.

štvrtok, 28. novembra 2013

Selce - Hrádok

Na pravom brehu Selčianskeho potoka, v chotári obce v nadm. v. 780 m leží rozmermi neveľké, ale významné vrcholové hradisko zvané Hrádok. Je to hrebeňová antiklinála, utvorená z vápencovej skaly, ktorej steny sú 2 –– 7 m vysoké. Vápencové bralo je pokryté tenkou hlinitou pokrývkou. Od juhovýchodu dve malé plošiny na vrchole chránil val, ktorý je už v súčasnej dobe iba veľmi nevýrazný.  V priestore hradiska sa nachádzajú 2 niekoľko metrov hlboké a široké jamy, ktorých účel mi je doposiaľ nejasný, neviem ani, či vznikli až v modernej dobe, alebo ich vyhĺbili pôvodní obyvatelia napr. ako cisterny na vodu.





V 30. rokoch tu bol najdený depot  strieborných rímskych mincí (denárov) a 2 strieborné spony. Jedná sa o denáre viacerých rímskych cisárov, pričom najviac kusov patrí denárom Marca Aurélia, ktorý ako vieme bol účastný na jednej z vojnových výprav rímskej armády priamo na území Slovenska. Ďalej sú to mince Trajána a Didia Iuliána. V roku 1999 sa na svahu hrádku našlo 6 kusov rímskych denárov, ktoré publikovala Dr. Kolníková  v roku 2001.  Jedná sa o mince cisárov Septima Severa a Trajána, teda o obdobie rokov 117 až 195 n.l., z čoho Dr.Kolníková usudzuje, že sa nemusí jednať o jeden naraz ukrytý depot, ale že mince mohli byť ukryté v rôznych časových obdobiach.




Počas výskumu Dr. Karola Pietu (AVANS 1988) bol na hradisku získaný súbor keramiky a kovových predmetov lužickej kultury z neskorej doby bronzovej, ďalej nálezy púchovskej kultúry z neskorej doby laténskej (železná spona), z doby sťahovania národov (železné trojboké strelky) a stredoveké nálezy.  

časť spony typu Almgren

Strelky šípov z obdobia sťahovania národov


V pädesiatych rokoch 20. stor. robil prieskum V. Budinský-Krička. Naššiel tu slovanské črepy zdobené šširššími vodorovnými líniami, ktoré datoval do poveľkomoravského obdobia. Z prieskumu P. Mosného sa medzi púchovským materiálom naššli tri výrazné slovanské črepy z dna tela nádoby, ktoré Dr. Mácelová rámcovo datuje do 10. –– 11. stor. Jeho funkcia v slovanskom období je nejasná, možno predpokladať že slúžilo ako refúgium, či ako strážny bod, alebo sídlo šľachtica.

Hradisko nie je nijako označené a z dôvodu jeho polohy je aj trochu problematické ho najsť, pretože k nemu nevedie značený turistický chodník. Napriek tomu je hradisko vydrancované detektoristami. Je tiež veľmi husto zarastené krovím a stromami. Jeho návštevu odporúčam.

Lit.: 

Karol Pieta:  Nové nálezy na Hrádku v Selciach pri Banskej Bystrici, AVANS 1988
Peter Ušiak  - Eva K o l n í k o v á : Nový nález rímskych mincí zo Seliec-Hrádku, AVANS 2001
MÁCELOVÁ, Marta (TOMEČEK, Oto, ed.): Slovanské osídlenie v období od 6. do 12. storočia, In: Osídlenie Zvolenskej kotliny od včasného stredoveku do polovice 19. storočia. Banská Bystrica: FHV UMB, 2009, s. 23-48.
http://geoportal.sazp.sk/web/guest/map?wmc=http%3A%2F%2Fgeoportal.sazp.sk%2Fphp%2Fwmc%2Fdata%2F4ee52ab9-1dd0-4429-ab58-597ac0a80139.wmc&id=4ee52ab9-1dd0-4429-ab58-597ac0a80139
google earth



Foto 26.7.2013 (Orgoň):




















Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára