ sa však nepodarilo zachytiť pozostatky
opevnenia z tejto doby. Bohaté mohyly, vybudované v tomto období v
tesnej blízkosti hradiska poukazujú význam lokality v tomto
období.
V roku 1988, bolo presne
zmerané a analyzované opevnenie hradiska. Bolo zistené, že v
južnej a západnej časti hradiska stál približne 1,5 m vysoký
drevozemný val. V severnej a východnej časti, na mierne sa
zvažujúcej strane hory malo opevnenie bez palisády výšku asi 3
m. Val je datovaný do 2. storočia pred n.l. V rámci opevnenia
boli identifikované dva rady palisády, jedna bola na korune valu,
druhá asi 2 metre pred hradbou. V 30. rokoch boli zachytené avšak
nedostatočne preskúmané kamene, ktoré zrejme tvorili čelnú
kamennú plentu, naviazanú na drevozemný val. V období prvých
desaťročí nášho letopočtu je na opevnení znateľný zánikový
horizont, a teda v tomto období bolo zrejme hradisko zničené. V
priestore bývalej brány a priľahlého opevnenia je táto
deštrukcia obzvlášť badateľná.
Po tomto zničení
hradiska nachádzame v neskoršom období opäť stopy po obnovení
opevnenia v období cca 4. - 5 . storočia, tzn. v nepokojnom období
pádu rímskej ríše a sťahovania národov. Vtedy pozdĺž
náhornej plošiny hradiska na jeho okraji bol vybudovaný nasucho
kladený kamenný val.
Ku keltskému osídleniu
hradiska zaiste patrili domy – polozemnice s ohniskom a zásobnice,
ktoré boli objavené počas výskumu v Hainburgu v blízkosti
hradiska. Bol v nich tiež zachytený grafitový črepový materiál,
ktorý umožňuje datovanie domov do obdobia 1. storočia pred naším
letopočtom.
Ukazuje sa, že oblasť
uhorskej brány bola už v staršej dobe železnej dôležitou
križovatkou významných starovekých ciest – jantárovej a tzv.
dunajskej cesty, ktoré mali kľúčový význam pre diaľkový
obchod tej doby. Význam tejto križovatky podtrhuje vybudovanie
spomenutých troch hradísk, ktoré zrejme mali za úlohu okrem iného
aj kontrolovať diaľkový obchod a ťažiť z neho.
Ausgrabungen am Braunsberg, in: O. H. Urban, Katalog: Archaeologie in Hainburg, Ausstellung im WienertorMuseum, Wien 1990, 13-20.
Ďakujem moc...veľmi vzácne...
OdpovedaťOdstrániť