Veľmožská mohyla Holásky 2

Holásky sú bývalá obec, dnes mestská štvrť Brna – Tuřany, ktorá sa preslávila objavom veľkých veľmožských mohýl tzv. horákovskej kultúry z doby halštatskej. Táto kultúra predstavuje plynulý vývoj od konca doby bronzovej, cez dobu halštatskú až do začiatku doby laténskej (časovo ide o koniec 8. storočia až začiatok 4. storočia pnl.) Kultúru rozpoznávame na území južnej Moravy, kde je považovaná za priameho pokračovateľa podolskej kultúry (neskorá doba bronzová, súčasť okruhu kultúr strednodunajských popolnicových polí). Hrobové celky z Brna-Holások sú unikátne a svojim bohatstvom sa zaraďujú k pohrebným celkom najvyššej spoločenskej vrstvy spomenutej horákovskej kultúry.

Samotná lokalita leží na bývalých poliach v takzvanej „Krumlové čtvrti“. Veľmožské mohyly z halštatského obdobia tu boli objavené v 20. rokoch 20. storočia. Prvá mohyla sa na poli javila ako veľký kopec tvorený černozemou, o ktorom sa obyvatelia obce mylne domnievali, že pochádza z obdobia napoleonských vojen. Archeológ Ladislav Červinka bol na miesto upozornený v roku 1925. Po obhliadke objektu v ňom rozpoznal pravekú mohylu, ktorá ako následne zistil nebola osamotená. V jej okolí objavil ešte ďalšie dve. Napriek tomu, že boli mohyly poničené orbou, násyp prvej z nich dosahoval v 20. rokoch šírku až 70 metrov. Pôvodne boli mohyly pravdepodobne vyššie a menej roztiahnuté do šírky. Po týchto prvotných zisteniach bol zahájený výskum a objavené počas neho v 2 mohylách 2 hrobové komory z dubového dreva s rozmermi 5,25 x 5,30 m a 5 x 5 m. Tretia mohyla bola skúmaná až o niekoľko rokov neskôr.

Spolu s Dwarf Digital Archeology a s výdatnou pomocou archeologa Martina Goleca a študentky archeológie Zuzany Mírovej, sme sa pokúsili zrekonštruovať možný vzhľad mohyly číslo 2. Komora tejto mohyly bola orientovaná v osi sever – juh a mala podobné rozmery ako prvá mohyla. Vzdialená bola od nej cca 25 metrov. V čase výskumu bola mohyla vysoká asi 1 meter a pohrebná komora zahĺbená 1 meter pod úroveň terénu. Pri západnej stene komory ležala kostra muža. Podľa hrobovej výbavy išlo o bojovníka. Hlavu mal situovanú na sever, zachovala sa lebka, nad ktorou boli zostavené 4 bronzové krúžky. Po pravom boku ležali 2 železné kopie, po ľavom dve bronzové vytepávané misy s perličkovito vybíjaným okrajom. Za nimi tri unikátne železné ražne, ktoré zrejme poukazujú na etruské vplyvy v horákovskej kultúre. V juhovýchodnom rohu sa nachádzali keramické nádoby a bronzová naberačka.

Podľa analógií z iných veľmožských hrobov z obdobia halštatu predpokladáme, že mŕtvy zrejme ležal na drevenom lôžku a mal v hrobovej komore aj väčšie množstvo zásob a jedla, čo súviselo zrejme s predstavami o posmrtné hostině nebožtíků v záhrobí, čo súviselo s pevnou vierou v posmrtný život.

Orgoň