.

streda 5. novembra 2014

Kronika duší: Román o tatárskom vpáde

S radosťou Vám na našej stránke prinášame možnosť stiahnuť si celý román Pavla Satka, zasadený do obdobia tatárskeho vpádu na územie Uhorska v rokoch 1241 a 1242. Kvalitných románov odohrávajúcich sa na našom území v období stredoveku je ako šafránu, preto  verím, že kniha zaujme čo najviac čitateľov a možno sa v budúcnosti najde aj vydavateľ, ktorý by sa podujal túto knihu vydať.  Prečítajte si  krátky autorov úvod k románu a na konci objavíte priamy odkaz na stiahnutie knihy do Vášho PC, či tabletu.



Tatársky vpád, ako sa nazýva udalosť ktorá je jadrom príbehu mojej knihy, sa udial v rokoch 1241 a 1242. V tom čase už bolo v Uhorsku bežné vyhotovovanie písomných záznamov. Písali sa nielen donačne listiny v kráľovskej kancelárrii, ale aj dohody, rozsudky a samozrejme diplomatická pošta cirkevná aj štátna. Dokonca sa už objavovali prvé kroniky a jedná z nich, tzv. Uhorsko-poľská kronika, vznikla tesne pred vpádom na dvore Kolomana Haličského. Bohužiaľ neexistuje uhorská kronika o Tatárskom vpáde. Zdrojom informácii sú hlavne dve diela, Carmen miserabile a Historia Salonitana, ktoré napísali taliansky klerici. V samotnom Uhorsku nebolo nikoho, kto by opísal príčiny, priebeh a dôsledky Tatárskeho vpádu. Nechce sa to veriť, ale je to tak, možno nenapísali preto, lebo bola až priveľmi bolestivá.Ale nielen vtedajšie Uhorsko, ale ani dnešné Slovensko nemá ucelené a rozsiahle dielo o Tatárskom vpáde a jeho dôsledkoch. Okrem niekoľkých odsekov v rôznych historických prehľadoch a súborných dielach, sú jediným skutočne historickým článkom, „Vpády Mongolov na Slovensko v roku 1241“ od Františka Uličného uverejnenie vo Vojenskej histórii 3/2004. 

Ani ja som nenapísal historickú knihu o Tatárskom vpáde, lebo nie som historik. Napísal som niečo ako history-fiction, ale aj tak som sa snažil držať faktov. Zhodnotil a prípadne korigoval som informácie v dielach historikov. Použil som pri tom výsledky archeologických výskumov, nové poznatky o Mongoloch a záznamy islamských a čínskych kronikárov. Prečítal som 12 GB autentickým prameňov (Google Prekladač preto prijal dvoch latinčinárov na plný úväzok), historických kníh, diplomových prac a článkov. 




Na základoch poznaného som vystaval romantický príbeh. Dal som dohromady osudy historických mužov, kráľa Bela IV., Sebeša grófa zo Sv. Jura, Achilla a Kosmu grófov z Pezinka a pomiešal som ich s mužmi fiktívnymi, plebanom Petrom, maliarom Alexeiom. V mojom príbehu sú aj ženy. V prvom rade pravdepodobné najlepšia uhorská kráľovná Mária Lascari, ale aj mníška, krčmárka a svätíc dokonca niekoľko, hoci nie v podiele, ktorý vyžaduje Európska únia. Je tam sultán z Damasku, svetovládny Džingischán, turecky vojvodca Timur a aj svätý František z Assisi. Je tam sex? Samozrejme že v románe je aj sex. Len mojich „Fifty Shades of Grey" sa zmestilo do trojriadkového odseku ale tak či tak, je to smrteľný hriech. Zapasoval som historicky reálne a moje vymyslené kolieska do 800 rokov starého mechanizmu, s ktorým sa dá točiť a veľmi to neškrípe. (Je ale možné, že som zahltený vlastnými predstavami ohluchol a drsný škripot nepočujem.)

Veľa udalosti sa naozaj skutočne stalo presne tak, ako som ich opísal. Niektoré sa pravdepodobne tak nejako stali, lebo mi to vychádzalo z poznaného. A veľa príbehov som si vymyslel až nehanebne. Ktoré sú ktoré, sa dá rozlíšiť z 810 poznámok pod textom. Dej sa odohráva od stredoázijskej Buchary po Šaštín a od Neštichu nad Svätým Jurom po Jeruzalem. Hoci sa zaoberá udalosťami v rokoch 1241 až 1243, sú v ňom moje poznatky a názory na historické príčiny konkrétnych udalosti siahajúce až do čias Veľkej Moravy, vzniku Uhorského kráľovstva a krížových výprav.




Snažil som sa napísať „objektívnu“ historickú fikciu o živote v vtedajšom Uhorsku. Krajine, ktorá bola vlasťou Maďarov, Slovanov, Nemcov, Valónov, Baškircov, Polovcov, Talianov aj Pečenehov. Žili v nej rímski aj ortodoxní kresťania, židia aj mohamedáni. Uhorsko, ktoré bolo viac multi-kulti než dnešné západne metropoly a vzájomne vzťahy medzi rôznymi spoločenstvami neboli ani trochu korektné v dnešnom zmysle slova. Bola to doba, keď dochádzalo k hlbokým spoločenským zmenám, rozvoju vzdelanosti, miest, ťažby kovov a populačnému rastu. Uhorsko sa stávalo európskou mocnosťou v priestore medzi katolíckym západom a ortodoxným východom a Tatársky vpád mnohé dramaticky zmenil. 

Chcel som napísať inú kroniku než Taliani Rogerius a Tomáš zo Splitu, ktorí neznášali Maďarov a Slovanov. Ozajstné vlastenecké dielo z pohľadu človeka žijúceho pod malými Karpatmi. Ja viem, je to staromódny názor, ale ja vtedajších ľudí chápem ako mojich (našich) predkov, ktorých doba postavila pred ťažkú skúšku. Preukázali v nej zbabelosť aj hrdinstvo, hlúposť aj jasnozrivosť, ale najmä obrovskú silu prežiť. 

Nie som spisovateľ a v slovenskom pravopise pácham genocídu poučiek v každej vete. Kniha nemá asi ani správny novodobý formát a jej jazyk temer archaický. Viem, že niekomu môže pripadať zvláštne, že materialisticky ateista píše ako požoňský kanonik v jurskej pivnici, ale zvolil som si formát rozprávania príbehu vtedajšími osobami a to boli veriaci ľudia. 

Ale čo. Je to také, aké to je a ja som vďačný MMM (mojej milovanej manželke), že ju napadlo mi navrhnúť, aby som knihu napísal. S jej podporou som sa niekoľko rokov venoval poznávaniu tej doby a písaniu, čo mi spôsobovalo radosť a niekedy aj napĺňalo pocitom užitočnosti.

Ešte poznámka. Akákoľvek kritika, doplnenie, alebo upozornenia, budú z mojej strany vítané. Som človek, ktorý považuje polemiku a rozpory za motor vlastného poučenia.
Pavol Satko

Celý román Pavla Satka si môžete zadarmo stiahnuť na tejto adrese:

KRONIKA DUŠÍ


3 komentáre:

  1. Strana 150
    "Kosma vyšiel pred domec a narovnal sa. Nadýchol sa voľného vzduchu plného
    vône agátov a líp."

    Agaty doviezli zo Severnej Ameriky Francuzi.:)

    Celkom pohodove citanie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. a to som nevedel. dychal som ich vonu a videl agatovy med čo madari predavali na stolčekoch pri cestach v sladkej Pannonii. Myslel som si že to od čias ked prvi rolnici včeli tam doniesli tak bolo. dik. opravim

      Odstrániť
  2. Aby som pravdu povedal, historiou sa veľmi nezaujímam, ale vpád tatarov(mongolov) v r. 1241 do našich krajín ma zaujalo. Vo faktografií spojenej s danou udalosťou sa spomína aj Verecký priesmyk (vstúpna brána do Ruska), ktorý sa nachádza na území dnešnej Ukrajiny - blízko našich hraníc. A keďže nedaľeko odatiaľ mám príbuzných, tak som si našiel čas a bol som tam pozrieť. Zaujímavé bolo, že na mieste som nenašiel žiadne info o danej udalosti, ale Maďari tam amjú postavený monument pripominajúce výročie ich príchodu do Potiskej nížiny.
    Inak čítanie pohodové

    OdpovedaťOdstrániť