.

pondelok 4. októbra 2010

Hradište pod Vrátnom

Hradište pod Vrátnom leží na západnom úpätí Malých Karpát, tzn. v oblasti pôvodného Moravského kniežatstva. Zatiaľ sa mi podarilo o ňom získať iba minimum informácií, pokiaľ však natrafím na niečo podrobnejšie určite to bude doplnené.

Hradište vzniklo v údolí Brezovského potoka, ktorým sa už v praveku chodilo k Brezovskému priesmyku, pohodlnému to prechodu zo Záhoria na Považie cez Malé Karpaty.


Zväčšiť mapu

O prítomnosti človeka v týchto končinách už v starej dobe kamennej /paleolite/ svedčí nález uhlíkov zaliatych v travertíne na pravej strane hradskej z Hradišťa na Brezovú. Na viacerých miestach v údolí sa našli aj hladené kamenné nástroje z mladej doby kamennej /neolitu/. Nálezy na Osuskom, v hradištskom chotári a vo Štverníku dokazujú , že aj v dobe bronzovej /1800 – 700 pr.n.l./ vládol v priesmyku čulý ruch. Veľký význam priesmyk nadobudol po príchode Slovanov začiatkom 6. storočia. Tí vybudovali na jeho ochranu aj hradiská, veľké o rozlohe opevnenej plochy 1,5 ha nad kameňolomom v osade u Fajnorov za Košariskami, ale už na katastrálnom území obce Prašník, ktoré slúžilo od 7. do 12. storočia.

Hradište na 1. vojenskom mapovaní


Pomerne malé hradisko vzniklo aj v hradištskom chotári povyše obce na kopci „Tomišovec“ pod ktorého strmým svahom tečie Brezovský potok. Súdiac podľa nájdených čriepkov vybudovali ho v strednej dobe hradištnej v 9. – 10. storočí. Toto hradisko na pravom brehu potoka a oproti nemu na protiľahlom brehu ležiace travertínove skaly, ktoré kedysi siahali až po bahnité lúky, zvierali na tomto mieste údolie ako čeľuste veľkých klieští! Cesta ho musela obchádzať oblúkom ponad skaly cez Babinú.
Strážnu službu na hradisku konali muži z neďalekej osady , ktorá bola umiestnená tiež veľmi účelne a premyslene v ľavobrežnom bočnom údolí, aby kontrolovala prechod cez Malé Karpaty na Dobrú Vodu. Z južnej strany vchod doňho chránil od roku 1263 Dobrovodský hrad. V hornom konci osady na terase úpätia vrchu Cigánka bolo malé radové pohrebisko / 4 hroby prevažne bez milodarov/ z konca veľkomoravského a začiatku poveľkomoravského obdobia. Objavili ho konča usadlostí J.Kováča a bratov V.Š.a A Furkovcov. Nálezy zachránil miestny občan Florián Vulgan, ktorý ich odovzdal zástupcom vtedajšieho archeologického ústavu v Trenčianskom Svätom Martine.

Významnejšie nálezy pochádzajú z úpätia vrchu Cigánka. A. Furko v r. 1935 na svojom dvore narazil na ľudské kosti. Hrob preskúmal Viktor Šemmer a pri kostre našiel nožík, ocieľku a pazúrikové kresadlo.[2] Len 10 cm nad kostrou zistil asi 4 – 5 cm hrubú vrstvu zeme pomiešanej s uhlíkmi a popolom.[3] Na tom istom mieste bol už skôr nájdený kostrový hrob so zdobenou hlinenou nádobou. Na jeseň 1935 preskúmal Viktor Šemmer ešte dva hroby, v ktorých našiel dva nožíky a brúsik.[4] O niekoľko rokov bolo počas prác na susedných dvoroch zničených minimálne 20 hrobov. V r. 1946 podnikol Vojtech Budinský-Krička záchranný výskum a preskúmal ešte štyri hroby, pričom jeden z nich bol vybavený drevenou konštrukciou, čo svedčí o vyššom spoločenskom postavení pochovaného. Ďalších niekoľko hrobov bolo poškodených v r. 1956 a 1972. Na tomto stredne veľkom pohrebisku sa pochovávalo v 9. a na začiatku 10. storočia.[5] Osídlenie oblasti pokračovalo aj po zániku Veľkej Moravy a počas vznikania Uhorského kráľovstva. Na svahu severne od Hradišťa pod Vrátnom v polohe Tomišovec zozbieral Vladimír Jamárik v roku 1971 množstvo zdobených a nezdobených črepov z 10. – 12. storočia.[6]


http://www.dejinyzahoria.sk/2011/10/hradiste-pod-vratnom.html
http://www.hradistepodvratnom.sk/view.php?cisloclanku=2007010005

ŠEMMER, V.: Slovanské kostrové pohrebište a stopy hradiska v Hradišti pod Vrátnom (okr. Senica). In: Historica Slovaca V, 1947, s. 185.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára