"V roku 889 od vtelenia Pána vytiahol národ Maďarov, najdivokejší a nad všetky príšery krutejší, v minulých storočiach preto neznámy, že nebol nikde menovaný, kdesi zo skýtskych kráľovstiev a močiarov, ktoré Don rozprestiera svojim tokom do nekonečna.
Odtiaľ bol teda spomenutý národ vyhnaný zo svojich vlastných sídiel susednými národmi, ktoré sa volajú Pečenehovia, lebo tí ich prevážili počtom aj statočnosťou a rodná zem, ako sme už povedali, nestačila pre obrovský rast obyvateľstva k prebývaniu. A tak keď nimi boli Maďari násilne vyhnaní, po rozlúčení s vlasťou vydávajú sa na cestu, aby vyhľadali nové zeme, ktoré by mohli obývať, a aby si tam mohli vybudovať sídla.
Najpr blúdia po pustatinách Panóncov a Avarov a hľadajú svoju každodennú obživu z lovu a rybárčenia. Neskôr vtrhávajú častými nepriateľskými nájazdami do končin Korutáncov, Moravanov a Bulharov, len málo ľudí zabijú mečom, mnoho tisíc však šípami, ktoré vypúšťajú s takým umením z lukov zhotovených z rohov, že ich zásahom sa len s ťažkosťou možno vyhnúť."
 |
| "Rok 902. Maďari napadli územie Moravanov. V boji však boli porazení a dali sa na útek." Fuldské anály, 10. storočie |
Naši predkovia to na začiatku 10. storočia nemali ľahké. Mocenské boje svätoplukových synov, frankovia, snažiaci sa opäť podmaniť si územie Veľkej Moravy a do toho nový nepriateľ - kočovní Maďari. S kráľom Svätoplukom síce uzatvorili mier, ten však po jeho smrti prestal platiť. Sloveni zviedli s Maďarmi mnoho bojov, niektoré víťazné niektoré žiaľ končili porážkou.
Scéna, ktorú pre nás nakreslil spolupracovník Tomáš Humaj patrí medzi tie svetlejšie okamihy (z pohľadu Slovenov). Kresba sa nazýva "VÍŤAZSTVO"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára