Skalka - záhadný kostolík na hradisku

Dwarf Digital Archeology pre nás vytvoril zaujímavú vizualizáciu záhadného kostolíka, ktorý stál na slovanskom hradisku Chochel v Skalke nad Váhom.

V strednej časti slovanského hradiska Chochel (Skalka nad Váhom), na priesečníku jej pozdĺžnej a priečnej osi, bol vybudovaný sakrálny objekt. Skladal sa z lode nepravidelnej štvorcovej dispozície a plytko vyklenutej poloblúkovej apsidy. Jeho vonkajšie rozmery charakterizuje údaj 5,3 x 5,4-5,6 m, resp. 6,2 m vrátane apsidy. Pozdĺžna os objektu, vedená stredom apsidy, má smer JV-SZ, je teda o 43° odklonená od sakrálnej osi vytyčovanej v línii V-Z. Z južnej strany sa k múru primkýnajú dva štvorcovité výstupky, ktoré sú najskôr zvyškom základov šijovitého prekrytia vstupného portálu.

Vizualizácia možného vzhľadu kostolíka z dielne Dwarf Digital ...

Objekt sa zachoval v podobe jedného až dvoch najspodnejších riadkov základového muriva, vybudovaného z lomových kameňov miestnej proveniencie, spájaných maltou. Kamene z niektorých úsekov obvodového muriva spájala iba hlina. Interiérová dlážka bola na spôsob terakotovej väzby pokrytá tenkými plochými pieskovcovými kameňmi. Úplná absencia kameňov z okolia sakrálnej stavby vyvoláva pochybnosti o tom, že z tohto materiálu boli vybudované jej obvodové steny, prípadne i šijovité prekrytie vstupného portálu. V pozitívnom prípade by nebola zanedbateľná jeho kubatúra, ktorú možno odhadnúť na vyše 30 m3. Výskumom sa však nezachytili ani zlomky maltového pojiva, ktoré by zostalo na mieste, aj keby sa murivo rozoberalo a kamene by sa transportovali k druhotnému využitiu na iné miesto. Nemožno preto vylúčiť, že steny sakrálneho objektu mohli byť vybudované z dreva. Koncentrovaný výskyt železných skôb a klincov v okolí sakrálneho objektu patrí takisto k dokladom použitia dreva a konštrukčného spájania niektorých jeho častí. Výskumom odkrytý priebeh základového muriva pripomína podmurovky drevených sakrálnych stavieb, zhotovovaných vo včasnom i vrcholnom stredoveku viacerými technikami. Z 10.-12. stor. sú takéto stavby doložené v susednom Rakúsku a Polsku, no v hojnejšom počte v krajinách západnej a severnej Európy. Vo väčšine prípadov predstavovali sakrálne provizóriá, ktoré sa po istom čase nahrádzali kamennými. Milan Hanuliak uvádza, že je pravdepodobné, že kostol bol postavený už v období existencie Veľkej Moravy. Dokazujú to viaceré skutočnosti, ako napr. umiestnenie stavby, bežne používané v 9. storočí, ale nevyskytujúce sa v časoch rozvoja sakrálnej architektúry v Uhorskom štáte v 11. a 12. storočí.

Vyznačené hradisko (L.Šubovič)

Upír vo svätyni na hradisku

Prípad jedinca z hrobu umiestneného v interiéri sakrálneho objektu by mohol na prvý pohľad pripomínať aplikáciu zásady zakotvenú v „Legis Salicae", podľa ktorej sa mal nad hrobom významného jedinca vybudovať sakrálny objekt. Avšak nebožtík z interiéru svätyne na hradisku Skalka sotva mohol pochádzať zo súvekej kategórie významnejších jedincov preto, že boli na ňom vykonané protivampirické praktiky vrátane dodatočného odstránenia hlavy a zaťaženia hornej časti trupu jedenástimi kameňmi. Ako bolo spomenuté, kostre chýbala lebka s piatimi krčnými stavcami, ktoré boli z hrobu dodatočne odstránené.

Prejavy tohto druhu sú v našom prostredí označované ako posteriórne protivampírické praktiky a vykonávali sa najmä na nekostolných pohrebiskách s viacerými doznievajúcimi prejavmi pohanského rítu. Z prostredia Veľkej Moravy poznáme viacero prípadov tzv. vampírskych hrobov, kedy boli jedinci z rituálnych dôvodov po smrti, resp. po pochovaní dodatočne zohavení, najmä odstránením niektorej končatiny, hlavy, alebo zaťažení veľkými balvanmi. Účelom týchto praktík mohla byť napr. snaha zaistiť, aby nebožtík nemohol vstať z hrobu a páchať zlo na živých.

Spracoval: Orgoň

MILAN HANULIAK: SKALKA NAD VÁHOM A JEJ VYZNÁM V DEJINÁCH OSÍDLENIA TRENČIANSKEHO MIKROREGIÓNU, SLOVENSKÁ ARCHEOLÓGIA XLVI-2,1998, 309-331

Geokeška venovaná tomuto kostolíku

Kresba hradiska prevzatá zo stránky o hradisku Znojmo  a upravená (L.Šubovič)