Povesti viazané k polohám Hradište a Koscelisko

Prinášame druhú časť k predchádzajúcemu článku, ktorý sa týkal predpokladanej starodávnej cesty na severnom Považí (Mariková, Mostište, Zbora). Autorom je opäť Mgr. Peter Schreiber.

K lokalitám Hradište a Koscelisko sa viažu aj tri povesti, ktoré boli zaznamenané a publikované Milanom Húževkom v knihe Púchovské povesti a v monografii o obci Mestečko (Ján Mišún a kolektív). Ďalej uvádzam skrátený prepis povestí.

Povesť ovčiar spod Čechovca[1]:

Povesť spomína, že istému pastierovi, ovčiarovi, pri love divých kôz na vrchu neďaleko zhoreného hradiska sa zjavil divý cap a sľúbil pastierovi, že mu splní jedno želanie, ak teda nebude strieľať kozy v jeho stáde. Na to mu dal cap jeden svoj roh a pastier si z neho mal vyrobiť trúbu. Na trúbu mal zatrúbiť,keď mu bude najhoršie a bude mu splnené jedno želanie (Húževka 1990).

Povesť utopená svadba:

Mládenec z Mestečka hľadal nevestu. Už ako malý chlapec pásaval lichvu na Hradišti. Vyhliadol si nevestu z osady Gaškov, nad obcou Vydrná. Raz mu jeden vandrák idúc cez pasienok poradil, aby si ju napriek otcovým zákazom vzal za ženu. Na vohľady chodil cez miesto, ktoré sa nazývalo Jezero[2]. Bolo to miesto, kde sa utopil nejeden dobytok. Vedel sa tomu nebezpečnému miestu vyhýbať. Keď nastal čas pytačiek, mládenec vyzval svatov, aby sa spolu vybrali do Gaškov, vypýtať nevestu. O polnoci sa nevesta aj so ženíchom museli pobrať do Mestečka. Išli smerom k Jezeru, ale divý pohonič akoby podcenil nebezpečenstvo  hnal kone vpred. Bezstarostný svadobčania spievali, muzika hrala a záprah sa hnal  priamo do trasoviska Jezera.   Na jeho okraji sa pohonič zmenil na čerta, vandráka, ktorý kedysi pošepol zámer mládencovi. Voz sa ocitol v bahne. V tej chvíli kohút, čo ho široká niesla ako dar do zaťovho dvora zakikiríkal. Všetci sa utopili v Jezere. Počas svätojánskej noci je vraj na mieste počuť spev svadobčanov, zvuky hudobných nástrojov a kohútie zakikiríkanie. Poznámka, podľa rozprávania Kataríny Václavíkovej (Mišún 2006).

Povesť Zámčiská:

Pod vrchom Stráža mal stáť starý koscel. Toto miesto volali Zborani Koscel a Mestečani Zámčiská. V Zámčiskách strašievalo, nikto sa tam v noci neodvážil ísť. Jeden smelý človek vraj raz v Zámčiskách vyčkal do polnoci. Keď hlásnik trúbil v Zbore dvanástu hodinu, dostal strach. Potom sa pod ním zem pohla a neďaleko v brehu čosi puklo. Zo škáry, pomedzi korene bukov sa ukázal tieň chlapa a ten mu povedal: „už nikdy sem nechoď“. Toto je miesto, ktoré nesmie byť znesvätené. Kto by sem chodil z obyčajných ľudí môže spôsobiť ohromné nešťastie. Poznámka, podľa rozprávania Ondreja Ševelu (Mišún 2006).

Záver:

K lokalite Hradište sa viažu dve povesti, v ktorých sa spomínajú nadprirodzené sily. Objavuje sa tu motív čerta, čisto teoreticky tu môže ísť o démonizáciu tohto miesta, rovnako ako v prípade blízkej polohy Jezero. V priľahlej časti Moravy, oblasť Vsetínska, bola táto problematika podrobne rozpracovaná, na základe archeologických lokalít z obdobia včasného stredoveku v náväznosti na ústnu slovesnosť v regióne (Hlavica 2009).

Autor: Mgr. Peter Schreiber

Literatúra:

Hlavica 2009. – M. 2009: Raně středověké kultovní aktivity na vrchu Klášťov a jejich odraz v archeologických pramenech a ústní lidové slovesnosti. Bakalářská diplomová práce, depon. in Masarykova univerzita Filozofická fakulta, Ústav archeologie a muzeologie, Brno, 2-65.

Húževka 1990 – M. Húževka: Púchovské povesti. Martin 1990, 7-374.

Mišún 2006 – J. Mišún (zost.): Obec Mestečko. Zbora 2006, 5-121.

---

[1] osada Čechovec je súčasť obce Dohňany, časť Zbora

[2] Jazerka, spomínaná v druhom texte „Šimúnky (Široká), Hradište, Koscelisko – možné súvislosti“