"A
pretože vedú koristnícky život (Slovania) radi
pripravujú útoky na svojich nepriateľov v húštinách,
v tiesňavách a na skalnatých vrchoch. Radi používajú
úklady, náhle prepady i rabovačky... dokonale znášajú
pobyt vo vode, takže často niektorí z nich, keď boli
prekvapení nejakým nebezpečenstvom, ponoria sa hlboko
do vody a držia v ústach dlhé trstiny, ktoré sú na
ten cieľ prispôsobené, po celej dĺžke duté a siahajú
až na povrch vody. A ležiac na znak v hlbine, cez ne dýchajú
a vydržia tak viac hodín, nevzbudiac podozrenie
nikoho... Ako zbraň každý nosí dva krátke oštepy,
niektorí tiež pekné štíty... Používajú aj drevené
luky a krátke šípy napustené jedom... Pretože
nestrpia (nad sebou) nadvládu a navzájom sa nenávidia,
nepoznajú bojový šík a neobľubujú bojovať v
uzavretých oddieloch alebo sa objavovať v holých a
rovinatých priestoroch. A ak sa stane, že sa odvážia
pustiť sa do boja, s pokrikom sa posúvajú trochu
dopredu a keď pred ich pokrikom protivníci ustúpia,
prudko sa ženú na nich, ak však nie, ustúpia
dozadu..."
(Pseudo-) Mauríkios (587 - 602).
Ako taký útok mohol vyzerať? Takúto scénu (aj keď zrejme z 9. storočia) pre našu stránku vytvoril náš spolupracovník Tomáš Humaj. Čo poviete?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára