.

štvrtok, 8. januára 2015

P. Schreiber: Včasnostredoveké osídlenie regiónu Marikovskej doliny

Prinášame krátky ale o to viac zaujímavý článok Mgr. Petra Schreibera o slovanskom osídlení marikovskej doliny. Autor je archeológom Trenčianskeho múzea. 

V oblasti Marikovskej doliny sa nachádzajú štyri náleziská s datovaním do obdobia včasného stredoveku. Časové zaradenie nálezísk spadá od 7. až do 10. storočia. Skoro všetky lokality sú už známe, publikované v literatúre.



Prvým náleziskom je Udiča1 s rámcovým datovaním nálezov do 7. až 9. stor., (Obr. 1: 1, 2; Mapa 1: 1), (Budinský-Krička 1950). V juhovýchodnom okraji vymedzenej oblasti sa nachádza nálezisko Jasenica/Považské Podhradie, poloha Hradište. Ide o výšinnú polohu s nálezmi železnej radlice a jazdeckej ostrohy, datované ako 8. až 9. (?)2, (Obr. 2: 1, 2; Mapa 1: 2). Treťou lokalitou je Hatné, poloha Záhradčie s datovaním nálezov do 9. stor., (Mapa 1: 3), (Petrovský-Šichman 1964).



Štvrtým, najvýznamnejším náleziskom je Dolná Mariková, Šimúnky, poloha Široká (Mapa 1: 4). Ide o výšinné sídlisko s osídlením z viacerých období3. Koncentrácia nálezov z obdobia včasného stredoveku na Šimúnkach – Širokej sa nachádza na pomerne malej akropole, ktorá je zo severnej až severozápadnej strany prirodzene chránená neprístupnými skalnými zrázmi (Obr. 3, 4). Z južnej až juhovýchodnej strany bola poloha najprístupnejšia4. Samotné nálezy ukazujú na veľmožskú vrstvu bojovníkov5. Koncentrácia týchto nálezov na skalnej akropole by zas mohla dokazovať náhly zánik tohto miesta v priebehu včasného stredoveku. Určiť možný čas zániku osídlenia by sa dalo na základe bližšieho rozboru kovových predmetov, výstroje a výzbroje. Mohlo tu ísť o vnútorný kmeňový konflikt v priebehu 9. storočia, alebo zničenie sídliska v období okolo 10. v súvislosti s výbojmi Ugorských kmeňov, alebo s formovaním sa novovznikajúceho Uhorského štátu v 11. storočí6.



Z katastra obce Horná Mariková, osady Hapovce pochádza ojedinelý nález prsteňa. Na základe analógií z pohrebísk v Čakajovciach a Krásne môžeme nález prsteňa z Hornej Marikovej len veľmi rámcovo datovať od konca 10. až do prvej polovice 15. stor.7 (Mapa 1: 5).

Horské hrebene Púchovskej vrchoviny a nízkych Javorníkov, ako aj sedlo medzi obcami Hoštinou a Klieštinou vytvárali predpoklady pre komunikačné trasy medzi dolinami Bielej vody a Marikovskou dolinou. V tomto kontexte môže byť zaujímavá aj stará horská cesta, ktorá podľa tradície viedla medzi mestom Púchov a dolinou Marikovej. V širšej oblasti mesta Púchov výrazné nálezy z obdobia včasného stredoveku pochádzajú z polohy označenej ako „hydináreň“ s datovaním do prvej polovice 9. stor. (Bialeková 1977). V danej polohe sa nachádzalo pravdepodobne rozsiahlejšie slovanské sídlisko8 (Obr. 5: 1, 2, Mapa 1: 1). Ďalšie dve lokality v rámci mesta Púchov s datovaním od 7. do 10. stor., sa nachádzajú v blízkosti nivy Váhu, v intraviláne mesta9 (Mapa 1: 8, 9). Práve náleziská v oblasti mesta Púchov, ktoré sa nachádzajú na pravom brehu rieky Váh mohli mať priamy súvis aj s osídlením v podhorskej až horskej oblasti Marikovskej doliny počas včasného stredoveku. 

Literatúra:

Bialeková 1977 – D. Bialeková: Slovanské nálezy z Púchova. Archeologické Rozhledy 29, s. 88-92.

Bialeková 1992 – D. Bialeková (ed.): Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až 13. storočia. Pramene II. Nitra 1992.

