.

streda, 16. apríla 2014

A. Gašpar: ZBEROVÉ NÁLEZY PÚCHOVSKEJ KULTÚRY ZO STREDNÉHO POVAŽIA

Pri príležitosti osádzania informačnej tabule, organizovanej občianskym združením Hradiská, mi S. Flimmelová odovzdala nižšie uvádzané nálezy. Predmety našla neintencionálne počas výletov na známe hradiská. Artefakty pochádzajú z dvoch polôh, prislúchajúcich k hradiskám už spomínaných v literatúre, z ktorých však doposiaľ keramický materiál nebol dostatočne kresbovo publikovaný. Nálezy sú uložené vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici.


1. Hatné (okr. Považská Bystrica), poloha Hrádek – resp. na juh od skalnej vyvýšeniny na pravom brehu Marikovského potoka, sídlisko, zber, neskorá doba laténska až včasná doba rímska, púchovská kultúra.


Neselektívnym povrchovým zberom bolo už zo známej polohy na pravom brehu Marikovského potoka (Moravčík 1992, 77; Petrovský-Šichman 1965, 68-69) zozbieraných 7 kusov typickej keramiky (obr. 1: 1-7). 

Zber bol vykonaný na priľahlom poli (v súčasnosti lúka) smerom na juh od miesta bývalého kameňolomu, ktorým bola v minulosti zničená väčšia časť asi 20 m vysokej skalnej vyvýšeniny, na ktorej sa rozprestieralo súveké hradisko púchovskej kultúry (Moravčík 2002, 10; Petrovský-Šichman 1965, 68-69). Informáciu o osídlení polohy dopĺňajú i nedávno zozbierané nálezy.

Obr. 1. – Zberové nálezy púchovskej kultúry zo stredného Považia. 1-7 – Hatné (Hrádek); 8-14 – Košeca-Nozdrovice (Pod Hradišťom). 1-7, 10-14 – typické nálezy keramiky; 8 – zachovaná bronzová spona typu Almgren 237; 9 - zlomok tkáčskeho závažia.

Opis nálezov

1. Mohutný, ovalený okraj široký 6 cm s troma miernymi žliabkami – okružie z veľkej zásobnice (obr. 1: 1). Vnútorný priemer ústia asi 35 cm. Črep je sivohnedý, s prímesou sľudy a stredných až veľmi hrubých zŕn kremeňa (1-5 mm).

2. Fragment s kyjovitým až mierne ovaleným okrajom súdkovitej hrncovitej nádoby (obr. 1: 5). Priemer ústia 21 cm. Črep je sivý, jemne zrnitý s prímesou grafitu.

3. Fragment s neprofilovaným okrajom hlbšej misovitej nádoby s mierne bikónickou profiláciou (obr. 1: 4). Priemer ústia asi 22 cm. Črep je oranžovohnedý, so stredne hrubým ostrivom.

4. Fragment okraja v ruke vyhotovenej plochej misy ? (obr. 1: 3). Priemer ústia asi 25 cm. Črep je sivohnedý, s prímesou sľudy a hrubých zŕn kremeňa.

5. Fragment tela hrncovitej nádoby s jemným a hustejším, zvislým až mierne zbiehajúcim sa hrebeňovaním (obr. 1: 7). Črep je sivočierny, na lome sivohnedý, pórovitý, so stredne hrubým ostrivom.

6. Fragment tela hrncovitej nádoby s jemnými, miestami hustými zvislými ryhami (obr. 1: 2). Črep je z vonkajšej strany sivohnedý, z vnútornej tmavo sivý, hladený, so stredne hrubým ostrivom.

7. Fragment tela hrncovitej nádoby s časťou rytej vlnovky (obr. 1: 6). Črep je z vonkajšej strany oranžový, z vnútornej strany hnedý, s hrubým, na povrchu výrazne vystupujúcim ostrivom.

Získaný sídliskový materiál zo zázemia súvekého hradiska na skalnej vyvýšenine možno rámcovo datovať (podľa chronológie v Pieta 1982) do 1. stor. pred n. l. až začiatku 1. stor. n. l. (stupne LTD – B1a). Súbor má analógie aj medzi nálezmi z asi 3 km vzdialeného obetiska v Prosnom, ktoré je rámcovo radené do stupňa LTD1 (Pieta/Moravčík 1980).

2. Košeca – Nozdrovice (okr. Ilava), poloha Pod Hradišťom, sídlisko, neskorá doba laténska až včasná doba rímska, púchovská kultúra.

Súbor nálezov bol zozbieraný selektívne, teda zbierané boli napr. len vybrané kusy keramiky (väčšie, s výzdobou,...). Dovedna obsahoval 21 kusov keramiky, z toho 18 ks typických (obr. 1: 10-14; 2), pričom sa pri spracovaní podarilo dva typické fragmenty zlepiť (obr. 2: 10), a 3 ks netypické. Ďalej zlomok tkáčskeho závažia (obr. 1: 9), menší kúsok železnej trosky (5 x 2 x 1,5 cm) a zachovanú bronzovú sponu typu Almgren 237, datovanú do záveru doby laténskej až včasnej doby rímskej (obr. 1: 8).

Predmety sa našli v svahu pod valom na juhozápadnej strane kopca Hradište/Dúbrava, vyhrabané pri líščích norách (viacerých tuneloch), ktoré zrejme narušili nejaký objekt (objekty). V celej západnej časti svahu pod menším púchovským hrádkom sa rozprestieralo v literatúre už dávnejšie spomínané rozsiahle súveké sídlisko (Petrovský-Šichman 1965, 55). Z polohy je dnes známe množstvo nálezov – spôn i mincí získaných hľadačmi pokladov, ktoré svedčia o dôležitosti sídliska a jeho polohy na Považí v širších geografických súvislostiach v období 1. stor. pred n. l. a 1. stor. n. l. (Kolníková 1998; Pieta 2008, 71, 74, obr. 33).

Opis typických nálezov

1. Zachovaná bronzová spona s prelamovaným zachycovačom s jedným kruhovým a dvoma hranatými otvormi. Lúčik je takmer priamy s jedným uzlíkom pri zachycovači a druhým uzlíkom na hornej časti lúčika, na začiatku lichobežníkovej, vydutej hlavice. Tetiva vonkajšia, prichytená v háčiku hlavice. Vinutie dvojstranné asymetrické 3:4. Dĺžka spony: 10,2 cm, výška: 2,8 cm (obr. 1: 8).

2. Fragment hornej časti ihlanovitého tkáčskeho závažia (4,5 x 4,5 x 6,5 cm). Na vnútornom lome sa zachovala časť otvoru (obr. 1: 9). Na povrchu je oranžovohnedé, na lome sivé až tmavooranžové, vyrobené z jemnej plavenej hliny.

3. Fragment zaobleného, von vyhnutého okraja zo súdkovitej hrncovitej nádoby, so zachovaným malým fragmentom výzdoby hrebeňovaním (obr. 1: 13). Priemer ústia asi 30 cm. Črep je oranžovohnedý s prímesou sľudy a stredne hrubých zŕn kremeňa.

4. Fragment mierne zhrubnutého okraja hrncovitej nádoby s plytkým žliabkom medzi okrajom a plecami, a hrebeňovanou výzdobou (obr. 1: 12). Priemer ústia 19 cm. Črep je sivohnedý s prímesou sľudy a hrubších zŕn kremeňa.

5. Fragment vodorovne zrezaného, mierne dovnútra zatiahnutého okraja hrncovitej nádoby s dvoma obežnými ryhami na pleciach nádoby (obr. 1: 10). Priemer ústia 20 cm. Črep je z vonkajšej strany sivohnedý, z vnútornej sivohnedý až hnedočierny a na lome tmavooranžový, s prímesou hrubého ostriva.

6. Fragment jednoduchého okraja v ruke vyhotovenej misovitej nádoby s rytou líniou na hrdle a do zvisla rytými líniami na tele (obr. 1: 14). Priemer ústia 28 cm. Črep je hnedočierny s prímesou hrubého až veľmi hrubého ostriva, prevažne kremeňa.

7. Fragment jednoduchého zatiahnutého okraja v ruke vyhotovenej súdkovitej nádoby (obr. 1: 11). Priemer ústia 18 cm. Črep je sivohnedej farby, s prímesou hrubého až veľmi hrubého ostriva.

8. Fragment z rozhrania okraja a pliec hrncovitej nádoby s plytkým žliabkom (obr. 2: 9). Črep je z vonkajšej strany svetlohnedý a z vnútornej hnedočierny, s prímesou sľudy a hrubších zŕn kremeňa.

9. Fragment tela hrncovitej nádoby s dvoma zvislo rytými líniami (obr. 2: 6). Črep je z vonkajšej strany sivohnedý a z vnútornej sivý, s prímesou sľudy a stredne hrubého ostriva.

Obr. 2. – Typické nálezy keramiky púchovskej kultúry z Košece-Nozdrovíc (Pod Hradišťom).


0  10. Väčší fragment tela v ruke vyhotovenej hrncovitej nádoby (zlepené 2 ks) so zvislými rytými líniami („rozpadnuté“ hrebeňovanie; obr. 2: 10). Črep je z vonkajšej strany červenohnedý a z vnútornej hnedý, s prímesou hrubých zŕn kremeňa.

11. Fragment tela v ruke vyhotovenej hrncovitej nádoby so zvislými rytými líniami (obr. 2: 2). Črep je z vonkajšej strany tmavooranžový a z vnútornej čierny („smolný“ náter), s prímesou hrubých a veľmi hrubých zŕn kremeňa.

12. Fragment tela v ruke vyhotovenej hrncovitej nádoby so zvislými rytými líniami (obr. 2: 8). Črep je tmavohnedý, s prímesou hrubých zŕn kremeňa.

13. Fragment pliec a tela hrncovitej nádoby s hustým hrebeňovaním (obr. 2: 7). Črep je z vonkajšej strany oranžovohnedý a z vnútornej hnedočierny, s prímesou sľudy a hrubých zŕn kremeňa.

14. Fragment tela hrncovitej nádoby s hustým hrebeňovaním (obr. 2: 4). Črep je z vonkajšej strany tmavohnedý a z vnútornej hnedý, s prímesou sľudy a hrubých zŕn kremeňa.

15. Menší fragment tela hrncovitej nádoby s hustým hrebeňovaním (obr. 2: 5). Črep je z vonkajšej strany oranžový a z vnútornej tmavohnedý, s prímesou sľudy a hrubých zŕn kremeňa.

16. Menší fragment tela hrncovitej nádoby s veľmi hustým hrebeňovaním (obr. 2: 3). Črep je z vonkajšej strany tmavohnedý a z vnútornej hnedočierny, s prímesou hrubých zŕn kremeňa.

17. Väčší fragment tela zásobnice, na vonkajšej strane sú badateľné jemné línie – odtlačky textilu ? (obr. 2: 1). Črep je tmavohnedý, s prímesou sľudy a stredne hrubých zŕn kremeňa.

18. Fragment dna na kruhu vyhotovenej menšej fľašovitej nádoby s náznakmi rytej výzdoby (obr. 2: 11). Priemer dna 4 cm. Črep je na povrchu tmavosivý, na lome tmavohnedý, jemne hladený, vyrobený z jemne plavenej hliny.

19. Fragment dna zásobnice (obr. 2: 12). Priemer dna 33 cm. Črep je z vonkajšej strany sivohnedý, z vnútornej a z oboch strán na dne čierny („smolný“ náter), s prímesou hrubých a veľmi hrubých zŕn kremeňa.


Nálezy možno rámcovo datovať na základe nájdenej spony, ale i širšieho spektra keramického materiálu, do neskorej doby laténskej až včasnej doby rímskej. Záverom treba spomenúť, že poloha je sústavne poškodzovaná detektoristami, preto by boli azda vhodné jej častejšie obhliadky.

Literatúra:
Kolníková 1998 – E. Kolníková: Keltské a rímske republikánske mince z Košece – Nozdrovíc. Slov. Num. 15, 1998, 213-217.
Moravčík 1992 – J. Moravčík: Prieskumy v okresoch Považská Bystrica a Žilina. AVANS 1990, 1992, 77-78.
Moravčík 2002 – J. Moravčík: Opevnenia severozápadného Slovenska. Vlastiv. Zbor. Považia 21, 2002, 7-36.
Petrovský-Šichman 1965 – A. Petrovský-Šichman: Severozápadné Slovensko v dobe laténskej a rímskej. Vlastiv. Zbor. Považia 7, 1965, 50–129.
Pieta 1982 – K. Pieta: Die Púchov-Kultur. Nitra 1982.
Pieta 2008 – K. Pieta: Keltské osídlenie Slovenska. Mladšia doba laténska. Nitra 2008.
Pieta/Moravčík 1980 – K. Pieta/J. Moravčík: Spätlaténzeitlicher Opferplatz in Prosné. Slov. Arch. 28, 1980, 245-286.


RESUMÉ:

ZBEROVÉ NÁLEZY PÚCHOVSKEJ KULTÚRY ZO STREDNÉHO POVAŽIA. Nálezy našla S. Flimmelová neintencionálne počas výletov na známe hradiská. Nálezy pochádzajú z dvoch polôh, prislúchajúcich k hradiskám, už spomínaných v literatúre. Súbor je uložený vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici.

1. Hatné (okr. Považská Bystrica), poloha Hrádek – resp. na juh od skalnej vyvýšeniny na pravom brehu Marikovského potoka, sídlisko, zber, neskorá doba laténska, púchovská kultúra.

Neselektívnym povrchovým zberom bolo zozbieraných 7 kusov typickej keramiky (obr. 1: 1-7). Nájdené boli smerom na juh od skalnej vyvýšeniny, na ktorej sa rozprestieralo súveké hradisko púchovskej kultúry (Moravčík 2002, 10). Súbor možno rámcovo datovať do 1. stor. pred n. l. až začiatku 1. stor. n. l..

Nozdrovice (okr. Ilava), poloha Pod Hradišťom, sídlisko, neskorá doba laténska až včasná doba rímska, púchovská kultúra.

Súbor bol zozbieraný selektívne. Obsahoval okrem širšieho spektra keramického materiálu (obr. 1: 10-14; 2) zlomok tkáčskeho závažia (obr. 1: 9), menší kúsok železnej trosky (5 x 2 x 1,5 cm) a zachovanú bronzovú sponu typu Almgren 237 (obr. 1: 8). Nálezy sa našli v svahu pod valom na juhozápadnej strane kopca Hradište/Dúbrava, vyhrabané pri líščích norách (viacerých tuneloch). Z polohy je dnes známe množstvo nálezov – spôn i mincí, získaných hľadačmi pokladov, ktoré svedčia o dôležitosti sídliska a jeho polohy na Považí v období 1. stor. pred n. l. a 1. stor. n. l. (Kolníková 1998; Pieta 2008, 71, 74, obr. 33).

AUTOR:  A. Gašpar: Zberové nálezy púchovskej kultúry zo stredného Považia. AVANS 2013, v tlači.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára