Hradisko Pohanský vrch leží v
Krupinskej vrchovine v katastri obce Horné Plachtince, od ktorej severného okraja
je vzdialené približne 2,5 km severozápadným smerom. Rozprestiera sa v južnej
časti ostrohu, vychádzajúceho z dlhého horského hrebeňa, ktorý sa tiahne od
severu a z tohto smeru je preto relatívne dobre prístupný. Celý hrebeň s
vrcholom v maximálnej nadmorskej výške 501 m, orientovaný v smere S-J je značne
úzky a od západu zovretý Sucharskym a od východu Plachtinským potokom. Jeho
prevýšenie od spomenutých potokov je výrazné. Vzdialenosť medzi oboma potokmi,
ktoré sa zlievajú na južnom úpätí Pohanského vrchu v nadmorskej výške 255 m, je
v priemere 1 km.
Z konfigurácie terénu vychádza aj systém opevnenia hradiska.
Jeho plocha vymedzená vnútornými valmi má tvar nepravidelného deltoidu s
rozmermi cca 350-400 m x 180-200 m. Valy, ktoré sledujú túto konfiguráciu,
resp. líniu vrstevníc, sú obzvlášť zreteľné na severnej a južnej strany
hradiska, kde sú zrejme aj pôvodné vstupy. Severný val je veľmi mohutný a patrí
medzi najväčšie na východnom Slovensku. Zo severnej strany, v predpolí hradiska
sa nachádzajú ešte v severozápadnej časti dva podporné valy, ktoré možno priamo
súvisia s hlavným opevnením areálu hradiska. Dlhšie strany hradiska nevykazujú
stopy po výraznej fortifikácii, zrejme boli chránené dnes už bližšie neidentifikovateľným
palisádovým systémom. Pohanský vrch predstavuje typ centrálneho hradiska, okolo
ktorého boli sústredené neopevnené sídliská a osady pilínskej a kyjatickej
kultúry.
O hradisku sa zmieňuje už Eisner v roku 1933, ktorý naviac odkazuje na ešte staršiu literatúru, takže je zrejmé, že hradisko bolo známe od nepamäti. V roku 1993 bola časť hradiska poškodená absolútne bezohľadnou ťažbou dreva, pričom mechanizmy poškodili val a veľkú časť kultúrnej vrstvy hradiska. Následne tam dr. Václav Furmánek vykonal zber črepového materiálu, ktorý bol odkrytý v dôsledku narušenia hradiska. Najstaršie doložené osídlenie Pohanského vrchu je z obdobia eneolitu. Gejza Balaša uvádza nález sekeromlatu, získaného zberom bez bližších nálezových okolností. Črepy, nájdené pri výskume v 90. rokoch preukázali osídlenie hradiska v mladšej dobe bronzovej (kyjatická kultúra). Ďalší črepový materiál, nájdený na hradisku tiež preukazuje jeho osídlenie Keltami a Slovanmi, ktorí zrejme využili a opravili už postavené valy z doby bronzovej a samozrejme ich konštrukciu doplnili drevenými palisádami a nadstavbami. Zaujímavým údajom je, že v južnej časti opevnenej plochy bolo zistené aj žiarové pohrebisko.
Na hradisko vedie náučný chodník, lemovaný informačnými tabuľami, na ktorých sa síce pomaly objavuje zub času, avšak vďaka Perúnovi aj za to. V každom prípade za náučný chodník patrí Plachtinciam pochvala.
Lit:
V. Furmánek, O. Ožďáni: Nálezy keramiky z hradiska kyjatickej kultúry v Horných Plachtinciach, AVANS 1995
BALAŠA, G. 1960: Praveké osídlenie stredného Slovenska. Banská Bystrica.
http://www.pierog.org/view.php?cisloclanku=2009070003
https://okresvk.wordpress.com/tag/horne-plachtince/
Foto (Orgoň):
Veľký črep nádoby s uškom |
Krásny výhľad z hradiska na okolitý kraj |
Kamenný múrik sa nachádza na mieste, kde by aj mohol mať význam z hľadiska opevnenia, takže je otázne či ne nový, alebo pôvodný |
Zrejme laténsky črep |
Brána |
Vnútorná plocha hradiska, vpravo val |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára