.

streda 18. decembra 2013

Tajomné znaky na skalách na Považí

Na niektorých lokalitách severozápadného považia nachádzame záhadné, umelo vytvorené znaky, vyryté na skalách. Ich pôvod, ani význam sa doposiaľ odborníkom nepodarilo preukázať. Niektorí tvrdia, že sa jedná o znaky, ktoré vyryli valasi niekedy v 17. - 18. storočí, keď sa nudili pri pasení oviec, ale sú aj takí, podľa ktorých sa jedná o tajomné slovanské písmo, či o runy. 

Vďaka pánovi Martinovi Olšovskému a jeho doposiaľ nevydanej publikácii "Znaky a nápisy na skalách v okolí Považskej Bystrice" Vám prinášame článok, v ktorom sú fotograficky zadokumentované tieto záhadné znaky, ktoré stále čakajú na komplexný odborný výskum. 

BODINÁ /Zálučie/Zadné Hrachoviská/ - nápisy na skalách





Z dolného konca proti toku potoka vľavo smerom na Kostolec a Vrchteplú 1 km od obce na juhozápadnom úpätí vŕšku Mazáková /595,4 m.n.m./ asi 15 m nad potôčikom nachádzajú sa znaky vyryté do skál. Najväčšia, čelná plocha kameňa je zvislá, vysoká asi 160 cm /celkový pohľad a obr. č.l/. Ďalšie popísané plochy sú menšie ploché kamene umiestnené vľavo /obr.č.2/ a vpravo  /obr.č.3/ šikmo vo svahu. Ucelený nápis azbukou /č.4/ REGINA COELI LAETARE má dlhší horný riadok /32 cm/, výška písmen 2,5 -3 cm. Je umiestnený na plochom kameni asi 2m nižšie na svahu pod zna­kom na obr.č.3. Kamene sú už značne zvetrané, porastené machom,znaky nevýrazné. Bez vonkajšieho zásahu som lokalitu aj s jednotlivými popí­sanými plochami odfotografoval. Znaky som pomocou nákresu na papieri zrekonštruoval na fotografiách. 

/Martin Olšovský, na Veľký piatok 10.apríla 1998/

Obr. č. 1

Celkový pohľad

"Nápisy objavil už v minulom storočí Pavol Križko /Sborník Sloven­skej muzeálnej spoločnosti, 1896/. Považoval ich za slovanské písmo, aj keď väčšinu z nich predstavujú jednoduché alebo lomené kríže. Týmto problémom sa zaoberal aj JUDr.Vojtech Bukovinský, ktorý ich považoval za runové písmo a na ich základe hľadal tzv.míľniky Jantárovej cesty. 

V poslednom období sa venoval znakom z Bodinej český autor Horák v publikácii "O Slovanech trochu jinak", ktorý ich považuje za symbo­ly o ľudských obetiach, ktoré sa tu údajne vykonávali. Vysvetlenie týchto znakov v budúcnosti možno príde, ale podľa jedného na nízkom kameni, ktorý je napísaný azbukou aj latinkou a znie: "Regina coeli laetare"- Královnu nebies chválime, možno predpokladať, že aj vyššie spomenuté znaky nebudú až také staré a mohli byť určitou formou pre­javu náboženského cítenia v minulom storočí alebo priestorom,kde sa mohli konať nám zatiaľ neznáme kultové obrady." 

/Jozef Moravčík, prom.hist.v seriáli o obciach okresu Považská Bystrica, Týždenník Obzor v r.1993-1994./











P.S. Celý nápis REGINA COELI LAETARE je písaný azbukou, jediné písme­no z latinky je "L" v slove COELI, ak neberieme do úvahy rovnaké tvary písmen A,E,O,T v azbuke aj latinke. Autor nápisu pravdepodobne latinský jazyk celkom neovládal, lebo v slove"COELI" namiesto ruského C použil Č. 

 /poznámka M.Olsovskeho/

Horná Mariková - Vlkov - Skala na kerej smrc spočinula



„V Hornej Marikovej, časť Vlkov, je skala, o ktorej sa medzi miestnymi obyvateľmi oddávna traduje, že na nej spočívala smrť. Je to zrejme myslené asi tak, že smrť pri potulkách svetom si musela aj niekde odpočinúť. Pôvodne bola skala nad cestou, ale pri jej rozširovani ju potlačili nižšie, takže dnes sa nachádza nad sútokom potôčika s hlavným potokom z Ráztoky" začína rozprávanie s úsmevom Štefan Meliš, ktorý sa dlhé roky zaoberal odhaľovaním  tajomstiev našich predkov. 






„Vlani na jeseň sa môj zná­my Gašpar Zemančík od istého muža z Vlkova dopočul, že na skale v potoku sú zvláštne zna­ky a hneď mi túto zaujímavú novinu oznámil. Vybrali sme sa teda spolu s ním na miesto, aby sme znaky našli. Keď sme prišli na miesto, čakala nás skala, po­rastená machom. Až keď sme ho odstránili, uvideli sme tri znaky - slnko, hviezdu a podkovu. Hneď nás napadlo viacero otázok. Bolo tu zakopaný poklad alebo skala slúžila ako orientačný bod, či to bolo obetisko, na ktorom pohania obetovali obete bohom? Nad skalou na ľavej strane na  mieste zvanom Pekliská sa kedysi zrejme ťažil kameň, takže nás napadlo, či znaky náhodou nevykresali kamenári, pretože v blízkosti sú pravidelné skaly štvorhranného tvaru, ktoré tam zanechali." 

Orgoňove "runy" na Kýčere

Lenže tento objav nebol jediný. „Na Orgoňovej Kýčere, na hrebe­ni nazvanom Šúvalky, je niekoľko skupín skál a do jednej z nich sú vyryté neznáme znaky. Na prvý pokus sme ich nenašli, no druhý už bol úspešnejší. Skala, asi me­ter vysoká a meter dlhá, odkryla nám svoje tajomstvo. Pri prvom pohľade sme si spomenuli na Bodinú, kde sú podobné znaky, však tieto sú menšie. Na blízkej skale je vytesaný kruh, pravde­podobne znázorňujúci slnko, čo predstavuje asi možné kulto­vé miesto našich predkov. Kým bodinský nápis je známy už sto rokov, tunajší ľudia o znakoch vedeli približne rovnaký čas, ale hovorili o nich, že sú tam len aké­si nápisy, a možno preto sa nikto tým nezaoberal." 


Antonín Lacko pre nás nakreslil túto predstavu
o Starom Orgoňovi na Kýčere. Patrí mu veľká vďaka!

Objav si však Štefan Meliš nenechal iba pre seba, ale napí­sal o ňom do Historickej revue. „Dúfal som, že sa o znaky a ich rozlúštenie budú zaujímať odbor­níci, ale, bohužiaľ, po roku sa nik neozval." Nájde sa niekto, komu sa podarí znaky rozlúštiť skôr, než sa v zvetrávajúcej skale úpl­ne stratia? Možno by sa tým po­ darilo zaplniť biele miesta v našej histórii.


G. Zemančík, Š. Meliš, S. Miko

O kameni so záhadnými znakmi na Orgoňovej Kýčere sa dozvedáme aj z veľmi zaujímavej povesti od Štefana Meliša, o dávnom pohanskom Žrecovi - Orgoňovi, ktorý ako jeden z posledných odolával kresťanstvu, až nakoniec si ho k sebe zobral samotný Perún. Do Orgoňa udrel blesk a na mieste kde sa to stalo zostal od tej doby iba kameň s tajomnými vyrytými nápismi.





V tomto roku (2013) sa o interpretáciu znakov na Orgoňovej Kýčere pokúsil archeológ Peter Schreiber, ktorý v článku pre webový portál obce Horná Mariková uvádza, že "Svahy Orgoňovej Kýčery boli v minulosti viac odlesnené ako v dnešnej dobe, čo bolo v závislosti od osídlenia človekom. Tým pádom vrchy poskytovali dobrý rozhľad po širokom okolí Marikovskej a Papradňanskej doliny ako aj výhľady do Považia. Čisto teoreticky by tak znaky vyryté do skaly na Orgoňovje Kýčere mohli predstavovať určitú „mapu“, alebo „schematický plán“. Samotné znaky tvoria kľukaté línie, krížiky, kruhy a polooblúky. V strede sa nachádza kľukatá línia, ktorá má štyri vrcholy. Mohla by naznačovať hrebeň Kýčery spolu s vrcholmi, kótami okolitých vrchov: Suchovrch (774,9 m n. m.), Vrchoňa (883,0 m n. m.) a bezmennou kótou 936,7 m n. m., ktorá je východne od Orgoňovej Kýčery. Ostatné ryté znaky, ktoré sa nachádzajú na ľavo a pravo od kľukatej línie by tak mohli predstavovať osady v širšom okolí Kýčery. Znaky však mohli mať aj inú funkciu ako chotárne značky, ktoré vymedzovali hranice medzi dolinou Marikovej a Papradna."  Zároveň však upozorňuje, že sa jedná iba o jeden z viacerých možných výkladov, a že nemožno vylúčiť, že znaky sú staršieho dáta ako spomenuté 18. storočie. Poukazuje pritom na dokázané osídlenie Marikovej v staršej dobe železnej, dobe rímskej a v stredoveku.



Jozef Šprocha: O rozlúštenie tajomných znakov nejaví nikto záujem, Obzor
http://www.hornamarikova.estranky.sk/clanky/z-historie/z-okolia/ryte-znaky-na-kycere.html


1 komentár:

  1. ... na tej plošine na fotke pod obr. 1 sa už niekedy robil archeologický prieskum alebo aspoň sonda? Kameň, na ktorom spočívala smrť, mi evokuje v prenesenom význame skôr obetný kameň.

    OdpovedaťOdstrániť