Gbeľany

Hradisko Gbeľany patrí medzi sídliská vybudované ľudom púchovskej kultúry koncom 1. stor. pred n. 1. a neskôr bolo zrejme využívané aj slovanmi ešte z pred-veľkomoravskej doby, ktorí sídelne nadväzujú na predchádzajúce obdobia. Na roliach na západnom okraji obce sa v roku 1963 našli veľkomoravské črepy. 

Hradisko sa nachádza  na SV asi 2 km od obce vo výške 652 mnm. Chrbát hradiska sa tiahne zo severu na juh a má dva hlavné vrcholy – plošiny v tvare nepravidelného oválu.  Dĺžka S-J smeru je 60 m, V-Z smeru je len 30 metrov. Celková plocha je 0,16 ha. Cesta vedie stúpaním hradného kopca po jeho južnom a východnom svahu. Vchod  do hradiska vybudovali na juhovýchodnej strane. Na okraji plošiny kopca je možné sledovať pôdorys bývalého valu alebo múru.

Druhá časť hradu je situovaná na severnom cípe 75 m na sever a má tvar menšieho  lichobežníka. Rozmery sú vo východo-západnom smere 24 m, v smere sever-juh 14 metrov. Táto časť hradiska je viditeľne obohnaná valmi a priekopou, pôvodne asi aj palisádovým opevnením. Pre dobré dochovanie valov a priekopy je možné súdiť, že sa jedná o mladšiu časť hradiska. Stavebné zvyšky na povrchu nemožno rozpoznať.

Lúka na úbočí hradiska je strmá, a poskytuje krásne výhľady, Uprostred je brána do Turčianskej kotliny a hrad Strečno

Výhľad na hradisko Straník, cestou dolu z Hradiska Gbeľany. Vpravo Hrádok. Dokonalá trojica

Hradisko má strmé svahy

Na plošine hradiska je vidieť valy, a prístupove cesty

Pohľad z hornej časti hradiska na dolnú časť. Vpravo sa nachádzal pravdepodobne opevnený veľmožov dvorec s viditeľnými priekopami a valmi

Staršia časť, s najvyššie položenou časťou hradiska. Tu asi stávala hlavná obranná veža

Cesta z hradiska klesá odlesneným svahom, Vľavo je navyššia časť hradiska, vpravo nižšia

V pozadí dobre viditeľný val v JV časti

O hradisku nebol žiadny písomný záznam. Niektorí výskumníci datujú stavbu hradu, asi dreveného, do 12. - 13. storočia. V predošlej dobe boli nájdené keramické nálezy - zo stredoveku. Hradisko bolo v stredoveku, v roku 1433 spolu s výšinou pri hrade Strečno osídlené Bratríkmi, vojskom.  Dr. Moravčík o tom uvádza, že sa využívalo opäť až začiatkom druhej polovice 15. stor. (okrem keramiky tiež nález mince Mateja Korvína z roku 1464) pravdepodobne vojskami bratríkov, ktorí tu operovali v rámci bojov o uhorský trón. Pod vplyvom neúspechov v bojoch pro­ti vojsku kráľa Mateja Korvína, najmä po porážke pri Veľkých Kostolanoch v roku 1467, sa stiahli do bezpečnejších aj lepšie chránených polôh severného a severozápad­ného Slovenska, kde sa pohybovali ešte aj okolo roku 1474

Autor: Heretik

(niektoré informácie pochádzaju zo stránky jupiter.elte.hu, iné z rôznych stránok alebo môjho pozorovania)
MORAVČÍK, J., 2002: Opevnenia severozápadného Slovenska. VZP XXI: 7-36
PETROVSKÝ-ŠICHMAN, A.: Slovanské osídlenie severného Slovenska. In: Vlastivedný Sbor. Považia. 6. Žilina—Banská Bystrica 1964, str. 73