V období Veľkej Moravy sa stalo územie dnešnej Moravy a Slovenska terčom viacerých vojnových výprav franského vojska pod vedením kráľa, alebo franských vojvodcov. V rámci týchto výprav bezpochyby dochádzalo k častým obliahaniam a bojom o veľkomoravské hradiská, ktoré boli často na tú dobu veľmi dobre opevnené, takže franskému vojsku sa akiste nie vždy podarilo hradiská dobyť.
Jednu takúto udalosť poisujú aj Fuldské anály v časti, kde informujú o obliehaní Devína:
"Rok 864. Kráľ Ľudovít sa v auguste vypravil s veľkým vojskom za Dunaj a obľahol Rastislava v akomsi hrade, ktorý sa v reči onoho národa nazýva Dowina (t.; Dievča). Ten sa však neodvážil bojovať s kráľovskými vojskami, a keď sa presvedčil, že nemá kam uniknúť, okolnosťami donútený vydal toľko a takých rukojemníkov, ako si želal kráľ."
Ako píše Lukáš Krajčír v článku o Devíne, pri interpretácii tejto správy treba brať do úvahy tendenčnosť Fuldských análov. Rastislava skutočne mohol kráľ so svojim vojskom obľahnúť, ale nedokázal ho pokoriť - pasáž okolo nemožného úniku z mesta, môže byť vymyslená. Podobne aj neodvážiť sa stretnúť - skôr naopak - Ľudovít sa neodvážil dobyť a pritom zbytočne preliať krv mnohých vojakov. Alebo sa o dobytie hradiska pokúsil a podnikol jeden, prípadne viac útokov na hradby, avšak Rastislavovým vojakom v Devíne sa podarilo tieto útoky odraziť. Keď kráľ videl že Rastislava nemôže pokoriť, rozhodol sa s ním vyjednávať.
Náš spolupracovník Tomáš Humaj pre nás nakreslil výjav zachytávajúci útok franských vojakov na veľkomoravské hradisko. Mohlo by sa jednať práve o hradisko Devín... Jedná sa pravdepodobne o prvú takúto kresbu, ktorá zachytáva pohľad na obrancov veľkomoravského hradiska počas odrážania útoku na hradisko.
Čitaj tiež:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára