.

nedeľa, 19. januára 2014

Šimúnky (Široká), Hradište, Koscelisko – možné súvislostí

Archeológ Peter Schreiber pre našu stránku napísal nasledovný, mimoriadne zaujímavý článok, ktorý sa zaoberá možným priebehom starodávnych ciest v Marikovej a okolí. Téma predpokladanej starobylej cesty, vedúcej popod hradisko Šimunky je dnes veľmi populárna u záujemcov o našu históriu, avšak prinášaný  článok je zrejme prvý odborne podložený článok na túto tému. Článok prinášame v plnom znení. Autorovi patrí veľká vďaka za kvalitný text.


Peter Schreiber: Šimúnky (Široká), Hradište, Koscelisko – možné súvislostí

Témou článku sú miestne názvy a archeologické lokality časti mikroregiónu, ktorý sa nachádza v podhorí až hornatine Javorníkov a možný vzťah medzi nimi, s ohľadom na obdobie včasného stredoveku.

Tri miesta, miestne názvy, ktoré sa nachádzajú v Marikovskej doline[1] a doline potoka Bielej vody[2] predstavujú pozoruhodné krajinné útvary. Na prvom mieste treba spomenúť jedinečné archeologické nálezisko Šimúnky (Široká)[3]. Toto miesto sa nachádza v katastri obce Dolná Mariková (mapa 1). Ide o výšinné sídlisko, na ktorom sú doklady osídlenia z rôznych období od strednej alebo mladšej doby kamennej, cez púchovskú kultúru, až po obdobie stredoveku (Májsky 2006; Malec 2010; Meliš 2003; Moravčík 2000). Najbližšou lokalitou s dokladmi osídlenia aj z obdobia včasného stredoveku je Hatné poloha Hrádok (Moravčík 2002), vzdialená od Šimúniek cca 3,5km vzdušnou čiarou.

Pod Šimúnkami sa nachádza menšia križovatka ciest, ktorou sa dá pokračovať do Hornej Marikovej a ďalej až na hrebeň Javorníkov. Z hľadiska polohy Šimúniek však zaujímavejšia môže byť bližšia cesta do Kátliny (miestna časť Dolnej Marikovej). Lesnými cestami cez Kátlinu sa môžeme dostať do doliny Bielej vody. Práve tu sa nachádzajú ďalšie dve lokality, ktoré by teoreticky mohli súvisieť aj s osídlení na Šimúnkach.



Tieto sa nachádzajú v katastri obce Zbora[4] a Vydrná. Prvá predstavuje polohu s názvom Hradište (759 m n. m.). Hradište je zaujímavé hlavne z hľadiska názvu (ako toponimum), zatiaľ nie je známe, že by z danej polohy pochádzali archelologické nálezy[5] (mapa 1). V okolí vrchu sa však vyskytujú aj ďalšie pozoruhodné názvy. V obci Zbora sa nachádza osada Podhradište a na severozápadných svahoch Hradišťa je miestny názov Hradište-Hrádza (mapa 1). V týchto súvislostiach je treba uviesť aj starší názov potoka Petríkovec (mapa 1). Jeho dolný tok je na starších mapách udávaný ako Drahý potok. Z hľadiska jazykovedy sú podobné miesta vysvetľované nasledovne: „súvisia s apelatívom drahá, označujúcim v starej slovenčine cestu“ (Uhlár 1970). Podobná cesta (dráha) môže byť zaznamená práve v staršom názve tohto potoka. Treba tu uviesť aj názov potoka Radotina (mapa 1). V časti základu tohto zloženého osobného mena je zreteľne základ Rad-, býva častý v náuke o slovanských rodových a osobných menách (Uhlár 1970, 110).

Ďalšia z polôh s názvom Koscelisko sa nachádza v katastroch obcí Zbora/Mestečko (mapa 1). Na lokalite sa nachádza menší valový útvar oválneho tvaru. Samotný názov Koscelisko tu naznačuje existenciu osídlenia bližšie neurčeného charakteru. Podobné názvy ako Koscelisko sa dajú spájať s osídlením z obdobia stredoveku, respektíve včasného stredoveku.

Úvahy na záver:

Marikovská lokalita Šimúnky svojimi výraznými archeologickými nálezmi z obdobia včasného stredoveku predstavuje dôležité miesto v rámci širšej oblasti. Preto sme sa štúdiom krajiny, miestnych názvov, ako aj reliéfu vrchov a cestných komunikácií snažili nájsť najbližšie miesta ktoré by priamo[6], alebo nepriamo[7] mohli súvisieť s osídlením na Šimúnkach. Práve lokality Hradište a Koscelisko predstavujú jedny z najbližších možných záchytných bodov v tomto bádaní[8]. Obe sa nachádzajú podobne ako nálezisko Šimúnky v teréne silne členitých vrchovín a hornatín (Hrnčiarová 2002).
Na koniec uvádzam ešte dve lokality. Prvá s názvom Kňažová, kataster obce Lúky (mapa 1). V rámci danej polohy Kňazová sa nachádzajú menšie mohylovité útvary. Pri ich interpretácii treba však zatiaľ držať istú opatrnosť, môže totiž ísť o pozostatky hroblí zo zaniknutých rolí. Na druhej strane miestny názov Kňažia, ktorý sa objavuje už na II. uhorskom mapovaní (v 19. storočí) by mohol evokovať určitú posvätnosť tohto miesta v pamäti ľudí.

Druhé miesto predstavuje miestny názov Jazerka. Tento sa nachádza cca 580m severovýchodne od hore spomínanej osady Podhradište v Zbore[9]. Poloha je v súčasnej dobe v lese, na úpätí (svahoch) horského hrebeňa[10]. Pri tomto mieste by sa len na základe názvu dal dedukovať vodný zdroj, jazierko[11]. Práve jazerá, alebo jazierka sú v pohanskej predkresťanskej viere spájané s nábožnenským uctievaním (Profantová/Profant 2004; 177, 178). Poloha Jazerka môže byť teoreticky práve takýmto miestom, ktoré je v miestnej tradícií uchovávané už len ako názov. Rovnaký význam v pohanskej viere, od praveku až do obdobia stredoveku (všeobecne), mali aj neobvyklé skalné útvary, napríklad osamotené skaly na exponovaných miestach.

Poďakovanie: rád by som sa poďakoval za spoluprácu a cenné informácie Stanislave Flimmelovej.

Druhú časť článku, ktorá sa zaoberá zachytenými povesťami o predmetných lokalitách si môžete prečítať TU

Literatúra:
Hrnčiarová T. (red.), 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava – Banská Bystrica 2002.
Májsky 2006 – R. Májsky: Najstaršie osídlenie Považskej Bystrice v svetle archeologických nálezov. In: B. Kortman (zost.): Považská Bystrica. Z dejín mesta. Žilina 2006, 9 – 36.
Malec 2010 – J. Malec: Drobné stredoveké fortifikácie na strednom Považí (12. stor. – pol. 16. stor.). Zbor. SNM 104 – Arch. 20, 2010, 119 – 138.
Meliš 2003 – Š. Meliš: Papradnianska dolina v dobe slovanskej (hradištnej). Polazník 1/4, 2003, 5.
Moravčík 2000 – J. Moravčík: Prieskumy opevnení v okolí Považskej Bystrice. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v r. 1998, Nitra 2000, s. 131-133.
Moravčík 2002 – J. Moravčík: Opevnenia severozápadného Slovenska. In: Vlastivedný sborník (zborník) Považia 21, 2002, s.7-36.
Profantová/Profant 2004 – N. Profantová/M. Profant: Enciklopedie slovanských bohů a mýtů. Praha 2004, s. 6-259.
Uhlár 1970 – V.: Dva vlastnícke názvy z hornej Nitry: Drahožica a Radobica. Slovenská Reč. Časopis pre výskum Slovenského jazyka. Ročník 35 - 1970. Číslo 2, s. 106-111.




[1] okres Považská Bystrica
[2]  okres Púchov
[3] ďalej píšem len Šimúnky
[4] Zbora je miestnou časťou obce Dohňany
[5] poznámka autora
[6] archeologické pramene
[7] miestne názvoslovie
[8] v dolnej časti Marikoveskej doliny sa nachádzajú aj ďalšie archeologické náleziská ktoré sú z obdobia včasného stredoveku
[9] podľa mapových podkladov ZM 1: 10 000
[10] kóty Hradište, Hrebienok, Kohútky
[11] jazierko mohlo prirodzene zaniknúť postupným zanesením svahovými sedimentmi



Mgr. Peter Schreiber  skočil  štúdium v UK v Bratislave, obor archeologia.  Témou jeho diplomovej prace bola: Štiepaná a hladená industria doby kamennej z oblasti Ilavy až Považskej Bystrice. Pracuje vo firme Via Magna s.r.o., ako archeológ

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára