Podbranč - Starý hrad

Už v dávnej minulosti boli prechody z jednej krajiny do druhej prísne srážené a opevňované. Bola tendencia, aby týchto prechodov bolo čím menej. Spravidla ich tvorili miesta, ktoré sa dali v čase nebezpečenstva dobre brániť (hlboké údolia, tiesňavy, rokliny a pod.). Cez tieto mohla viesť spravidla iba jedna cesta, do ktorej sa pred ňou zbiehali viaceré cesty. Takéto prechodné miesta tvorili v minulosti "brány zemské", latinský názov - portae, maďarsky - kapu, obyčajne - kokapu, kamenná brána alebo kamenné vráta. Je pochopiteľné, že postupne pri týchto prechodoch vznikali opevnené hradiská, neskôr hrady.

Takýmto hradiskom mohol byť aj Podbranč - Starý hrad, pretože bol vybudovaný na najnižšej vyvýšenine pri tomto prechode (nadmorská výška 454 m).

Zvětšit mapu

Hradisko ako prvý skúmal Štefan Janšák a to už v roku 1913. Dokonca sa jednalo o prvé hradisko, ktoré tento významný slovenský vedec skúmal. O výsledkoch svojho výskumu napísal toto:

"Podobné hradište, o akom je reč, našli sme toho leta, 6. augusta 1913, neďaleko zámku Branč, na ceste medzi Bukovcom a obcou Podbrančom. Tam stojí plochý vrch, ktorý ľud menuje Starým Hradom. Zo začiatku sme mysleli, že na tom mieste stál pôvodne zámok, podobný Branču, tedy stredoveká stavba, a dúfali sme najsť nejaké jeho pozostatky; aspoň pôdorys býva pri hradoch, s povrchu úplne smetených, zachovaný. Ale skoro sme sa presvedčili, že tu ide o ľudské bydlisko, omnoho staršie. Za dva dni podarilo sa nám dosť zovrubne preskúmať hradište, ktorého obrázok tiež podávame. Naše výskumy dospeli aspoň tak ďaleko, že sme s určitosťou dokázali predhistorický pôvod hradišťa.

Z obrázka môže sa každý čitateľ poučiť o polohe i rozlohe hradišťa. V ľavom rohu pripojený šíp ukazuje nám smer na sever; dľa toho určíme i ostatné strany. Hradište má skoro vajcovitý tvar a rozkladá sa po dĺžke od východu na západ. Sklon má od severu na juh, tak že je chránené proti severným studeným vetrom a, naopak, priaznivo vystavené účinkom slnečných lúčov. Pre život na hradišti mala táto okolnosť veľký význam. Celé hradište obohnaté je násypom (valom), ktorého obvod (celá dĺžka) činí 1060 m, tedy viac ako jeden kilometer. Najväčšia šírka hradišťa činí 145 m. Val na všetkých miestach poznať zreteľne, nikde je nie narušený. Len na dvoch miestach sú vchody, vedúce do prostred hradišťa. Je to na strane severnej a východnej. Nevedno, či tieto vchody boly pôvodnými vjazdmi do hradišťa (každý hrad mal totiž vchod, opatrený pevnou bránou), alebo či ich ľudia pozdejšie spravili, aby mali prístup na vrch. Severným vchodom vedie totiž vozová cesta na hradište, po ktorej jazdia roľníci na niekoľko roličiek po hradišti roztrúsených. Vchod na strane východnej (od hory) nie je užívaný pre vozy; kríky ho úplne zatarasujú. Severo-východná strana hradišťa oddelená je od susediacich s ňou rolí príkrymi skalami, kde roľníci lámu kamenie na stavby.

Pohľad na hradisko od hradu Branč (M.Sladok)

Okrem stredného násypu, obtáčajúceho hradište, našli sme ešte i zbytky dvoch iných násypov: vonkajšieho, na strane južnej (na obrázku úplne dole), a vnútrajšieho, na strane východnej (na obrázku vpravo, vnútri). Dookola nachádza sa násyp nad svahom, len na mieste označenom pismenou c (pri severnom východe) je na rovnej pôde. Preto na tomto mieste je i najvyšší a má ešte dnes, po ticícich rokoch, za ktoré sa značne uľahol alebo zosunul, viac ako päť metrov výšky. Na východnej strane a čiastočne i na severo-východnej od hradišťa je hustá mladá hora, na severe a severo-západe, za kamenným lomom, polia (viď obrázok), na západe svahovité pasienky a na juhu kamenitá úboč, kríkmi a tŕním zarastená. Uprostred samého hradišťa leží niekoľko roliek a pasienok."

Janšák na hradisku našiel viacero črepov, nástroj z pazúrika, kosti a niekoľko železných nálezov. Okrem toho samozrejme - ako sa u neho neskôr stalo dobrým zvykom, vyhotovil kvalitný nákres pôdorysu hradiska.   

Ako vidieť na pôdoryse Starého hradu od Š. Janšáka, hlavný vchod na hradisko bol zo strany východnej, smerom od Kamenných vrát. Severný vchod v smere od Podzámku bol vybudovaný pravdepodobne neskoršie. Keďže na plošinke hradiska mali obyvatelia osady Podzámok menšie políčka, používali tento severný vchod, ktorému hovorili "branka", ako príjazdovú cestu na svoje role.

hrot kopije z hradiska. Zatiaľ sa ho nepodarilo datovať

V rokoch 1946-1947 vykonal na lokalite Štátny archeologický ústav v Martine zisťovací výskum pod vedením Vojtecha Budinského-Kričku. Práce v teréne viedol Viktor Šemmer, ktorý roku 1947 spo­lu so štyrmi robotníkmi vykopal štyri sondy na terasách a tromi sondami skúmali valy. Získané nálezy datujú najstaršie osídlenie do stredného eneolitu (kultúra s kanelovanou keramikou, nazývaná podľa spôsobu zdobenia keramiky), kto­rej nositelia s obľubou vyhľadávali a osídľovali vyvýšené polohy a zhruba 2500 rokov pred n. l, na nich stavali opevnené sídla. Ďalšie nálezy po­chádzajú z obdobia  lužickej kultúry - mladšej doby bronzo­vej až staršej doby železnej. Znovu osídlili návršie hradiska v do­be keltskej expanzie v strednej a neskoršej dobe laténskej, a v dobe rímskej. Potom osídlenie s prerušením pokračovalo v dobe slovanskej - v období Veľkej Moravy a v stredoveku. Zo slovanského obdobia pochádzajú typické slovanské črepy  a ostroha s háčikmi, datované do 8 a 9. storočia, tzn. rozkvetu Nitrianskeho kniežatstva a následne Veľkej Moravy.  Slovania hradisko obnovili a zdokonalili aj jeho opevnenie. Znovuvybudovanie hradiska Slovanmi v období Veľkej Moravy zrejme súvisí s jeho polohou nad cestou, ktorá Brezovským priesmykom prechádzala cez Malé Karpaty.

Hradisko na ortofoto mape z roku 1950

Na ostrohu ležiace hradisko sa tak skladalo z troch nádvorí a bolo skoro 500 m dlhé. Na druhom nádvorí boli vykopané základy polozemníc s kamennými krbmi v rohu miestností. V najdôležitejšej časti hradiska – akropole - stopy kolov naznačujú, že drevené budovy mohli byť „luxusnejšie“ – nadzemné. Žiaľ, doposiaľ sa na hradisku nekonal podrobnejší výskum, ktorý by mohol priniesť lepšie poznatky o osídlení hradiska a jeho obyvateľoch.  

Foto: V. T.

O slovanskom osídlení okolitého kraja svedčia i pohrebiská v obciach Hradište pod Vrátnom, Prietrž časť Podhorie a v obci Podbranč časť Majeričky, neďaleko Starého hradu, a zbytky ešte staršej slovanskej osady v mieste zaniknutej dediny Ropov. Hradisko existovalo i po zániku Veľkej Moravy. Historik B. Varsik predpokladá, že bolo obývané až do vybudovania kamenného hradu Branč. Po zániku Veľkej Moravy a prechodnom ovládnutí Poliakmi sa územie Slovenska definitívne stalo súčasťou uhorského štátu, ktorý prevzal existujúcu hradištnú sústavu od zaniknutej veľkomoravskej ríše. Veľký strategický význam zrejme nadobudlo hradisko v čase, keď sa stretli územné záujmy uhorského a českého štátu. Na rozdiel od veľkomoravskej doby totiž Starý hrad teraz ležal pri hranici dvoch štátov, v pásme zvanom konfínium. Po ukľudnení pomerov a ustálení hraníc, a najmä po vybudovaní kamenného hradu na vedľajšom kopci, hradisko stratilo svoj význam a v 12. storočí zaniklo.

Foto: 4. 3. 2012

Severný val hradiska

Pohľad na severnú časť hradiska 

Koruna severného valu

kamenný val

Koruna severného valu

Cez val v severnej časti prechádza dnes lesná cesta

Vnútorný priestor hradiska poskytoval takmer ideálnu rovinku

Severný val z vnútra hradiska

Pohľad na val na severovýchode (z vnútra hradiska)

Záber na priebeh opevnenia v severovýchodnej časti

na viacerých miestach sú takéto hromady skál

Priebeh valu vo východnej časti hradiska.  

Jasne viditeľný priebeh opevnenia v juhovýchodnej časti hradiska

Juhovýchodný ohyb opevnenia

pohľad na val od juhovýchodu smerom na juhozápad

pohľad z koruny valu dolu z hradiska v južnej časti

na južnej korune valu cca v strednej časti

Južný val - v niektorých častiach sú takto zreteľne viditeľné kamene, ktoré tvoria teleso hradby

ďalší pohľad na kamenný val

detail na kamenný val

Pohľad na plochu hradiska z juhozápadu na juhovýchod  

Severozápadný val z vnútra hradiska

Koruna severozápadného valu

Pohľad z hradiska smerom na hrad Branč

Pohľad na hradisko zo severozápadu

Asi 100 metrov severne od hradiska je takýto umelo navŕšený valový útvar. Či má súvis s hradiskom neviem.

Pohľad na hradisko od hradu Branč

Orgoň

Viera Drahošová: Starý hrad in: Záhorie 4, 1995
Štefan Janšák: Objavenie starého predhistorického hradista so spečeným valom na takzvanom Starom Hrade pri Branci 6. a 8. augusta 1913 in: Časopis muzeálnej slovenskej spoločnosti, 1913 ročník XVI, číslo 3

http://www.pod-bradlom.sk/index.php?action=module&id=mod_content&content_id=10
http://www.podbranc.sk/o-nas-priroda-podbranca

https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=10&c=17.757745,48.377503&sc=n&it=point&fbclid=iwar3xpwpodum4v7kxxnmb3-iglzj_n47mddh1mt-omiyev7m0fime65udlb8&pos=48.726135,17.482563,17