Budinský-Krička 1950 – V. Budinský-Krička: Nález staroslovanského pohrebišťa v Nosiciach
(okres Púchov). Čas. MSS 41/4, 1950, 51 – 55.

Budinský-Krička 1952 – V. Budinský-Krička: Záchranný výskum v Malej Udiči na Slovensku.
Arch. Rozhledy 4, 1952, 30 – 32.

Krupica 1978 – O. Krupica: Stredoveké Krásno. In: Zb. Západné Slovensko 5, 169 – 337.

Rejholcová 1995 – M. Rejholcová: Pohrebisko v Čakajovciach (9. – 12. storočie). Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, Nitra 1995.

Májsky 2006 – R. Májsky: Najstaršie osídlenie Považskej Bystrice v svetle archeologických nálezov. In: B. Kortman (zost.): Považská Bystrica. Z dejín mesta. Žilina 2006, 9 – 36.

Malec 2010 – J. Malec: Drobné stredoveké fortifikácie na strednom Považí (12. stor. – pol. 16. stor.). Zborník Slovenského Národného Múzea 104 – Arch. 20, 2010, 119 – 138.

Meliš 2003 – Š. Meliš: Papradnianska dolina v dobe slovanskej (hradištnej). Polazník 1/4, 2003, 5.

Moravčík 1976a – J. Moravčík: Nové archeologické nálezy z Púchova a jeho okolia. In: Vlastivedný Zborník Považia 12. Martin, s. 13-49.

Moravčík 1976b – J. Moravčík: Ojedinelé archeologické nálezy v oblasti severozápadného Slovenska. In: Vlastivedný Zborník Považia 12. Martin, s. 5-12.

Moravčík 1980 – J. Moravčík: Slovanské sídlisko v Púchove a Žiline-Porúbke. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v r. 1979. Nitra 1980, s. 145.

Moravčík 2000 – J. Moravčík: Prieskumy opevnení v okolí Považskej Bystrice. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v r. 1998, Nitra 2000, s. 131-133.

Moravčík 2002 – J. Moravčík: Opevnenia severozápadného Slovenska. In: Vlastivedný sborník (zborník) Považia 21, 2002, s.7-36.

Olšovský 2008 – M. Olšovský: Po stopách predkov. Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek. Považská Bystrica 2008.

Petrovský-Šichman 1964 – A. P. Šichman: Slovanské osídlenie severného Slovenska. In: Vlastivedný Zborník Považia 6. Banská Bystrica, s. 50-106.

Petrovský-Šichman 1965 – A. P. Šichman: Severozápadné Slovensko v dobe laténskej a rímskej. In: Vlastivedný sborník (zborník) Považia 7, 1965, s. 50–129.

Ruttkay 1975 – A. Ruttkay: Waffen und Reiterausrustung des 9. bis zur ersten Hälfte des 14. Jahrhunderts in der Slowakei. Slovenská Archeológia, 23, s. 119-216.

Šalkovský 2012 – P. Šalkovský: K problematike opevnených sídiel vo včasnom stredoveku na Slovensku. Acta Historica Neosoliensia, 15. Banská Bystrica 2012, s. 47-60.

Ungerman 2011 – Š. Ungerman: TZV. Blatnicko-mikulčický horizont a jeho vliv na chronologii raného středověku. Zborník Slovenského Národného Múzea 2011 – archeológia supplementum 4, s. 135-151.


1 časť Malá Udiča, dnes zaplavené vodou 
2 Bialeková 1992 
3 polykultúrna lokalita s osídlením zo stredného eneolitu (badenská kultúra?), protohistorického obdobia – púchovská kultúra, ako aj včasného, vrcholného a neskorého stredoveku (Májsky 2006; Malec 2010; Moravčík 2000; Šalkovský 2012) 
4 v juhovýchodnej časti sa dá počítať aj s menším valovým opevnením, s otáznym datovaním 
5 súčasti konského postroja a výstroja; fragment panciera a gombík 
6 na čo môže poukazovať aj kolekcia železných streliek zo šípov, kde sú popri klasických tvaroch aj takzvané rombické strelky (pozri: Olšovský 2008); analogické strelky, ktoré majú svoje analógie na staromaďarských pohrebiskách (pozri: Ungerman 2011, 140) 
7 pozri: Krupica 1978; Rejholcová 1995; 18, 71 
8 pozri: Bialeková 1977 
9 pozri: Moravčík 1976b, 8; Petrovský-Šichman 1964; Ruttkay 1975, 172

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára