V obci Sučany sa dvíha
40 m vysoký skalný útes zvaný Skala, ktorý je zaujímavý tak
so stránky zemepisnej a geologickej, ako historickej. Je to posledný
výbežok mnohonásobne a pestro rozčleneného horstva Fatry,
vlastne jeho nízkeho hrebeňa Bukoviny (kóta 538), ktorý sa ťahá
smerom od Sučian a potoka Štiavničky k Martinu.
 |
| Plán hradiska (Š. Janšák) |
 |
| Takto hradisko vyzeralo v roku 1930, keď ho nakreslil Janšák |
 |
| ... a takto vyzerá dnes |
 |
Skvelá dvojfotografia vtedy a teraz. Autor Naj.
K dokonalosti tomu chýba ešte tretí pohľad - v období pred 2000 rokmi |
„Skala“ tvorí
ideálny terén pre založenie hradiska na horskom ostrohu.
Prirodzená poloha poskytuje také výhody, že prvý obyvateľ
nepotreboval nijakého umelého opevnenia, pretože skala Skala bola
od hrebeňa oddelená 8 m vysokým prirodzeným stupňom. Na juhu a
západe je plošina ohraničená temer kolmými, ba až
previsnutými skalnými stenami, na severe svahom so sklonom 45
stupňov. Janšák, ktorý hradisko ako prvý skúmal a zverejnil v
roku 1930 uvádza, že nemohlo byť dokonalejšieho prirodzeného
hradu, než je práve Skala. Prístup do neho bol vo všeobecnosti
po hrebeni. Styk s najbližšie tečúcou vodou, zároveň zostup do
roviny, od ktorej záviselo hradisko hospodársky, obstarávala
cesta, ktorá bola ešte v 30. rokoch zachovaná.
 |
| slovanský črep a hlinená korálka, ktorú našiel Janšák |
Umelé opevnenia, ktoré
zvyšujú účelným vybudovaním a usporiadaním prirodzenú
bezpečnosť, robia toto hradisko v dobách, keď obliehacia
technika bola velmi nedokonalá, temer nedobytným. Obvodový val k b
z i l ťahá sa oblúkom v dĺžke 94 m po okraji plošiny tam, kde
niet skaly. Dnes už je značne sploštený, sotva 0.30—0.40 m
vysoký; v partii e j sa úplne rozpadol a po svahu zviezol dolu.
Omnoho výraznejší a zachovalejší je druhý val m o c s n, ktorý
v bode m na kóte 423 pripojuje sa ku skale a odtiaľ stúpa oblúkom
až na výšku 432 a smerom severozápadným klesá opäť až na
kótu 422 v bode n, v celkovej dĺžke 88 m. Nakoniec je vonkajší,
temer polkruhový val o p d r s, začínajúci sa na kóte 428 v bode
o, stúpajúci na výšku 434 a klesajúci späť, až na vrstevnicu
424, do bodu s. Jeho dĺžka činí 108 m. Výška valu m o c s n
činí smerom k hradisku 8 m (medzi bodom y a kótou 432), smerom
opačným 4 m. Najvyšší bod valu o p d r s, totiž kóta 434,
vznáša sa nado dnom priľahlej priekopy 6 m. Materiál, z ktorého
sú valy zhotovené, bol získaný na mieste samom, a to vykopaním
hlbokých priekop.
 |
| Slovanský črep (Šichman) |
Kedysi obývaná plošina
hradiska v rozlohe 4350 m2, má tvar podkovy a je zároveň jediným
jeho nádvorím. Priestory medzi valmi m c h, o d s a skalným
masívom pre svoju nepatrnú rozlohu a príliš značné výškové
rozdiely jednotlivých častí nie sú na obývanie vhodné. Zato
vrcholová plošina na skale nahradila svojou kvalitou prípadné
nedostatky v rozlohe. Je to šikmá, pravidelne od východu na západ
sa skláňajúca rovinka s malým kužeľovitým výstupkom na
juhovýchodnej strane. Janšák uvádza, že tento výstupok mohol
slúžiť ako pohanské obetisko.
 |
| Nálezy zo sídliska pod hradiskom (1961) |
Janšák na hradisku
našiel viaceré slovanské črepy s vlnovkou, púchovské črepy
točené na kruhu, mazanicu a tiež hlinenú korálku červenej
farby. Zaujímavým nálezom boli 2 mince zo 14. storočia, ktoré
Janšák označil za falzifikáty a tiež kruhový štítok z medi
pripravený na (snáď peňazokazeckú) razbu. Igor Hrubec, ktorý v
50. - 60. rokoch vykonával v Sučanoch archeologický výskum (SA
1961) uvádza, že osídlenie hradiska súviselo vždy s osadou,
ktorá sa nachádzala severne od neho smerom k Váhu. Okrem mnohých
črepov púchovskej kultúry našiel aj slovanské črepy. Podobne
niekoľko slovanských črepov s vlnovkou sa podarilo zachytiť a
zverejniť aj Petrovskému-Šichmanovi (VZP 1964). Hrubec tiež
spomína nálezy kotínskej mince a viacerých rímskych mincí z
lokality. Našiel tiež 2 bronzové spony, datované do I. storočia
n.l. A pozostatky polozemníc s kolovou konštrukciou, datované tiež
do obdobia púchovskej kultúry.
Spracoval Orgoň
Janšák Š.: Staré
osídlenie Slovenska. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti,
zošit 1-2, roč. XXIV, 1930
Hrubec I.: Výskum
včasnodejinného sídliska v Sučanoch, Slovenská archeológia
1335-0102 9 (1961), s. 209-215
http://www.panoramio.com/photo_explorer#view=photo&position=2&with_photo_id=36992027&order=date_desc&user=4630288
Foto Michal Krajčovič:
 |
| Na hradiski je takáto vyvýšenina |
 |
| Val |
 |
| Vnútorná plocha hradiska |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára