S radosťou Vám na našej stránke prinášame možnosť stiahnuť si celý román Pavla Satka, zasadený do obdobia tatárskeho vpádu na územie Uhorska v rokoch 1241 a 1242. Kvalitných románov odohrávajúcich sa na našom území v období stredoveku je ako šafránu, preto verím, že kniha zaujme čo najviac čitateľov a možno sa v budúcnosti najde aj vydavateľ, ktorý by sa podujal túto knihu vydať. Prečítajte si krátky autorov úvod k románu a na konci objavíte priamy odkaz na stiahnutie knihy do Vášho PC, či tabletu.
Tatársky vpád, ako sa nazýva udalosť ktorá je jadrom príbehu mojej knihy, sa udial v rokoch 1241 a 1242. V tom čase už bolo v Uhorsku bežné vyhotovovanie písomných záznamov. Písali sa nielen donačne listiny v kráľovskej kancelárrii, ale aj dohody, rozsudky a samozrejme diplomatická pošta cirkevná aj štátna. Dokonca sa už objavovali prvé kroniky a jedná z nich, tzv. Uhorsko-poľská kronika, vznikla tesne pred vpádom na dvore Kolomana Haličského. Bohužiaľ neexistuje uhorská kronika o Tatárskom vpáde. Zdrojom informácii sú hlavne dve diela, Carmen miserabile a Historia Salonitana, ktoré napísali taliansky klerici. V samotnom Uhorsku nebolo nikoho, kto by opísal príčiny, priebeh a dôsledky Tatárskeho vpádu. Nechce sa to veriť, ale je to tak, možno nenapísali preto, lebo bola až priveľmi bolestivá.Ale nielen vtedajšie Uhorsko, ale ani dnešné Slovensko nemá ucelené a rozsiahle dielo o Tatárskom vpáde a jeho dôsledkoch. Okrem niekoľkých odsekov v rôznych historických prehľadoch a súborných dielach, sú jediným skutočne historickým článkom, „Vpády Mongolov na Slovensko v roku 1241“ od Františka Uličného uverejnenie vo Vojenskej histórii 3/2004.
Tatársky vpád, ako sa nazýva udalosť ktorá je jadrom príbehu mojej knihy, sa udial v rokoch 1241 a 1242. V tom čase už bolo v Uhorsku bežné vyhotovovanie písomných záznamov. Písali sa nielen donačne listiny v kráľovskej kancelárrii, ale aj dohody, rozsudky a samozrejme diplomatická pošta cirkevná aj štátna. Dokonca sa už objavovali prvé kroniky a jedná z nich, tzv. Uhorsko-poľská kronika, vznikla tesne pred vpádom na dvore Kolomana Haličského. Bohužiaľ neexistuje uhorská kronika o Tatárskom vpáde. Zdrojom informácii sú hlavne dve diela, Carmen miserabile a Historia Salonitana, ktoré napísali taliansky klerici. V samotnom Uhorsku nebolo nikoho, kto by opísal príčiny, priebeh a dôsledky Tatárskeho vpádu. Nechce sa to veriť, ale je to tak, možno nenapísali preto, lebo bola až priveľmi bolestivá.Ale nielen vtedajšie Uhorsko, ale ani dnešné Slovensko nemá ucelené a rozsiahle dielo o Tatárskom vpáde a jeho dôsledkoch. Okrem niekoľkých odsekov v rôznych historických prehľadoch a súborných dielach, sú jediným skutočne historickým článkom, „Vpády Mongolov na Slovensko v roku 1241“ od Františka Uličného uverejnenie vo Vojenskej histórii 3/2004.
Ani ja som nenapísal historickú knihu o Tatárskom vpáde, lebo nie som historik. Napísal som niečo ako history-fiction, ale aj tak som sa snažil držať faktov. Zhodnotil a prípadne korigoval som informácie v dielach historikov. Použil som pri tom výsledky archeologických výskumov, nové poznatky o Mongoloch a záznamy islamských a čínskych kronikárov. Prečítal som 12 GB autentickým prameňov (Google Prekladač preto prijal dvoch latinčinárov na plný úväzok), historických kníh, diplomových prac a článkov.
Na základoch poznaného som vystaval romantický príbeh. Dal som dohromady osudy historických mužov, kráľa Bela IV., Sebeša grófa zo Sv. Jura, Achilla a Kosmu grófov z Pezinka a pomiešal som ich s mužmi fiktívnymi, plebanom Petrom, maliarom Alexeiom. V mojom príbehu sú aj ženy. V prvom rade pravdepodobné najlepšia uhorská kráľovná Mária Lascari, ale aj mníška, krčmárka a svätíc dokonca niekoľko, hoci nie v podiele, ktorý vyžaduje Európska únia. Je tam sultán z Damasku, svetovládny Džingischán, turecky vojvodca Timur a aj svätý František z Assisi. Je tam sex? Samozrejme že v románe je aj sex. Len mojich „Fifty Shades of Grey" sa zmestilo do trojriadkového odseku ale tak či tak, je to smrteľný hriech. Zapasoval som historicky reálne a moje vymyslené kolieska do 800 rokov starého mechanizmu, s ktorým sa dá točiť a veľmi to neškrípe. (Je ale možné, že som zahltený vlastnými predstavami ohluchol a drsný škripot nepočujem.)
Veľa udalosti sa naozaj skutočne stalo presne tak, ako som ich opísal. Niektoré sa pravdepodobne tak nejako stali, lebo mi to vychádzalo z poznaného. A veľa príbehov som si vymyslel až nehanebne. Ktoré sú ktoré, sa dá rozlíšiť z 810 poznámok pod textom. Dej sa odohráva od stredoázijskej Buchary po Šaštín a od Neštichu nad Svätým Jurom po Jeruzalem. Hoci sa zaoberá udalosťami v rokoch 1241 až 1243, sú v ňom moje poznatky a názory na historické príčiny konkrétnych udalosti siahajúce až do čias Veľkej Moravy, vzniku Uhorského kráľovstva a krížových výprav.
Snažil som sa napísať „objektívnu“ historickú fikciu o živote v vtedajšom Uhorsku. Krajine, ktorá bola vlasťou Maďarov, Slovanov, Nemcov, Valónov, Baškircov, Polovcov, Talianov aj Pečenehov. Žili v nej rímski aj ortodoxní kresťania, židia aj mohamedáni. Uhorsko, ktoré bolo viac multi-kulti než dnešné západne metropoly a vzájomne vzťahy medzi rôznymi spoločenstvami neboli ani trochu korektné v dnešnom zmysle slova. Bola to doba, keď dochádzalo k hlbokým spoločenským zmenám, rozvoju vzdelanosti, miest, ťažby kovov a populačnému rastu. Uhorsko sa stávalo európskou mocnosťou v priestore medzi katolíckym západom a ortodoxným východom a Tatársky vpád mnohé dramaticky zmenil.
Chcel som napísať inú kroniku než Taliani Rogerius a Tomáš zo Splitu, ktorí neznášali Maďarov a Slovanov. Ozajstné vlastenecké dielo z pohľadu človeka žijúceho pod malými Karpatmi. Ja viem, je to staromódny názor, ale ja vtedajších ľudí chápem ako mojich (našich) predkov, ktorých doba postavila pred ťažkú skúšku. Preukázali v nej zbabelosť aj hrdinstvo, hlúposť aj jasnozrivosť, ale najmä obrovskú silu prežiť.
Nie som spisovateľ a v slovenskom pravopise pácham genocídu poučiek v každej vete. Kniha nemá asi ani správny novodobý formát a jej jazyk temer archaický. Viem, že niekomu môže pripadať zvláštne, že materialisticky ateista píše ako požoňský kanonik v jurskej pivnici, ale zvolil som si formát rozprávania príbehu vtedajšími osobami a to boli veriaci ľudia.
Ale čo. Je to také, aké to je a ja som vďačný MMM (mojej milovanej manželke), že ju napadlo mi navrhnúť, aby som knihu napísal. S jej podporou som sa niekoľko rokov venoval poznávaniu tej doby a písaniu, čo mi spôsobovalo radosť a niekedy aj napĺňalo pocitom užitočnosti.
Ešte poznámka. Akákoľvek kritika, doplnenie, alebo upozornenia, budú z mojej strany vítané. Som človek, ktorý považuje polemiku a rozpory za motor vlastného poučenia.
Strana 150
OdpovedaťOdstrániť"Kosma vyšiel pred domec a narovnal sa. Nadýchol sa voľného vzduchu plného
vône agátov a líp."
Agaty doviezli zo Severnej Ameriky Francuzi.:)
Celkom pohodove citanie.
a to som nevedel. dychal som ich vonu a videl agatovy med čo madari predavali na stolčekoch pri cestach v sladkej Pannonii. Myslel som si že to od čias ked prvi rolnici včeli tam doniesli tak bolo. dik. opravim
OdstrániťAby som pravdu povedal, historiou sa veľmi nezaujímam, ale vpád tatarov(mongolov) v r. 1241 do našich krajín ma zaujalo. Vo faktografií spojenej s danou udalosťou sa spomína aj Verecký priesmyk (vstúpna brána do Ruska), ktorý sa nachádza na území dnešnej Ukrajiny - blízko našich hraníc. A keďže nedaľeko odatiaľ mám príbuzných, tak som si našiel čas a bol som tam pozrieť. Zaujímavé bolo, že na mieste som nenašiel žiadne info o danej udalosti, ale Maďari tam amjú postavený monument pripominajúce výročie ich príchodu do Potiskej nížiny.
OdpovedaťOdstrániťInak čítanie pohodové