Starobylý Rastislavov Devín a správa o ňom z roku 871

Prinášame Vám veľmi zaujímavý článok k diskusii o lokalizácii veľkomoravských hradísk, o ktorých píšu Fuldské anály a ktoré sa vedcom (okrem Dowiny- Devína) doposiaľ nepodarilo hodnoverne stotožniť s konkrétnymi, dnes znýmymi hradiskami. Autorom článku je Mgr. Peter Baláž a bol pôvodne uverejnený v Historickom zborníku č.1/2013 pod názvom: K starobylosti a jedinečnosti "urbs antiqua Rastizi". Recenzoval ho Doc. Michal Slivka. Zverejňujeme ho so súhlasom autora.

Starobylý Rastislavov Devín a správa o ňom z roku 871.

Z augusta roku 864 sa spája s miestom na sútoku Moravy a Dunaja jediná písomná zmienka celých Fuldských análov, ktorá prináša vlastné meno veľkomoravskej lokality. Svedčí o tom, že tu „v akomsi hradisku, ktoré sa v reči onoho národa nazýva Dowina“ bol obkľúčený knieža Rastislav vojskom Ľudovíta Nemca.¹ Knieža Veľkej Moravy tu istý čas odolával východofranskému panovníkovi, no ten nakoniec jeho odpor zlomil a Rastislav mu prisahal vernosť.² No toto uzatvorenie mieru bolo pre Rastislava v politickom aj cirkevnom rozmere v konečnom dôsledku prospešné.³ Z druhej polovice 9. storočia prislúchajú k územiu Veľkej Moravy aj viaceré písomné zmienky k lokalitám, ktoré nie sú označené vlastným menom, ale zaznamenaný je len opis týchto lokalít. Na tomto mieste sa zameriame na tri najdôležitejšie, ktoré sú zaznamenané vo Fuldských análoch. Prvou z týchto zmienok je tá, ktorá sa viaže k udalosti v roku 855, kedy bol Rastislav chránený pred východofranským kráľom Ľudovítom Nemcom „veľmi pevným valom“.⁴ Druhá zmienka sa viaže k roku 869 keď Ľudovítov syn Karol , prišiel na čele vojska „k onej nevýslovnej a všetkým starodávnym nepodobnej Rastislavovej pevnosti“ a „spoliehajúc sa na pomoc Božiu, zničil požiarom okolité opevnenia na tomto úze­mí“.⁵ Tretia je spätá s rokom 871.Vtedy Svätopluk „vstúpil do starého Rastislavovho hradiska“.⁶ Stalo sa to v čase keď bol už knieža Rastislav v bavorskom zajatí a moravská časť Veľkej Moravy bola obsadená franskými vojenskými jednotkami. Z Nitrianska, ktoré si udržalo samostatné postavenie, povstal pod vedením Svätoplukovho nástupcu Slavomíra odpor proti moravským markgrófom Wilhelmovi a Engelšalkovi a franským posádkam na Morave. Vďaka tomuto odporu bol prepustený čerstvo zajatý Svätopluk od Karlomana.⁷ Ten na čele franskej výpravy prichádza k jednému z moravských hradísk, tomu, ktoré bolo „urbs antiqua“ a Frankovia ho poznali tiež v súvise s Rastislavom. Vzápätí však Svätopluk prechádza na Slavomírovu stranu a poráža ním privedené franské vojsko.

Termín „urbs“ v príslušnej časti Fuldských análov neznamenal označenie pre centrálne či hlavné mesto krajiny a pravdepodobne mohol byť totožný s termínom „civitas“.⁸ Stotožnenie termínu „urbs“ s centrálnou lokalitou Veľkej Moravy nemá u príslušného mohučského letopisca Fuldských análov opodstatnenie.⁹ Význam druhého opisného slova „antiqua“ je najpravdepodobnejší ako „starobylé“.¹⁰ Nemuselo tu však ísť len o jednorazové označenie od osoby, ktorá si všimla starobylosť tejto lokality, ale aj o akési provizórne pomenovania lokality či lokalít („oná nevýslovná pevnosť“), istý čas používané cudzincami, pokiaľ si neosvojili jej vlastné meno.¹¹

Problémom celej optiky na problematiku „Devín – Velehrad“ resp. Devín a dve centrálne moravské hradiská Mikulčice a Uherské Hradiště je, že ju a všetky súvisiace parciálne otázky nevhodne zastrešuje otázka hlavného mesta Veľkej Moravy.¹² Veľmi dôležité opisné označenia dvoch moravských lokalít z rokov 869 a 871 boli takto pri analýze ich lokalizácie zhodnotené neúplne. Pri analýze lokalizácie „urbs antiqua Rastizi“ sa takto od termínu „urbs“ mylne očakáva, že nás o tomto statuse hlavného mesta informuje. A termín „antiqua“ nás, podľa týchto názorov, odkazuje na starobylé, ale len slovanské počiatky tohto hradiska.

Už V.Brandl si nebol istý svojou argumentáciou v prospech „urbs“ ako hlavného mesta Veľkej Moravy „dále zdá se mi zde povšimnutí hodno slovo urbs (ač na tento důvod velké váhy nekladu) kteréž o sobě stojící, znamená hlavní město alespoň v klassické latině; středověký spisovatelé, ač tento rozdíl mezi civitas m ě s t o a  urbs h l a v n í m ě s t o zde onde zachovávají, předce všudy a veždy dle něho se neřídí“.¹³ Neskôr sa však spojitosť „urbs“ a hlavného mesta Veľkej Moravy stáva pre niektorých jednoznačnejšou. J. Zavadil síce konštatuje, že „annalista ostatně i Ratisbonu (Řezno) označuje jednou jako urbs, podruhé jako civitas“. No to mu nebráni, aby vnímal označenie „urbs“, ku ktorému analista pripojil „Rastizi“ ako to, „z čehož jde nejjasněji na jevo, že tím chtěl vytknouti hlavní sídlo Rostislavovo“.¹⁴ L.Bílková, Z.Fiala a M Karbulová hoci konštatujú, že „ani použitie pojmu urbs nevysvetľuje veľa“, prichádzajú nakoniec k záveru, že ako „urbs“ „je skôr označované centrum, čo tiež naznačovala situácia na Veľkej Morave, kde tak označovali sídlo panovníkov“.¹⁵ M. Bláhová uvádza, že vo Fuldských análoch u termínov „civitas“ a „urbs“ „asi není zásadní rozdíl ve významu a užití obou termínů“.¹⁶ No pre slovanské lokality z dvoch termínov uvedených v celých Fuldských análoch „urbs antiqua Rastizi“ (čo už priamo prekladá ako „sídlo Rastislavovo“!) a Mosaburg uzatvára, že „výraz urbs označuje spíše kmenová střediska nebo panovnická sídla“.¹⁷ Autori Magnae Moraviae fontes historici I. sa odvolávajú na preferenciu názvu „urbs“ ako hlavného mesta, čoho príkladom má byť Regensburg.¹⁸ Naproti tomu M. Bláhová uvádza: „podíl několika autorů je opět třeba brát v úvahu při posuzování terminologie Fuldských análů“.¹⁹ Taktiež pri svojej analýze Fuldských análov a pojmov „urbs“ a „civitas“ konštatuje, že „jejich užívání je ovlivněno do značné míry i oblibou u jednotlivých autorů“.²⁰ D. Třeštík robí v roku 1973 jednoduché konštatovanie o „urbs“ u príslušného mohučského letopisca Fuldských análov na základe analýzy P. Ratkoša „nápadné je zde užití termínu urbs, kterým jinak analista označuje pouze nejvýznamnější města ve východofrancké a západofranské říši a v Itálii“.²¹ P. Ratkoš vo svojom príspevku k „urbs“ uvádza: „význam ten istý ako pri civitas“.²² D. Třeštík sa k tomuto svojmu pohľadu neskôr viac ráz vracia a stavia na ňom svoju argumentáciu v prospech „urbs“ ako hlavného mesta Veľkej Moravy.²³

Z hradísk na centrálnej Morave isto minimálne aspoň jedno, to, ktoré bolo „všetkým starodávnym nepodobné“, nemohol letopisec prirovnať ani k jednej z mnohých jemu známych lokalít. Táto ďalšia bezmenná lokalita z roku 869 poznaná v spojitosti s Rastislavom ako „nevýslovná pevnosť/hradisko (ineffabilis munitio)“, bola „(oná) illa“, teda všeobecne známa.²⁴ Avšak nemala väzbu na nijakú inú letopiscovi známu lokalitu, čiže nemala pre neho ani známu minulosť, lebo bola „všetkým“ lokalitám, aj tým „najstarším nepodobná“.²⁵

Jestvujú viaceré pohľady, ktoré zmiešavajú opisy dvoch veľkokomoravských lokalít z rokov 869 a 871. Podľa F. Palackého sa v roku 869 „Karel dostal se až k Welehradu, hlawnímu Rostislawowu sídlu, jehož ohrady na onen wěk byli nadobyčejné a bezpříkladné...“ pričom myslí na „starý Welehrad“ dnešné Uherské Hradište.²⁶ Podľa neho tiež v roku 871 Svätopluk prišiel s Karlomanovým vojskom „až pod Welehrad“ a „sám do města wešel“.²⁷ Václav Novotný nesprávne priraďuje atribúty Rastislavovho hradiska z roku 869 k „urbs antiqua Rastizi“, ktoré vníma ako „onen podivuhodně opevněný, veliký hrad Rastislavův“ a „k onomu hroznému hradu“ prišlo bavorské vojsko vedené Svätoplukom.²⁸ Podľa I.L.Červinku bolo s Slavomírovej moci „také ono podivuhodně opevněné veliké hradiště Rostislavovo (Děvín)“.²⁹ Podobne M. Kučera píše o tom ako Svätopluk v roku 871 „prikvitol s bavorskou armádou pod hradby mocného, (ako letopisec pripomína) nevídaného Rastislavovho hradu“.³⁰ No lokalita ktorá je pre letopisca „stará (antiqua)“, nemôže byť priradená k hradisku „všetkým starodávnym nepodobnému (omnibus antiquissimis dissimilem)“. Tieto označenia stoja v prirodzenej opozícii proti sebe.

Ak by jedno z dvojice hradísk Mikulčice či Uherské Hradište nebolo „nevýslovná Rastislavova pevnosť“, aké iné opisné meno by mu malo prináležať? Taktiež aké opisné meno mohol mať Devín u Bavorov? Dôvodom vnímania starobylosti „urbs Rastizi“ má byť samotná poloha a charakter hradiska.³¹ Ak mala lokalita niektoré osobitné a viditeľné znaky, bola cez ne vnímaná aj v nadväznosti na minulosť. Mikulčice, Uherské Hradište či iná lokalita na centrálnej Morave nemajú dostatočné argumenty pre starobylosť v 9. storočí. Slovanské počiatky, palisádová hradba či poloha na Jantárovej ceste nemajú opodstatnenosť pre východofranské označenie tejto lokality na strednom toku rieky Morava ako „antiqua“. ³² Devín ako dominantná skalná vyvýšenina so strategickou polohou³³ v dobe života priameho účastníka udalostí nachádzajúci sa na hraniciach Východnej marky a Moravy, ktorú vtedy tvorila rieka Dunaj, aj predtým hranica antického a barbarského sveta,³⁴ má pádnejšie dôvody pre starobylosť. V tejto súvislosti si v ranom stredoveku tí, čo pozorovali toto hradisko a jeho okolie, veľmi pravdepodobne uvedomovali jeho osídlenie a využívanie v predchádzajúcich dobách. Veľkomoravský Devín sa v prípade hodnotenia starobylosti zreteľne líši od severnejších hradísk na rieke Morave, prípadne v Podyjí.

Dôležitosť označenia a vnímania lokality „urbs Rastizi“ ako starobylej, si na sklonku svojho života uvedomil aj český archeológ a historik Josef Poulík. Medzi opismi lokalít z rokov 869 a 871 však nevidí rozpor a umiestňuje obe do Mikulčíc. Toto „urbs antiqua Rastizi“ podľa neho predpokladá „nové mesto“ a týmto „novým mestom“ by mali byť niekoľko kilometrov vzdialené areály Starého Města - Uherského Hradiště.³⁵

V roku 1961 uverejňuje krátky sumár archeologického a historického bádania týkajúci sa Devína v časopise Príroda a spoločnosť archeológ J. Dekan.³⁶ Na tejto „skutočne širokej historickej i archeologickej poznávacej základni“ pristupuje „ku konečnému riešeniu devínskej problematiky“.³⁷ Vyvracia názory niektorých českých historikov o tom, že Devín bol strediskom Veľkej Moravy a sídlom Rastislava a stotožňuje toto hradisko so zápisom Fuldských análov z roku 864. „Nevýslovnú Rastislavovu pevnosť“ a „staré Rastislavovo mesto“ lokalizuje do moravského vnútrozemia, odkiaľ sa mu významné ranostredoveké objavy ukazujú v „podmanivo veľkolepom svetle“ .³⁸ Archeologický výskum po J. Dekanovi pokračuje na Devíne aj po vyše polstoročí ďalej. Odvtedy vďaka pokračujúcemu archeologickému bádaniu nie je vnímanie Devína úplne v tom istom rozmere ako za jeho čias, ale opäť postúpilo ďalej.³⁹ No závery a istota J. Dekana sú stále brané ako berná minca v prístupe k tejto problematike a konfrontujú sa so svojskými názormi niektorých českých historikov a archeológov z prvej polovice 20. storočia, ktorí zjednocovali všetky opisné písomné zmienky Fuldských análov a hlavné mesto Veľkej Moravy vo veľkomoravskom Devíne.⁴⁰ Túto otázku je však potrebné vnímať osobitne v jednotlivom prístupe ku každej zmienke k veľkomoravským lokalitám z Fuldských análov. Popri búraní mýtov L. Červinku, E. Šimeka, Ľ. Zachara, I. L. Zavadila, či v súčasnosti E. Šubjakovej oslavujúcich Devín ako hlavné sídlo Svätopluka alebo Rastislava,⁴¹ je však potrebné pokračovať v dôslednej analýze opisu a lokalizácii „starého Rastislavovho mesta“ a taktiež analýze opisu „nevýslovnej Rastislavovej pevnosti“.

V priebehu vyše 150 ročného a veľa ráz tendenčného úsilia, riešenie problematiky bezmenných veľkomoravských lokalít často zachádzalo do slepých uličiek. Lumír Poláček konštatuje, že pokusy o stotožnenie „urbs antiqua Rastizi“ a „ineffabilis Rastizi munitio“ s Mikulčicami alebo so Starým Městom – Uherským Hradišťom nie sú úspešné.⁴² Kritická analýza pojmu „urbs“, ktorý príslušný analista nevyčleňuje pri slovanských hradiskách pre najvýznamnejšiu moravskú lokalitu a chápanie celého opisného označenia, odhaľujú dôvod tohto neúspechu v prípade „urbs antiqua Rastizi“. „Starobylé“ hradisko z roku 871 a „všetkým najstarším nepodobné“ hradisko z roku 869 stoja prirodzene na vzájomne protichodných pozíciách. Je nemožné ich spájať. Atribút jednej lokality bola „starobylosť“, kým atribút druhej lokality bola „nepodobnosť starobylosti“, ktorá spočívala v tom, že sa lokalita nedala porovnať ani priradiť k nijakým lokalitám letopiscovi či jeho informátorovi známym, ani k tým najstarším.

Vincent Brandl namieta k spojeniu Devína a „urbs antiqua Rastizi“ : „Za první máme za to důvod že letopisec neudává jmena Dovina, čehož by snad nebyl opomenul...bylby i nyní dodal ‘in urbem antiquam Rastizi Dovinam ingressus est‘ , tím ale že ho nedoložil, zdá se že jiné město, čili hrad, naznačiti chtěl“.⁴³ Vedel však letopisec, že o Devín v roku 871 skutočne aj šlo? Vedel by účastník franskej výpravy vedenej Svätoplukom, že táto výprava prišla k Devínu, ktorého meno už pred siedmimi rokmi niektorí z účastníkov vtedajšieho ťaženia spoznal? Poznali tí, ktorí si pred Svätoplukovou masakrou zachránili život prezieravým odchodom z tábora a podali o tom správu letopiscovi, ojkonymum tejto lokality? Ak áno, názor V. Brandla by bol určujúci. Platí tu však takáto jednoduchá zákonitosť, že od prvej písomnej zmienky s reálnym menom, sa k nej už nikdy žiadne opisné označenie nemôže vzťahovať? Účastník výpravy z roku 871 nemusel byť na ťažení v roku 864 a ani iným spôsobom k nemu nemusela informácia o vlastnom mene lokality doputovať. Mohol teda aj nepoznať vlastné meno tohto hradiska, keď podával správu o udalosti, ktorá sa odohrala v roku 871 na Veľkej Morave. Hoci túto lokalitu niektorí z obyvateľov Východofranskej ríše už poznali, od informátora letopisca ani letopisca samotného nemôžme striktne očakávať znalosť tejto informácie, že by išlo o totožnú lokalitu. Franské vojnové výpravy neboli geografickým či topografickým mapovaním nepriateľskej krajiny. Nebolo hlavnou snahou letopisca informovať dvorské kruhy Východofranskej ríše o hradiskách Veľkej Moravy a zbierať informácie o ďalších lokalitách na tomto území. Problém ktorý mali letopisci, bol skôr ako politicky prijateľne opísať udalosť, ktorá sa stala. A tendenčnosť letopiscov Fuldských análov je známa.⁴⁴ Zrejme by sme chceli od informátorov a zapisovateľov správ Fuldských análov to, čo bolo úplne mimo ich snahy, uvádzať presné údaje o moravských lokalitách. To nebolo predmetom ich záujmu. Dobiť a podmaniť si nejaké veľkomoravské hradisko nešiel východofranský kráľ či jeden z jeho synov na základe presnej miestopisnej lokalizácie Fuldských letopisov.⁴⁵ Informátor líčil letopiscovi skutok, nie miestopisné detaily. P. Ratkoš pripomína, že pre územie Veľkej Moravy majú Fuldské anály z hľadiska sídlištných termínov chudobnejšiu škálu termínov, keďže informácie letopisec čerpal z druhej ruky, a jeho geografické znalosti o Veľkej Moravy boli pravdepodobne nepresné.⁴⁶

Rastislavovo „ineffabilis munitio“ bolo „illa“ teda všeobecne známe. Ak sa do povedomia obyvateľov Východofranskej ríše dostal opis lokality a nie jej vlastné meno, mohol tam tento opis aj po spoznaní vlastného mena istú dobu koexistovať a to aj bez nutného poznania oboch naraz. Šlo tu o pozvoľný proces osvojovania si vlastného mena lokality vo vzdialenej krajine. Dowina sa ešte „v reči onoho národa“ takto nazýva,⁴⁷ teda ide tu o prvé stretnutie sa s vlastným menom tejto lokality, ktoré je ešte cudzie národu informátora a letopisca. O tom hovorí aj genitívna forma mena „(od) Devína“.⁴⁸ Brandlov názor však môžeme aj obrátiť. Ak by mali byť moravské lokality z rokov 864 a 871 totožné, prečo nie je uvedené že Ľudovít v roku 864 „obľahol Rastislava v akomsi starobylom hrade, ktoré sa v reči onoho národa nazýva Dowina“? Ak by mali byť totožné lokality z rokov 869 a 871, prečo letopisec v roku 869 nenapísal: „Karol prišiel k onomu nevýslovné rozsiahlemu, starobylému a všetkým starodávnym nepodobnému Rastislavovmu hradisku“? Alebo ak by boli totožné lokality z rokov 855 a 871, prečo nie je uvedené v roku 855 „chrá­neného vraj veľmi pevným a starobylým valom“? Alebo podobne, ak by boli totožné lokality z rokov 855 a 869, prečo nie je napr. uvedené „chrá­neného vraj veľmi pevným valom, ktorý je všetkým najstarším nepodobný“? Napriek tomu, že jednotlivé zmienky takto v skutočnosti nestoja, je totožnosť posledne menovaných lokalít z rokov 855 a 869 možná.⁴⁹ Je teda zjavné, že takýmto spôsobom sa nedá postupovať.

Na argumente V.Brandla nestavali ani historici nasledujúcich generácii. Tí argumentovali o nezlučiteľnosti Devína s „ineffabilis munitio“ a „urbs antiqua“ iným spôsobom. Z nich najväčšiu váhu má termín „illa“ z roku 869, ktorý odkazuje na všeobecne známu lokalitu.⁵⁰ Avšak „urbs antiqua Rastizi“ touto „illa“ nebola.  Stavať teda riešenie tak, že by od augusta 864, všetci tí ktorí prichádzali na Veľkú Moravu z Východofranskej ríše poznali vlastné meno Devína, je veľmi problematické. Prvá písomná zmienka so skutočným menom lokality, nemôže byť braná ako záväzná pre všeobecné poznanie tohto vlastného mena v čase po tejto prvej zmienke vo všetkých nasledujúcich písomných záznamoch o príslušnej lokalite. Všetko tkvelo v tom, k akým miestopisným informáciám sa dostal účastník tej ktorej výpravy, ktorý potom podal správu letopiscovi. Ako príklad sme už uviedli, že názov Dowina nebol v roku 864 Bavormi ani poriadne osvojený.

Zapisovateľ Fuldských análov nepozná v roku 877 meno kláštora v Burgundsku, hoci je známe, že niesol meno Nantua.⁵¹ Autor altaišského pokračovania Fuldských análov nevie že pápež ustanovil Wichinga za biskupa Nitry, ale je pre neho len „moravský biskup“, ⁵² čo je už širšie označenie. Zápis je z roku 899, kedy bola Nitra v Bavorsku niektorým osobám známa už od čias arcibiskupa Adalrama. Bitku starých Maďarov a Bavorov v roku 907 frizinské nekrológium II. a IV., ako aj loršské nekrológium umiestňujú iba „in Oriente“. Vôbec nevedia, že sa odohrala „ad Brezalauspurc“.⁵³

Ak by platil argument V. Brandla, žiaden ani jednoduchý samostatný bezmenný opis, by sa nemohol vzťahovať na už vlastným menom uvedenú lokalitu. Brandlov argument nás však nakoniec privádza k jednej skutočnosti. Ak by letopisec resp. jeho informátor poznal slovanský názov hradiska, bol by ho uviedol, a to buď samostatne alebo spolu s „východofranským“ názvom. Je zrejmé, že ak informátor letopisca používa len opisné označenie cudzincov, nepozná jeho slovanské pomenovanie.

Tradične interpretovaný príbeh, kedy Svätopluk pri sídelnom Rastislavovom meste poráža franské vojsko a ostáva v tomto hradisku hneď aj vládnuť,⁵⁴ je len zdanlivo jednoznačný a plynulý, a je zjavné, že udalosti sa odohrali iným spôsobom. „Urbs antiqua Rastizi“ nebolo hľadaným centrom Veľkej Moravy. Devín na sútoku Moravy a Dunaja nikdy nestál o prvú priečku hlavného mesta Veľkej Moravy, pretože to bol hraničný hrad. Jeho impozantnosť však mnohých pomýlila a hľadali tu domnelé hlavné mesto. No ani zmienka mohučského letopisca Fuldských análov o „urbs antiqua Rastizi“ neprináša niektorými očakávané informácie o centre krajiny. Informuje nás o priemernosti a starobylosti tejto lokality v 9. storočí, čo sa stretáva ako najpravdepodobnejšie v hradisku na sútoku Moravy a Dunaja.

1 „...in quadam civitate quae lingua gentis illius Dowina dicitur...“ Magnae Moraviae fontes historici I., Fontes latini ad Moraviam Magnam pertinentes. Annales et chronicae curaverunt. D. Bartoňková, L. Havlík, Z. Masařík, R. Večerka, Brunae : 2008, s. 99. RATKOŠ, P.: „Civitas Dowina“ – slovenský Devín, In: Historický časopis 18, 1970, s. 337-346. TŘEŠTÍK, D.: Vznik Velké Moravy, Praha : 2001,, s.186-187.

2 MMFH I., s. 99.

3 STEINHÜBEL, J.: Nitrianske kniežatstvo, Bratislava : 2004, s. 124 - 127.

4 „...adversarium firmissimo, ut fertur, vallo munitum...“ MMFH I., s. 94.

5 „Qui cum exercitu sibi commiso in illam ineffabilem Rastizi munitionem et omnibus antiquissimis dissimilem veniset, Dei auxilio fretus omnia moenia regionis illius cremavit incendio...“ MMFH I., s. 103.

6 „... Zuentibald ceteris castrametantibus urbem antiquam Rastizi ingressus est...“ MMFH I., s. 106.

7 STEINHÜBEL, J.: Nitrianske kniežatstvo, s. 128 - 129.

8RATKOŠ, P.: „Civitas Dowina“, s. 337-346. BALÁŽ, P.: K lokalizácii „urbs antiqua Rastizi“ a jeho stotožneniu s „ineffabilis Rastizi munitio“ a s hlavným sídelným mestom Rastislava. In: Konštantínove listy 3, 2010, s. 13 - 17. K tam uvedeným širším argumentom treba priradiť zmienku Bertiniánskych análov. Tie v roku 866 spomínajú sídlo bulharského kniežaťa Borisa ako „civitas“, v ktorom mal svoj palác. MMFH I., s. 76.

9 BALÁŽ, P.: K lokalizácii „urbs antiqua Rastizi“, s. 11 - 37.

10 TŘEŠTÍK, D.: Trh Moravanů - ústřední trh staré Moravy. In: Československý časopis historický 21, 1973, č. 6,, s. 883.

11 K tomu aj GALUŠKA, L.: Bylo povědomí o Svatoplukově Moravě, Veligradu a Metodějově arcibiskupství na Moravě 10.-12. století skutečně věcí neznámou? In: Od knížat ke králům, Praha : 2007, s. 51.

12 P.Dvořák vníma „spor Devín – Velehrad“ ako spor o hlavné Rastislavovo sídlo. DVOŘÁK, P.: Odkryté dejiny (Predveká Bratislava), Bratislava : 1978, s. 328. J.Poulík si kladie na jednej rovine otázku, kde bola „nevýslovná pevnosť“ a „bývalé město Rostislavovo“ , „kde byl hlavní hrad Mojmírovců“. POULÍK, J.: Mikulčice. Sídlo a pevnost knížat velkomoravských, Praha : 1975. s. 154. D. Třeštík podobne vníma celú túto problematiku len z pohľadu diskusie o centre Starej Moravy. TŘEŠTÍK, D.: Trh Moravanů, s. 883. K názorom D.Třeštíka na hlavné mesto Veľkej Moravy aj GALUŠKA, L.: Bylo povědomí o Svatoplukově Moravě, s. 60. pozn. 9. Rovnako J. Zavadil považuje pri zmienkach Fuldských análov o moravských hradiskách za kardinálnu otázku hlavného hradu – mesta. ZAVADIL, J.: Velehrady Devín a Nitra, Kroměříž : 1912, s. 46.

13 BRANDL, V.: Poloha starého Velehradu, Brno : 1862, s. 11.

14 ZAVADIL, J.: Velehrady Devín a Nitra, s. 57.

15 BÍLKOVÁ, L. – FIALA, Z. – KARBULOVÁ, M.: Altmährische Terminologie in den zeitgenössischen lateinischen Quelen und ihre Bedeutung, In: Byzantinoslavica 28, Praha, 1967, s. 322. Toto ich zvláštne tvrdenie, nie je možné dokázať. Pojem „urbs“ je jediný tu vo Fuldských análoch pre celú Veľkú Moravu. Inak je známy už len v množnom čísle pre viaceré lokality Veľkej Moravy. „Quod cum cognovisset Arnulfus, cum exercitu regnum Marahensium ingressus cuncta, quae extra urbes reperit, solotenus demolitus est.“ Reginonis abbatis Prumiensis chronicon ad a. 890, ed. F. Kurze, Hannover : 1890, s. 134. „Illi toto mundo spectabiles apparuerunt, isti latibulis et urbibus occultati fuerunt.“ List bavorského episkopátu z r. 900. MMFH III., Epistolae 109, s. 239.

16 BLÁHOVÁ, M.: Evropská sídlište v latinských pramenech období raného feudalismu, Praha : 1986, s. 60.

17 BLÁHOVÁ, M.: Evropská sídlište v latinských pramenech, s. 62. Mosaburg však navyše neprislúcha do mohučskej redakcie Fuldských análov, ale do ich samostatného regensburského pokračovania. MMFH I., s. 126.

18 MMFH I., s. 106, pozn 11. To preberá aj Z. Měřínský a opäť spomína nespochybniteľné, no v tomto kontexte zavádzajúce, superlatívy Mikulčíc, ako je počet sakrálnych objektov, rozsah aglomerácie i systém a mohutnosť opevnenia. MĚŘÍNSKÝ, Z.: Die ersten Stadtformationen in der Welt der Slawen mit speziellem Augenmerk auf Großmähren. In: Archæologia historica 37, Brno : 2012, s. 7-58. Regenburské pokračovanie Fuldských análov preferuje termín „urbs“ pred „civitas“. BLÁHOVÁ, M.: Evropská sídlište v latinských pramenech, s. 112.

19 BLÁHOVÁ, M.: Evropská sídlište v latinských pramenech, s. 60.

20 BLÁHOVÁ, M.: Evropská sídlište v latinských pramenech, s. 62.

21 TŘEŠTÍK, D.: Trh Moravanů, s. 883.

22 RATKOŠ, P.: „Civitas Dowina“ – slovenský Devín, In: Historický časopis 18, 1970, s. 343-344. Jeho analýza má ešte nedostatky, napr. Verdun uvádza ako „urbs“, hoci má označenie „civitas“. M. Bláhová rozoberá sídlištnú terminológiu dôslednejšie (okrem záverov v prípade veľkomoravskej lokality označenej ako„urbs“). BLÁHOVÁ, M.: Evropská sídlište v latinských pramenech, s. 60-63. Ďalší rozbor sídlištnej terminológie u mohučského letopisca Fuldských análov podáva BALÁŽ, P.: K lokalizácii „urbs antiqua Rastizi“, s. 13-17.

23 Z viacerých len TŘEŠTÍK, D.: Počátky Přemyslovců, Praha : 1997, s. 279, pozn. 54. TŘEŠTÍK, D.: Vznik Velké Moravy, Praha : 2001, s.165, pozn. 38.

24 NOVOTNÝ, V.: České dejiny I/ı, Od nejstarších dob do smrti knížete Oldřicha, Praha : 1912, s. 340. TŘEŠTÍK, D.: Trh Moravanů, s. 881, 891.

25 Nejedná sa len o porovnanie s najstaršími letopiscovi známymi opevneniami. Letopisec udáva „najstaršie“ (rímske) lokality ako konečný horizont, s ktorými Rastislavove opevnenie porovnáva. Do toho sú zahrnuté aj všetky vekom mladšie lokality. BÍLKOVÁ, L. – FIALA, Z. – KARBULOVÁ, M.: Altmährische Terminologie, s. 322. ČERVINKA, L.I.: Slované na Moravě a říše Velkomoravská, Brno : 1928, s. 105.TŘEŠTÍK, D.: Trh Moravanů, s. 883,

26 PALACKÝ, F.: Dějiny národu českého w Čechách a w Moravě I/1. Praha : 1848, s. 143.

27 PALACKÝ, F.: Dějiny národu českého, s. 148.

28 NOVOTNÝ, V.: České dejiny I/ı, s. 351.

29 ČERVINKA, L.I.: Slované na Moravě, s. 280.

30 KUČERA, M.: Cesta dejinami-Stredoveké Slovensko, Bratislava : 2002, s. 47.

31 Hodnotenie niektorých lokalít podľa veku je známe aj u iných autorov. Ratarská Retra je „antiquissima urbs“ Helmoldi presbyteri Chronica slavorum I., ed. G.H.Pertz, Hannoverae : 1868, s. 48. Pomoranský Štetín u Herborda je „civitas antiquissima“ NIEDERLE, L.: Slovanské starožitnisti III., Původ a počátky Slovanů západních, Praha : 1927, s. 154.

32 Uvedomovanie historického významu Jantárovej cesty na centrálnej Morave, od ktorej by mala dostať lokalita označenie starobylosti, je veľmi problematické. Taktiež blízkosť ďalšej opevnením podobnej lokality, ktorá bola „všetkým najstarším nepodobná“, robí starobylosť pre hradisko na strednom toku Moravy nepravdepodobnou.

33 KOLNÍK, T.: Stredné Podunajsko - priestor križovatiek kultúr a obchodných ciest od konca staršej železnej doby po sťahovanie národov, Historický zborník č. 13, 1/2007, s. 13-14. ŠTEFANOVIČOVÁ, T.: Najstaršie dejiny Bratislavy, Bratislava : 1993, s. 210, 212. Podľa P. Charváta v 9. storočí mala prechádzať Podunajskom do strednej Európy aj severná vetva eurázijskej Hodvábej cesty a zasahovať na územie Veľkej Moravy. CHARVÁT, P.: Boleslav II. Sjednotitel českého státu, Praha : 2004, s. 75. D. Třeštík kladie antropogeografický stred, t. j. stred skutočného života v strednej Európe od rímskej doby až do konca 9. storočia do oblasti Carnunta pri Bratislavskej bráne. TŘEŠTÍK, D. : Čechové, In: Stred Európy okolo roku 1000, Praha : 2002, s. 126.

34 ŠTEFANOVIČOVÁ, T.: Bratislava – hraničné mesto, In: Archaeologia historica 29, Brno : 2004, s. 53.

35 POULÍK, J.: Zur Frage der Lokalisierung der „ineffabilis munitio“ und „antiqua urbs Rastizi“ nach den Fuldauer Annalen, in: Central Europe in 8th – 10th Centuries, Mitteleuropa im 8. – 10. Jahrhundert, vyd. D. Čaplovič – J. Doruľa, Bratislava 1997, s. 121 – 132. Odkiaľ by vzal dobový pozorovateľ starobylosť veľkomoravských Mikulčíc a mladý vek im opevnením charakterovo podobnému Starému Městu - Uherskému Hradišťu, zostáva nevysvetlené. Navyše, čo ak sú Mikulčice práve „onou nevýslovnou Rastislavovou pevnosťou“ ktorá je „všetkým najstarším nepodobná“, kde tento opis lokality odporuje atribútu starobylosti.

36 DEKAN, J.: Devín a Veľká Morava, In: Príroda a spoločnosť, č.11 / 1961, s.25 - 29.

37 DEKAN, J.: Devín a Veľká Morava, s.25 - 29.

38 DEKAN, J.: Devín a Veľká Morava, s.25 - 29.

39 PLACHÁ, V. – HLAVICOVÁ, J. – KELLER, I.: Slovanský Devín, Bratislava : 1990. PLACHÁ, V. – HLAVICOVÁ, J.: Ranostredoveký Devín, Bratislava : 2011.

40 MĚŘÍNSKÝ, Z.: České země II., s. 345 - 346. Tu Z. Měřínský uvádza jedného z nich E.Šimeka.

41 ČERVINKA, L.I.: Slované na Moravě a říše Velkomoravská, Brno : 1928. ŠIMEK, E.: Děvín, In: Památky archeologické 32, 1920, 1-53. ZACHAR,Ľ.: Sv.Cyril a Metod na Devíne. Devín hlavné a sídelné mesto Veľkomoravskej ríše, Trnava : 1928. ZAVADIL, J.: Velehrady Devín a Nitra, Kroměříž : 1912. ŠUBJAKOVÁ, E.: Devingrad – dedičstvo našich otcov, Bratislava : 2007.

42 POLÁČEK, L.: Hradiště, hrady a hradská města na Moravě. In: Stred Európy okolo roku 1000. Praha : 2002, s. 102.

43 BRANDL, V.: Poloha starého Velehradu, Brno : 1862, s. 11.

44 MMFH I., s. 86-87.

45 Vnímať ich ako akúsi dobovú navigáciu „gps“, by bolo mylné.

46 RATKOŠ, P.: „Civitas Dowina“, s. 345-346.

47 MMFH I., s. 99.

48 RATKOŠ, P.: „Civitas Dowina“, s. 345-346. ČERVINKA, L.I.: Slované na Moravě, s. 100.

49 Stotožňuje ich napr. TŘEŠTÍK, D.: Vznik, s. 164 – 165.

50 Pozri pozn. č. 24.

51 Annales Fuldenses, ed. F. Kurze, MGH SS rer Germ., Hannoverae : 1891, s. 90. Meno kláštora uvádza F.Kurze v poznámkach pod hlavným textom.

52 MMFH I., s. 129.

53 RATKOŠ, P.: Slovensko v dobe veľkomoravskej, Košice : 1988. s. 125 - 126.

54 Za mnohých, ktorí takto udalosti vysvetľujú napr. MARSINA, R.: Svätopluk, legenda a skutočnosť, In: SVÄTOPLUK 894 -1994, ed. R. Marsina – A. Ruttkay. Nitra : 1997, s.161. TŘEŠTÍK, D.: Vznik, s. 200.