.

nedeľa, 2. februára 2014

Moravany nad Váhom - Hradište

Moravany nad Váhom (okres Piešťany) sú známe najmä nálezmi pozostatkov mamuta a osídlením z obdobia paleolitu. Medzi najvýznamnejšie nálezy pochádzajúce z chotára obce patrí plastika Venuše zhotovená z mamutoviny, ktorá je zaradená do gravettienskej kultúry (22 800 rokov pred n. l.).

slávna Moravianska venuša


V chotári obce boli zberom a systematickým archeologickým výskumom zistené aj nálezy a osídlenie z mladšej a neskorej doby kamennej, neskorej doby bronzovej, staršej a mladšej doby železnej a mladšej doby rímskej. Z okolia obce poznáme osídlenie z 9. — 10. storočia v polohe Kostolec v Ducovom, v obciach Hubina, Banka a z opevnenej polohy Hradiště a Marhát.


Názvom typu Moravany—Moravce sa venovalo viacero bádateľov, pričom najčastejšie vysvetľujú tento názov ako 1. miesta presídlencov z Moravy, 2. dôležité komunikačné body vo veľkomoravskom období, 3. na Považí ako sídlo Mojmírových družín rozmiestnených na území bývalého Pribinovho kniežatstva, s úlohou pacifikovať krajinu.



Opevnená poloha Hradište upútala pozornosť už nestora slovenskej archeológie Štefana Janšáka, ktorý ju zameral. V krátkom článku v roku 1930 uvádza, že leží 3 km východne od obce Moravian ako kóta 371 postranného hrebeňa Hlohoveckých hôr, spadajúceho do údolia potôčka Stríbernice, malého prítoku Váhu. Spomenutý hrebeň i k nemu priľahlé juhozápadné údolie nesú meno „Hradište". Malá plošina, dlhá 50 m a a široká 30 m, na prirodzene rozšírenom hrebeni sa nachádzajúca, je chránená na strane južnej a severnej príkrym svahom a v smere osi hrebeňa, na stranách východnej a západnej, krátkymi, asi 1 m vysokými valmi c d, e f. V roku 1973 sa na tejto polohe uskutočnil zisťovací archeologický výskum a následne aj jeho vyhodnotenie (Ruttkay 1975, 1989.

Plán hradiska podľa Š. Janšáka (1930)


Praveké osídlenie z neskorej doby bronzovej, staršej a mladšej doby železnej na tejto polohe bolo narušené a čiastočne zničené v stredoveku. Vtedy bola horná plošina splanírovaná, pod akropolou bola vybudovaná priekopa a na jej vonkajšej strane nízky val. Hornú plošinu obopínal val s jadrom z nasucho kladených kameňov prekrytých hlineným plášťom. Na západnej, nižšie položenej plošine sa rozpoznali pôdorysy dvoch obdĺžnikových zrubových objektov s pecami a jama s oválnym pôdorysom — cisterna (?). Na základe výrazného sprievodného materiálu bola výšinná fortifikácia datovaná do 12. — 13. stor.



Medzi zaujímavé nálezy z tejto lokality patrí železný nôž datovaný do obdobia mladšej doby železnej — laténskej kultúry, nôž, krúžok, hviezdicovité koliesko z ostrohy, dlátko (?), kramľa a iné, rámcovo datované do 13. storočia. Časť zozbieraných črepov patrí do obdobia neskorej doby bronzovej - lužickej kultúry. Črepový materiál prevažne z hrncovitých nádob a hrubostenných zásobnic, zdobených rytou viacnásobnou líniou, vrypmi a vlnovkami, je datovaný do 13. stor. Medzi zaujímavé nálezy patrí fragment fľašovitej nádoby zdobenej rytými vlnovkami.



Včasnostredoveké nálezy z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia sú z obce zastúpené nálezom železného písadla – stila (9. stor. n. 1.) z polohy Lopata a predveľkomoravskou ostrohou. Železné písatko „Stilus“ (dĺžka 135 mm) má plošne roztepanú trojuholníkovitú hlavicu a dlhú ihlicu. Hlavica je z oboch strán prihrotená kovaním, čo svedčí o jej funkčnom použití - zatieraní napísaného textu na voskových tabuľkách. Na Slovensku ide zatiaľ o prvý exemplár tohto druhu, na Morave je ich doposiaľ 14, z toho 9 z Mikulčíc—Valov a 5 z Uherského Hradiska—Sadov. R.Bača spája nález stilusu s neďalekým hradiskom v Ducovom, pričom uvažuje nad tým, že do Moravian sa mohol dostať v súvislosti s vyhnaním metodových žiakov z Veľkej Moravy. Objavy ďalších včasnostredovekých artefaktov z Moravian a najnovšie výskumy z Bojnej a okolia však dávajú možnosť uvažovať aj nad tým, že stilus sa používal aj priamo v Moravanoch.

Ostroha z predveľkomoravského obdobia


Z obdobia pred vznikom Veľkej Moravy pochádza nález železnej ostrohy z polohy Hradiště (369 m n. m.) z miesta vzdialeného približne 170 m východným smerom od vrcholu. Ostroha sa našla náhodne v roku 2000 a bola vytlačená koreňom stromu na povrch terénu. Dnes je uložená v súkromnej zbierke. Tento typ ostrohy nie je až taký častý. Na Slovensku sa ostroha s očkami našla na včasnostredovekom hradisku v predveľkomoravskom horizonte pod deštrukciou valu v Pobedime a je datovaná k 8. storočiu. Dve ostrohy s očkami pochádzajú aj z hradiska v Smoleniciach-Molpíre. Jedna z ostrôh zo Smoleníc-Molpíra má ramená zdobené na vonkajších stranách rovným ryhováním, zatiaľ čo ostroha z Moravian nad Váhom ich má zdobené na vonkajšej strane šikmým ryhovaním. Železné ostrohy s ramenami, ukončenými dovnútra zahnutým oválnym očkom, na vrchole s krátkym kužeľovitým bodcom sa našli aj v Čakajovciach.



Je pravdepodobné, že do slovanského predveľkomoravského prostredia sa takéto ostrohy dostali z územia Nemecka. Podľa triedenia D. Bialekovej možno ostrohu z Moravian nad Váhom zaradiť k typu IIA (Bialeková 1977). Nálezy ostrôh sa často viažu na opevnené centrá a miesto ich výskytu možno považovať za významné pre príslušné obdobie Od konca 7. a v 8. stor. sa na území Slovenska (na sever od avarského kaganátu) stabilizoval slovanský sídliskový substrát, pričom v druhej polovici 8. a počiatkom 9. storočia sa postupne vytvárali podmienky pre nasledujúci vznik Nitrianskeho kniežatstva. Je možné, že poloha Hradiště v Moravanoch nad Váhom, osídlená už v praveku, s opevnením z 12. - 13. stor., mala strategický význam aj v predveľkomoravskom období. V tejto súvislosti možno uvažovať aj o vzťahu k okolitým ranostredovekým lokalitám (napr. Banka, Bašovce, Bojná, Ducové a Pobedim).

A. Ruttkay považuje malý výšinný hrad v polohe Hradiště za súčasť hradného panstva Tematín. Prvá písomná správa o tomto hrade, ktorý vznikol z kráľovskej iniciatívy, pochádza z roku 1270. Opevnená poloha súvisela so správou kráľovského eráru pri kontrole komunikačných prechodov cez pohorie Považského Inovca v tomto priestore. Podobnú funkciu zrejme malo opevnenie aj v období Veľkej Moravy, a to najmä v náväznosti na staršie opevnenia z 9. — 10. stor. lemujúce starodávny prechod na Považie a ďalejna Moravu s centrálnym hradiskom v polohe Valy v chotári obce Bojná.

Spracoval: Orgoň



Literatúra:

Bača, R. 1990: Stilus z Moravian nad Váhom. Archeologické rozhledy (ďalej len AR) XLII,
s. 211 -212.
Bialeková, D. 1977: Sporen von slowakischen Fundplätzen in Pobedim (Typologie und
Datierung). Slovenská archeológia (ďalej len Slov. Arch.) XXV, s. 103 - 160.
Janšák, Š. 1930: Staré osídlenie Slovenska. Sborník slovenskej spoločnosti XXIV. Martin, s.
1 - 66, tab. I – XVII.
Klčo, M: Ranostredoveká ostroha z Moravian nad Váhom, Balneologický spravodajca, Piešťany 2001-2002 (XXXVIII)
Ruttkay, A. 1976: Waffen und Reiterausriistung des 9- bis zur ersten Hälfte des 14. Jahrhunderts in der Slowakei. Slov. Arch. XXIV, s. 245 - 395.
Ruttkay, A. 1989: Feudálne sídla a fortifikačně zariadenia-na Slovensku spred polovice 13. storočia (problematika a novšie výskumy). Zborník Slovenského národného múzea LXXXIII, História 29, s. 57 - 103.

Fotky (autor Bukven Poznan):










Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára