.

piatok, 10. novembra 2017

Zemplín - Keltské (dácke?) obetisko

V Zemplíne v blízkosti známeho hradiska v polohe Kertalja (Pod záhradami), na úpätí svahu Szélmalomdomb (Kopec veterného mlyna), kde sa nachádza mohylník z doby rímskej, bolo v 60. rokoch 20. storočia objavené obetisko z doby laténskej. Objekt obsahoval 40 cm hrubú vrstvu zámerne uložených predmetov, hlavne hlinených nádob a ich zlomkov, ale aj 68 kovových nálezov vrátane dvoch mincí. Medzi nádobami výrazne prevažujú hrncovité. Niektoré z nich pripomínajú ešte tvary zo staršej doby železnej, ale väčšina z nich je typicky dácka. Menej početnú skupinu tvoria keltské výrobky a to tak sivé, maľované, alebo tuhované s typickým zvislým ryhovaním.

Keltské obetisko - pokus o rekonštrukciu obety na Havránku

Všetky druhy keramiky nájdené v obetisku sú známe aj z hradiska a podhradia, teda z miest, kde je doložené osídlenie z mladšej doby železnej. Pestrejší je sortiment kovových predmetov. Najviac sa našlo zbraní, predovšetkým hroty oštepov a kopijí. Z jazdeckého výstroja sú to predovšetkým ostrohy. Nechýbajú ani pracovné nástroje: nože, sekerky, kosák, šidlá, prebíjače, kliny, ako aj tzv. stavebné železo: klince a skoby. Ťažko je určiť pôvodné poslanie železných krúžkov rôznych rozmerov, ktoré sa našli na obetisku. Zatiaľ v nálezových súboroch z 1. stor. pred n.l. nepoznáme obdobu pre zlomok podkovy. Nakoľko sa však v Zemplíne našla v neporušenej časti kelto-dáckej vrstvy dá sa predpokladať, že patrí k nej.


Zemplínske hradisko na ortofotomape z 50. rokov s dobre viditeľnými valmi.

Najpozoruhodnejším nálezom na obetisku boli železné okovy. Pozostávajú z dvoch polkruhov spojených kĺbom a reťaze, ktorou sa uzatvárali. Sú pomerne veľké, nakoľko sa na rozdiel od dnešných zakladali nie na ruky, ale na hrdlo zajatca. Reťaz mohla slúžiť na pripútanie, prípadne za ňu držali zajatca pri prevážaní. Jediné podobné okovy datovateľné do I. stor. pred n.l. sú doteraz známe z Anglicka. Hoci vzdialenosť medzi Anglickom a Zemplínom je značná, oba exempláre pochádzajú z keltského prostredia a preto je možné si predstaviť, že tu i tam vládli podobné zvyklosti pri zaobchádzaní so zajatcarni.




Medzi predmetmi uloženými na obetisku je prekvapujúco málo šperkov a ozdôb. Našla sa iba jediná železná spona, ktorá patrí k najbežnejším v tom období. Dva malé krúžky z bronzu mohli byť súčasťou bronzových opaskov, prípadne ich mohli nosiť aj ako prstene. Jediným honosnejším exemplárom sú kovové súčasti astragálového opaska. Samotný opasok bol pôvodne kožený, na oboch koncoch mal bronzové zápony a ozdobné pliešky. Na každej strane sa nachádzalo po 20 plasticky členených článkov postupne sa zmenšujúcich. Na článkoch, ako aj na samotnej zápone, je jemná puncovaná výzdoba. Astragálové opasky sú známe v 1. stor. z Karpatskej kotliny, ale častejšie ich nachádzame na území južne od Álp. Dá sa predpokladať, že nález zo Zemplína sa sem dostal ako obchodný artikel z juhozápadu.


Astragálový opasok - rekonštrukcia.


Množstvo, uloženie a najmä skladba nálezov objektu odkrytého v polohe Kertalja dovoľuje predpokladať, že sa tu podarilo odkryť časť kultového miesta - obetiska. Podobné obetiská sú známe na súdobých náleziskách najmä vo Švajčiarsku a Nemecku, ale aj na Slovensku, napr. na Havránku v Liptovskej Mare a v Prosnom. Ide o miesta, kam vtedajší ľudia prinášali božstvám obety, neraz aj ľudské, ktoré ich chránili pred nepriateľmi. Tieto dary mali ľudské. V Zemplíne sa ľudské pozostatky na obetisku nenašli. Tu zhromažďovali iba to, čo  považovali za najvzácnejšie: nádoby s potravinami, pracovné nástroje zabezpečujúce obživu, zbrane, ktoré ich chránili pred nepriateľmi. Tieto dary mali slúžiť na uzmierenie božstiev, resp. na zabezpečenie ich priazne pri zabezpečení dobrej úrody, zahnaní chorôb a podobne.  

Článok s menšími úpravami prevzatý z knihy: Mária Lámiová: Zemplín, obec s bohatou minulosťou, str. 14-16, Košice 1993

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára