.

pondelok, 4. októbra 2010

Nitra

  
Nitra, milá Nitra, ty vysoká Nitra, kde že sú té časy, v ktorých si ty kvitla?
Nitra, milá Nitra, ty slovenská mati! Čo pozrem na teba, musím zaplakati.
Ty si bola niekdy všeckých krajín hlava, v ktorých tečie Dunaj, Visla i Morava.
Ty si bola bydlo kráľa Svatopluka, keď tu panovala mocná jeho ruka.

(Slovenské Spevy vyd. v Turč. Sv. Martine r. 1883)

Nitrianske hradiská


      Nitra bola bez pochybností najvýznamnejšou aglomeráciou Slovenska od 8. storočia a jej mimoriadny význam prevzalo aj ranostredoveké Uhorsko.  Bola sídlom Nitrianskeho kniežatstva, kde vládli významné osobnosti našich národných dejín, najmä knieža Pribina (do roku 833, kedy bol vyhnaný Moravským kniežaťom Mojmírom) a knieža, neskôr pravdepodobne kráľ Veľkej Moravy Svätopluk, ktorý tu sídlil už od 50. rokov 9. storočia.  O Nitre, ako aj o jej prvom známom vládcovi Pribinovi  sa po prvý krát dozvedáme zo spisu O obrateni bavorov a korutancov na vieru , ktorý vznikol pravdepodobne medzi rokmi 871-873 (niekde sa uvádza 828-873) na dvore salzburského arcibiskupa Adalvina. V spise je okrem iného uvedené:

Na 1. vojenskom mapovaní z 18. storočia vidieť lokality (z dola hore) Na vŕšku, Hrad a Martinský vrch


"Keď sa však medzitým naskytla akási príležitosť, vtedy na základe prosby verných spomenutého kráľa dostal Pribina do léna akúsi časť Dolnej Panónie okolo rieky nazývanej Sála. Nato sa tam usídlil a začal budovať v akomsi bažinatom háji na brehu Sály hradisko. Zo všetkých strán zhromažďoval ľudí a rozmnožoval počet svojich poddaných. Jemu (Pribinovi) kedysi vysvätil arcibiskup Adalrám na jeho vlastnom majetku za Dunajom kostol na mieste zvanom Nitrava"

Spis "O obrátení Bavorov a Korutáncov na vieru"

Pribina - prvé známe Nitrianske knieža


V Nitre sa nachádza  6 najdôležitejších archeologických lokalít, ktoré dokladujú prvopočiatky vývinu osídlenia a života v Nitre a a jej okolí. Jej osídlenie je samozrejme oveľa staršie a siaha hlboko do praveku. Hradisko tu mal napr. už ľud maďarovskej kultúry.

Naša vizualizácia možného vzhľadu  centrálneho nitrianskeho hradiska na hradnom kopci v období Nitrianskeho kniežatstva. Autor: Tomáš Humaj. 


    Stredovekú Nitru tvorila sústava hradísk a samozrejme k ním prináležiacich sídlisk. Séria viacerých výskumov v Nitre umožnila archeológom vytvoriť oveľa presnejší obraz o jej podobe v dobe, keď bola sídlom nitrianskych kniežat v čase Veľkej Moravy a v stredoveku. Naozaj sa ukazuje, že to bola obrovitánska aglomerácia. Keď sa zosumarizujú naše poznatky, ktoré máme z jednotlivých menších výskumov v meste, tak sa nám potvrdí význam a unikátnosť tej veľkej aglomerácie veľkomoravskej a poveľkomoravskej Nitry. Bola väčšia ako súčasná Nitra a fungovala v takomto stave až do 13. storočia.


K významu Nitry uvádza Drahoslav Hulínek v Historickej Revue 11-12 2006, že "v období veľkomoravského štátu ju okrem neopevnených
 sídlisk remeselno-výrobného alebo poľnohospodárskeho charakteru tvorilo hradisko centrálneho významu na nitrianskom hradnom kopci. Jeho súčasťou bolo
pravdepodobne aj predhradie Na vŕšku (prípadne to bolo samostatné hradisko)
a dve opevnené sídliská s možnou strážnou funkciou na polohách Lupka a Martinský vrch. Ako útočisko sa možno využívalo pôvodom praveké hradisko na vrchu
Zobor a na polohe Šibeničný vrch.


Jadrom nitrianskej sídliskovej aglomerácie bol osídlený priestor neagrárneho charakteru, ktorý predstavovali polohy hrad (v podstate celý hradný kopec), Na vŕšku a areál dnešného Starého mesta. V nitrianskej sídliskovej aglomerácii sa podľa doterajších zistení nachádzalo 18 neopevnených sídlisk a 13 pohrebísk z 9. - 10. storočia. Podľa slovenského archeológa Mateja Ruttkaya môžeme o včasnostredovekej Nitre konštatovať, že „územie dnešného hradu (vtedajšieho hradiska) až po tržnicu a od ulice Fraňa Mojtu po Párovskú ulicu tvorilo jednu veľkú sídliskovú aglomeráciu, ktorú možno bez zaváhania porovnať s najväčšími dobovými stredoeurópskymi metropolami".

Nitra okrem významnej politicko-mocenskej a hospodárskej funkcie spĺňala aj úlohu duchovného strediska s písomne doloženým biskupstvom. Pritom mala v rámci Veľkej Moravy špecifické postavenie, keďže bola najvýznamnejším centrálnym sídliskom nitrianskej časti Veľkej Moravy. V nej sídlil ešte pred svojím nástupom na vladársky veľkomoravský stolec Svätopluk ako údelné knieža v Nitriansku. To si aj po roku 833 zachovalo v rámci tejto západoslovanskej ríše určitú autonómiu a plnilo funkciu údelného kniežatstva. V rámci svojho dlhodobého významu plnila Nitra aj sídelnú úlohu niektorých rodinných príslušníkov vládnucej dynastie na celej Veľkej Morave. Dokazuje to aj správa vo Fuldských análoch o spomínanom Svätoplukovom údelnom kniežatstve pravdepodobne v Nitre (855? - 870). Tento muž bol už vtedy dôležitým členom mojmírovskej dynastie. Svätopluk, Rastislavov synovec, bol dokonca nejaký čas jeho spoluvládcom - od roku 862/863 ak nie už skôr - už v 50. rokoch 9. storočia, odkedy pravdepodobne vládolv Nitre. Veď aj v Moravsko-panónskych legendách sa v Živote Metoda uvádza, že knieža Rastislav poslal posolstvo so žiadosťou o kresťanských učiteľov a biskupa byzantskému cisárovi Michalovi spoločne so Svä-toplukom. Táto ich spoločná aktivita vyvrcholila príchodom byzantskej misie. Okrem iného môže tento písomný prameň tiež upozorňovať aj na určité mocensko-politické uznávanie spoluvládcovstva Svätopluka sídliaceho v Nitre.

Nitra bola pravdepodobne aj sídlom voči Frankom odbojného Slavomíra. Vtedy sa moravská časť Veľkej Moravy dostala z dôvodu franskej nadvlády do rúk markgrófov Východnej marky Wilhelma II. a Engilschalka. Po návrate na Veľkú Moravu Svätopluk vstúpil do starého, Frankami dobytého Rastislavovho hradu - buď do Mikulčic alebo, čo je menej pravdepodobné, do Starého Města - Uherského Hradišťa. Tajne sa spojil s odbojným Slavomírom, spolu rozdrvili Karolmanove vojsko (Karolman, syn Ľudovíta Nemca), pričom zahynuli obaja franskí markgrófi. Vďaka tomu sa opäť zjednotila nitrianska a moravská časť štátu pod jednotnú vládu, tentoraz na čele s kniežaťom Svatoplukom (871 - 894). Spoločensko-politický význam Nitry dokresľuje aj fakt, že tu s najväčšou pravdepodobnosťou sídlil mladší syn Svätopluka I. Bol to nitriansky vojvoda, respektíve knieža Svätopluk II. - odporca svojho staršieho brata, veľkomoravského panovníka Mojmíra II. - následníka Svätopluka I."


Odporúčam: Najstaršie zobrazenie Nitry - na mape z 12. storočia


1.  Nitra - hrad

     "Dominantným sídlom nitrianskej aglomerácie najneskôr od druhej polovice 9. storočia bol opevnený areál na hradnom kopci. Počiatky jeho osídlenia vo včasnom stredoveku siahajú azda už do záveru včasnoslovanského obdobia. Naznačujú to nepočetné črepy nájdené na vrchole hradného kopca.


Slovanské príbytky na Nitrianskom hrádku - Šuranoch (Šalkovský)

     Najneskôr v druhej tretine 9. storočia došlo na hrade k rozsiahlym prestavbám. Osídlený areál na miernom južnom svahu kopca bol opevnený valom (obr. 3). Tvorili ho približne 1 m široké kamenné múry postavené z nasucho kladených kameňov, ktoré ohraničovali približne 3 m široký násyp z hliny (celková šírka valu bola 5 m). Val spevňovala drevená roštová armatúra tvorená radmi vodorovne ležiacich dubových brvien kladených husto vedľa seba priečne na priebeh opevnenia. Dosiaľ preskúmané časti valu svedčia o tom, že val nechránil iba severnú časť kopca, ale chránil celý osídlený areál na hradnom kopci, t. j. aj dnešnú časť označovanú ako tzv. Horné mesto.



    Pri výskume valu sa zistila aj ďalšia dôležitá vec. V časti kamenných stien valu bola druhotne použitá stavebná sutina z rozobratej kamennej murovanej stavby. To by mohlo naznačovať, že v čase výstavby veľkomoravského valu došlo k rozobratiu či prestavbe staršej kamennej murovanej stavby, ktorá stála na vrchole kopca už pred výstavbou valu." (Bednár)


Zväčšiť mapu
    
Počas výskumov bolo zistené, že na hradisku sa pôvodne nachádzal rozsiahly reprezentačný stavebný komplex - zrejme sídlo kniežaťa, ktorý bol murovaný a na jeho výstavbu bola použitá veľmi kvalitná malta a kvádre z litotamniového vápenca, ktorý sa v čase výstavby komplexu ťažil v Litavských vrchoch v Dolnom Rakúsku. Zo zachovaných fragmentov je zrejmé, že murované stavby boli zároveň vyzdobené vytesanými rastlinnými motívmi a tiež prinajmenšom časť stavby bola omietnutá a zdobená freskami. Obdobné fresky pochádzajú z okolia trojapsidovej baziliky na Devíne. Stavba zanikla pred výstavbou severného krídla paláca, niekedy v priebehu 13. storočia. Mohlo sa teda jednať o budovy, v ktorých prebýval samotný Svätopluk.







Rekonštrukcia valu Nitra Hrad







    Vnútorný priestor hradiska bol zrejme členený na viac častí, čomu nasvedčujú stopy po palisáde vo vnútri objektu. V tesnej blízkosti vnútornej steny valu  stáli nadzemné stavby, v ktorých boli skladované zásoby. Okrem nich sa využívali aj do zeme vyhĺbené zásobné jamy. Obyvatelia hradiska sa pravdepodobne sami nezaoberali poľnohospodárstvom a plodiny boli na hradisko dovážané už spracované, resp. očistené. Na hradisku boli zachytené pozostatky kovolejárskej dielne.  Ďalšie nálezy svedčia o tom, že tu v 9. stor. a začiatkom 10. stor. pracovala šperkárska dielňa.

Nitra - Slovanské obydlia
      Archeologickým výskumom ešte v 30tych rokoch 20. storočia sa zistilo, že kostolík na hrade datovaný dnes na prelom 11. – 12. stor. prekrýva časť etážového staršieho pohrebiska. Jeho existencia i situácia hradného kopca spolu s historickými prameňmi o zriadení biskupstva dovoľuje predpokladať výstavbu hradu už ako významného veľkomoravského hradiska s adekvátnymi početnými architektúrami. 
     Posledné výskumy v tejto lokalite taktiež potvrdili, že súčasný kostol sv. Emerána nie je Pribinov kostol. Dôkazy ležia pod stredovekým cintorínom pri kostole.  Posledné výsledky archeologických výskumov a geofyzikálneho prieskumu, urobeného georadarom v interiéri dnes stojacich kostolov naznačujú možnú lokalizáciu veľkomoravského kostola. 






    Bednár uvádza, že "rozkvet veľkomoravského hradu na hradnom kopci prerušil v presnejšie neurčenom čase rozsiahly požiar. Jeho stopy zachytávame na všetkých skúmaných častiach valu na vrchole kopca. Kedy vznikol a čo bolo jeho príčinou, nevieme. Mohla to byť nešťastná náhoda vo vnútri opevneného areálu, ale rovnako i násilný zásah zvonka. Zatiaľ nemáme dostatok nálezov, ktoré by nám aspoň približne určili, kedy k tejto udalosti došlo. Z nálezov, ktoré máme, vieme, že k nej muselo dôjsť najneskôr v prvej polovici 11. storočia, kedy sa začalo stavať v južnej časti nové opevnenie s podobnou konštrukciou, akú mal veľkomoravský val. Jeho výstavba však bola z nám zatiaľ neznámych príčin prerušená a opevnená bola iba južná, prístupnejšia časť kopca. Podstatné je, že tento val plnil svoju funkciu až do výstavby nového opevnenia - širokého komorového valu, ktorý bol na hrade vybudovaný medzi rokmi 1046-1060 (Bednár/Samuel 2001)."

      Archeologický výskum Nitrianskeho hradu a hradného kopca priniesol viacero presvedčivých dôkazov jeho neprerušenej existencii a vývoji už od počiatku 9. stor., pričom sa zistilo, že v 9.-11. storočí bol sídelným hradom veľkomoravského a neskôr uhorského kniežatstva a pravdepodobne aj sídlom veľkomoravského nitrianskeho biskupstva.
     
     Na vrchole kopca sa  našlo veľké množstvo nepriamych dokladov existencie kamennej murovanej architektúry. Ich výskyt sa sústreďoval na vrchole hradného kopca v okolí paláca a kostola. Prinajmenšom jedna z týchto staveb musela byť rozsiahlym honosným a reprezentačným stavebným komplexom. Potvrdzuje to jednak druh kameňa, z ktorého bola postavená – išlo o špecifický druh vápenca, ktorý sa okolí Nitry nevyskytuje. Jeho najbližšie využívané ložiská ležia približne 80-100 km od Nitry. Okrem toho z tejto stavby pochádza viacero zlomkov omietky s  freskovou výzdobou a honosne zdobených kamenných architektonických článkov, ktoré naznačujú, že na stavbe tohto komplexu sa mohla podieľať kamenárska dielňa z Franskej ríše.



 

Socha prvého známeho vládcu Nitry - kniežaťa Pribinu sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hradiska

      Keďže poznáme históriu Nitrianskeho kniežatstva, vieme že miesto pôvodného hradiska bolo v priebehu stredoveku permanentne osídlené, využívané, ale hlavne niekoľkokrát prestavané. Práve mnohé stavebné úpravy v priebehu stredoveku spôsobili narušenie, resp. aj úplné zničenie archeologických objektov. V dnešnej dobe je možné na hradnom kopci vidieť iba nepatrný zlomok  z pôvodného hradiska - časť valu s kamennou plentou. Vidieť to nasledujúcom obrázku:





     Musím na tomto mieste konštatovať, že na Nitrianskom hrade sa až v posledných niekoľkých rokoch začal postupne využívať obrovský potenciál  možnej prezentácie tohto nesmierne významného miesta z hľadiska našej národnej histórie. Ešte pred cca 4 rokmi bol priestor hradu pre turistov doslova nedobytnou pevnosťou, kde sa nebolo možné dozvedieť takmer nič o dôležitosti miesta a jeho histórii.


2. Nitra - Martinský vrch

Priestor bol osídlený viacerými kultúrami už v praveku. Dnes sú tu viditeľné pozostatky starého slovanského hradiska o rozlohe 20 ha. Hradisko bolo opevnené kamenným valom, priekopou a dvojitými mohutnými palisádami, ktorých koly mali priemer až 60 cm. Na hradisku boli objavené a presne lokalizované základy románskeho kostola z 9. storočia, na ktorom v 11.-12.stor. vyrástol kostol sv.Martina. V blízkosti kostola bolo pohrebisko s vzácnymi nálezmi z 9. – 11. storočia /karolínska minca z 9.stor. objavená ako obolus mŕtvych v ústach jednotlivca a ozdoby odevov z 11. stor./.



Na predhradí sa odkrylo niekoľko slovanských obydlí a  široká /10 –12 m/, dlhá /800 m/ kamenná cesta z 9. storočia. Odkrytých tu bolo množstvo obilnicových jám a slovanské remeselnícke dielne z 9. storočia na výrobu predmetov zo železa, z kostí a z kameňov. Dedina patriaca k tomuto kostolu ležala pravdepodobne v intraviláne bývalej obce Chrenová.

Pôdorys a pravdepodobný vzhľad kostola
3D rekonštrukcia kostola podľa AU SAV
    
     Spomínaný kostol bol murovaný, mal základové murivo až 1-1,3 m široké, bol dlhý 20,1 m, široký 7,6 m, s apsidou 5,4 m. Drobné zvyšky omietky prezrádzajú farebnú freskovú výzdobu kostola. V základoch tohoto starého kostola sa našli šperky a hrob dospelého človeka, ktorý mal v ústach mincu z obdobia Karola Holého - Lysého(840-877). Je možné, že to bol Pribinov kostol, spomínaný v historických dokumentoch., avšak priame dôkazy na toto tvrdenie neexistujú. Ak by to bola pravda, kostol bol postavený niekedy v rokoch 821 - 836 , pretože to sú roky, kedy bol Adalram salzburským arcibiskupom a z historických správ vieme, že Adalram tento kostol vysvätil. (najpravdpodobnejšie roky sú 827-828) Technika stavby základov kostola je podobná, ako pri kostole odhalenom na bratislavskom hrade a tiež pri kostole na Blatnohrade (dnešný Zalavár v Maďarsku), ktorý dal Pribina neskôr postaviť vo svojom kniežatstve v Panónii. Toto všetko by znamenalo, že hradisko na Martinskom vrchu na úbočí Zobora bolo Pribinovím sídlom, kde mohol mať aj kniežací palác. 
     V priestore bol vykonaný archeologický výskum v r.1993. Časti náleziska boli na povrchu zakonzervované. Dnes patrí tento priestor Ministerstvu obrany SR a nie je prístupný verejnosti.

3. Nitra - Lupka

    Toto staré Slovanské hradisko, obohnané mohutným kamenným valom z 8. – 9. stor. bolo založené Slovanmi z obdobia Veľkej Moravy. Strážilo prístup do Nitry od severu. Okrem vlastného areálu, chráneného 7,5 m vysokým a 3,5 m širokým kamenným valom a 3m hlbokou priekopou z vnútornej strany, malo opevnené aj rozsiahle podhradie na južnom úpätí vrchu. Severozápadným smerom pod čiastočne zachovaným valom bola upravená 6 m široká terasa a na nej zabudované hrnčiarske pece.

Štefan Janšák hradisko objavil v roku 1928 a píše o ňom toto: Hradisko sa nachádza na polceste medzi mestom Nitrou a obcou Dražovcami, vzdialené od oboch asi 3 km, a približne 100 m nad nivo spomenutej župnej cesty. Tvorí posledný juhozápadný výbežok horského masívu zoborského, prechádzajúceho tu v údolnú rovinu rieky Nitry. Geografickým tvarom patrí hradisko ku kategorii II, rozprestierajúc sa na vŕšku skoro pravidelného bochníkového tvaru, ktorý na strane severo-východnej súvisí plochým sedlom s masívom Zoboru.

Hradisko je zložené z triasových vrstiev pestrého pieskovca a slinu. Prirodzená bezpečnosť hradiska je nepatrná a možno o nej hovoriť len na strane východnej, kde je príkry skalný stupeň 3—4 m vysoký na dĺžke asi 100 m, medzi oboma lomami L M. Ide tu pravdepodobne o akési vzdialené predhradie Zoboru, alebo stanovište pre početnejšiu stráž, preto ani na prirodzenú bezpečnost, ani na umelé opevnenia nie sú kladené také veľké požiadavky, ako pri hradiskách, trvale obývaných. Umelé valy vytvárajú takmer pravidelnú elipsu s osami, svojou dĺžkou málo sa líšiacimi. Valy vznikli odkopáním dosť širokého pása na vnútornej strane hradiska, tak že nemajú paralelnej priekopy, ktorá by solidnosť opevnenia stupňovala. Výška valov, smerom do vnútra hradiska, je 0.80—1 m, smerom na von 2, najvýš 3 m a dĺžka (obvod) 680 m. Dnes sú valy značne sploštené, čo treba pričítať i okolnosti, že v partii in d a c slúžia za prechádzkový chodník nitrianskym výletníkom. Najnižší bod valov je kóta 225 v bode c, odkiaľ stúpajú oboma smermi, až v bode b dosahujú kóty 337 a vznášajú sa nad 4 m vysokým skalným stupňom. Valy sú prerušené na dvoch miestach lomami L a M. Okrem toho sú do nich na viacero miestach prelomené vchody, zrejme neskoršieho dáta. Vchodom o zo strany juhovýchodnej je pohodlný výstup na hradisko.

Plošná rozloha povrchu obnáša 3,6 ha. Vzhľadom na svoj tvar a na sklon povrchu ku všetkým svetovým stranám rovnako, neposkytuje žiadna čiastka hradiska nejakých zvláštnych predností ani pre obývanie, ani z hľadiska bezpečnosti.


Pece mali dolnú vykurovaciu a hornú vypaľovaciu plochu, pochádzajú z 9. storočia. V celom priestore sa našlo veľké množstvo kvalitnej staroslovenskej keramiky z tohoto obdobia, ktorá bola vyrobená na rýchlorotujúcich hrnčiarskych kruhoch, čo svedčí o veľkej zdatnosti našich predkov v hrnčiarskom remesle. Keramika bola zdobená krásnou jemnou vlnovkou medzi zväzkami jemných a silnejších rýh. Juhovýchodne od pecí bolo smerom k mestu, pod samotným valom menšie pohrebisko, na ktorom boli pochovaní prví dosiaľ známi slovenskí hrnčiari – remeselníci. Ide o vzácne Veľkomoravské pohrebisko, ktorého nálezy svedčia o vyspelom šperkárskom remesle, zložité typy náušníc, prsteňov, gombičiek zo zlata, striebra a bronzu. Hradisko slúžilo ako útočište pre okolité obyvateľstvo v čase vojnového nebezpečenstva, inak tu sídlila menšia posádka chrániaca prístupovú cestu ku kniežaciemu hradisku z tejto strany. Pred niekoľkými rokmi tu bolo odkryté nálezisko obsahujúce 13 hrnčiarskych pecí, malé piecky bez roštu, atp. Hrnčiarske pece pri hradisku Lupka sú prvým archeologickým nálezom tohto druhu na slovanskom území v 9.storočí.
Veľkomoravské náušnice Nitra Lupka





Dnes sú v lesnom poraste stále dobre viditeľné valy opevnenia a celá lokalita je zároveň  prírodnou rezerváciou rastlín.

Fotogaléria Lupka 2010 (Kvetka M.)

Lupka z modrej turistickej značky od Dražoviec na



Valy su tam, kde je dnes poriadne zarastene a ťažko sa fotí, čo je trocha ďalej, to už nevidno.

Pohľad zdola na najvyšší val 

Okružný val - Kvetka sa ho pokúsila  sledovať a zamerať, ale neúspešne, pokračuje v nepriechodnom poraste s tŕňam a polomom... mal by tam ísť niekto silnejší s mačetou, ale ktovie, či smie, lebo celá Lupka je dnes v rezervácii a nevedie cez ňu žiaden riadny chodník


Terasa s valom

Vnútorný priestor hradiska

4. Nitra - Zobor


     Vrcholové hradisko z doby bronzovej (lužická kultúra) a zo stredoveku (9. storočie). Ide o prvé opevnené výšinné sídlisko v údolí Nitry a svojou rozlohou okolo 15 ha patrí v tomto regióne k najväčším. Opevnenie obopína celé temeno masívu, Pyramídu i vlastný vrchol Zobora, oddelené od seba výrazným sedlom. Výška opevnenia na severozápadnej strane dosahuje okolo 7 m. Do hradiska sa vchádzalo tromi bránami, umiestnenými vo východnej, severnej a západnej časti valu. Vzhľadom na dominantnú polohu i rozlohu malo hradisko v období lužickej kultúry okrem útočiska pre obyvateľov okolitých osád spĺňať aj funkciu organizačno-správnu alebo kultovú.








    Vznik hradiska Zobor sa datuje do neskorej doby bronzovej (10. a_ 8. storočie pred n. l.). Najstaršie osídlenie HZ je späté s ľudom lužickej kultúry (ďalej LK), ktorý v mladšej fáze neskorej doby bronzovej budoval rozsiahle hradiská výšinného typu. Osídlenie tu pretrvalo do začiatku staršej doby železnej (doby halštatskej), kedy hradiská a otvorené osady LK zanikajú (podľa jednej z hypotéz to zapríčinil príchod jazdeckých bojovníckych družín z oblasti nadčiernomorských stepí a severného Kaukazu). Stále nezodpovedaná je otázka osídlenia HZ v období Veľkej Moravy. V tomto období mohlo byť staršie opevnenie vyžité ako refúgium (útočisko) a strážny bod. Najnovšie nálezy zo Zobora však nasvedčujú, že osídlenie Zobora môžeme posunúť aj na dobu Slovanskú. Našla sa tu (zverejnené v AVANSE 2008) strieborná lúčovitá spona, datovaná až do 7. storočia, Lúčovitá spona je prvým nálezom svojho druhu z Nitry, aj keď sa v minulosti na území mesta zistilo viac sídlisk a hrobov z tohto obdobia. Nález svojou kvalitou podčiarkuje význam tejto aglomerácie tesne za severnou hranicou rozšírenia avar- ských pohrebísk. Aj ďalšie včasnostredoveké nálezy, zverejnené v roku 2008 boli počas doterajších výskumov na lokalite evidované len v obmedzenom množstve. Zatiaľ čo nôž s naznačeným žliabkom pod hranou čepele patrí medzi bežné výrobky, dlhé nože s rovnou úzkou a masívnou čepeľou nachádzame skôr na avarských pohrebiskách. Dôležitý je exemplár s volútovite ukončenou zdobenou rukoväťou. Podľa pozorovaní viacerých bádateľov sa tento charakteristický nástroj objavuje počas dlhého časového obdobia 6. – 9. stor.








     Hradisko Zobor malo strategické postavenie, bolo prvým nárazníkovým hradiskom z oblasti dolného Ponitria s dobrým a širokým rozhľadom, s možnosťou pozorovať a kontrolovať4_ veľké územie. Bolo súčasťou reťazového systému hradísk, ktoré plnili signálnu, obrannú a dorozumievaciu funkciu. Patrili sem aj neďaleké hradiská Žibrica, Veľký Lysec, Veľký Tríbeč, Krnča - Tábor. Opevnenie HZ a ťažko dostupný terén poskytovali v čase ohrozenia útočisko pre obyvateľov okolitých otvorených osád na svahoch Zobora a v údolí Nitry (napr. osady v priestore Špecializovanej nemocnice sv. Svorada, Šindolky, alebo nad Nitrianskymi Hrnčiarovcami), ktoré tvorili jeho hospodárske zázemie. Okrem toho HZ malo pravdepodobne aj funkcie organizačno-správneho, hospodárskeho a kultového charakteru. Samotný obranný val pozostával z násypu kamenia a hliny, ktorý bol v spodnej časti spevnený drevenou konštrukciou. Na hrebeni valu stála palisáda z drevených kolov. Z vnútornej strany valu je takmer v celej dĺžke viditeľná priehlbeň, ktorá vznikla vyťažením materiálu na jeho výstavbu.

Konštrukcia valu Zoborského hradiska



     Tri vstupy do hradiska tvorili čiastočne kliešťové brány a ústili do nich pôvodné dobové cesty. V súčasnosti do západnej brány ústi červená turistická trasa a zároveň cesta pre vozidlá. Do severnej brány ústi modrá turistická trasa z Lyžiarskej lúky. Východnou bránou prechádza zvážnica do Nitrianskych Hrnčiaroviec. Brány boli drevené, pravdepodobne zdvojené, silne opevnené a spriahnuté so strážnou vežou.


Slovanské obydlie na hradisku

     Okolie hradiska bolo odlesnené z taktického dôvodu, kvôli lepšiemu výhľadu a tiež z dôvodu využitia dreva na palivo a stavebný materiál. V širšom okolí sa nachádzajú ďalšie menej znateľné obranné valy, ktoré chránili prístupy k hradisku na najviac dostupných miestach.

Nálezy zo Zobora, uverejnené v AVANSE 2008


     Vo vnútri hradiska sa pravdepodobne nachádzali drevené obydlia, hospodárske a zásobné objekty na uskladnenie potravín. Doteraz vykonané archeologické výskumy nepotvrdili zvýšenú koncentráciu sídliskových objektov. Cisterna na zachytávanie dažďovej vody vznikla prehradením úžľabiny obranným valom v západnej časti hradiska. Na základe paralel z ďalších hradísk môžeme predpokladať, že vrchol Zobora, ako prirodzená terénna dominanta, bol pravdepodobne pre obyvateľov LK akropolou, vyhradenou pre najvyššiu vrstvu sociálne diferencovanej spoločnosti.


Vstupná brána na hradisko




Val

Val


Cisterna



Archeologický výskum a jeho nálezy datujú vznik hradiska Zobor do neskorej doby bronzovej. Väčšinu nálezov tvorili fragmenty keramických nádob a len malé množstvo tvorili kovové predmety (bronzová kopia, dva železné nožíky a zlomky bronzových predmetov). Dávnejšie známym nálezom je bronzová sekera s tuľajkou. Sondážnym archeologickým výskumom v rokoch 1986 1987 boli na celkovo preskúmanej ploche 14 árov zistené najpravdepodobnejšie hlinené podlahy dvoch obydlí a jedno ohnisko. Hradisko Zobor a jeho blízke okolie, poskytovalo útočisko nielen ľuďom v dávnych dobách, ale tie_ prenasledovaným v období 2. svetovej vojny a holokaustu. Zoborčania-vinohradníci im vybudovali skromný prístrešok, zásobovali ich tu potravinami, pomáhali im prežiť. Viacerým pomohli cez letisko Nitra za hranice.

      So Zoborom je spojená aj najstaršia zachovaná listina z územia Slovenska tzv. listina Zoborského opátstva z roku 1111, v ktorej zoborský opát žaluje kráľovských vyberačov dane, že chcú opátstvo obrať o jeho práva vyberať mýto v oblasti Nitry, Váhu a Trenčína. V listine sú zapísané viaceré mená vážených nitrianskych občanov, ktorí sa zúčastnili na súde. Niektorí z nich majú vyše 80 rokov. Vysoký súdny funkcionár má slovenské meno, kanonik takisto a zo všetkých spomenutých mien je 14 slovenských, 4 sú nemecké a zvyšok je všeobecne kresťanských.

5.  Nitra – Mačací hrádok
Je to vzácna rímska a hradištná archeologická lokalita ako aj stredoveký hrádok s výrobou železa a skla. Lokalita je datovaná do 12.-13.storočia. Archeologickým výskumom sa zistilo vlastné podhradie s dôležitou remeselnou kováčskou výrobou, ako aj rozsiahle pohrebisko sprevádzané jednoduchým šperkom. Terén  bol výhodný aj pre obranu areálu hradiska. Bol opevnený dvojitými mohutnými palisádami, jednotlivé koly mali priemer až 60 cm. Domčeky mali prevažne kamennú podmurovku. Lokalita je tiež bohatým náleziskom rôznych kamenných premetov ako sú sekery s prevŕtaným otvorom, úlomky pazúrikov, kusy plochých dobre vyhladených hrnčekov a i. Boli tu nájdené aj rôzne železné predmety, nádoby, obruče a pod.

6. Nitra – Šindolka

       Veľkoplošná lokalita s nálezmi viackultúrneho sídliska s prevládajúcim osídlením v strednej dobe laténskej a v stredoveku. V strednej dobe laténskej sa na Šindolke nachádzala osada, ktorá patrí k najväčším dosiaľ preskúmaným sídliskám na Slovensku. V rokoch 1968 – 1995 bolo objavených 32 sídliskových zahĺbených objektov a 20 jám. Základným stavebným materiálom bolo drevo a hlina. Steny chát boli buď zrubové alebo vypletané z prútia a vyplnené hlinou, ktorá sa zachovala ako mazanica. Z vnútorného zariadenia zariadenia stavieb sa zachovalo málo. Väčšinou sú to hlinené výstupky, ktoré považujeme za lavice. Niektoré stavby mali i funkciu výrobnú, hospodársku alebo kombinovanú, takže priestor bol rozdelený na obytnú, pracovnú a zásobnú časť. Jamy mali zásobnicovú, príp. exploatačnú funkciu. Archeologické nálezy sú zastúpené bronzovými a železnými sponami, sklenými a lignitovými náramkami a drobnými železnými predmetmi. Z doby laténskej pochádzajú výskumom odkryté žiarové hroby, ktoré sú pravdepodobne zostatkom pohrebiska.

     V stredoveku sa na Šindolke nachádzalo sídlisko a pohrebiská. V 9. – 10. storočí tu bola roľnícko-remeselnícka osada, v 11. – 13. storočí stredoveká dedina, ktorá však nie je identifikovaná v písomných prameňoch. Archeologickým výskumom boli odkryté obytné objekty s kamennými a hlinenými pecami, výrobné objekty, pece zapustené do terénu, zásobné a odpadové jamy. V areáli sídliska boli nájdené hroby z 10. – 11. storočia, z ktorých niektoré obsahovali arpádovské mince, esovité záušnice, sklenené koráliky, strieborné prstene a bronzový prsteň.




Dnes sú na lokalite Šindolka postavené rodinné domy a Stredná polnohospodárska škola. Jediným svedkom minulosti je snáď len prameň, ktorý tam vyviera. Žiaľ, podľa posledného rozboru je voda nepitná, tak isto aj voda zo Svoradovho prameňa na Zobore, pritom to bola dobrá, zdravá voda vhodná aj pre kojencov




      Mnohé nálezy v Nitre dokazujú, že po zániku starej Moravy Nitra nevymrela, ale bola naďalej husto osídlená. Pri výstavbe prírodného amfiteátra bolo zničené veľké staroslovenské pohrebisko z 10. až 11. storočia, kde boli hroby pekne orientované v radoch a predpokladá sa, že ich tu mohlo byť asi 1000. Stavební pracovníci takmer všetko zničili, zachránilo sa iba 165 hrobov s rôznym inventárom ale aj so šperkami, ktoré boli vyrobené v Nitre. Musela tu byť nablízku veľká osada a na tomto starom cintoríne musela byť nejaká cirkevná stavba alebo kostol postavený možno už v 9. storočí. Je jasné, že sa tu naši predkovia neobjavili až v 10. storočí, hoci predmety nájdené v hroboch a teda i pochovaní ľudia v hroboch boli z 10. až 11. storočia. Zachránila sa však len malá časť cintorína, staršia časť bola pravdepodobne zničená aj so základmi kostola. Aj predpokladaná veľkosť pohrebiska -cintorína prezrádza, že sa tu muselo pochovávať už dlhšiu dobu. Bohužiaľ, tieto predpoklady sa už viac nedajú ani potvrdiť, ani vyvrátiť, keďže sa stavebný podnik postaral o dokonalé zničenie takmer celej lokality.

     V okolí Nitry sa nachádza veľmi veľa lokalít, kde boli nájdené rôzne staroslovenské archeologické nálezy prvého tisícročia. Prevažnú väčšinu týchto nálezov tvorí pritom iba záchranný výskum danej lokality po rozrušení nejakou stavebnou činnosťou. Ide teda o celkom náhodné nálezy bez ďalšieho systematického výskumu. Napriek tomu vidíme veľkú hustotu osídlenia tejto oblasti našimi predkami od 5. storočia.
Spracoval: Orgoň

http://www.nitra.sk/?id_menu=3386&limited_level=1&stop_menu=3381
http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=904992
http://www.hradiskozobor.sk/hradisko.html
Pieta K., Ruttkay A., Ruttkay M .:2006, Bojná, Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežactva, Nitra
PETER BEDNÁR: NITRIANSKY HRAD V 9. STOROČÍ DIE NITRAER BURG IM 9. JAHRHUNDERT, (in Pieta K., Ruttkay A., Ruttkay M .:2006, Bojná, Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežactva, Nitra)
http://staramorava.euweb.cz/prehladkulturnychcentier.htm#_Toc206782739
http://www.archeol.sav.sk/docs_vyskumy2008/vyskum_Bednar_Nitra.pdf
http://www.consultsas.com/historica/slovaks/dokumenty/dok4.htm
http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=pisomne-pramene-texty
Historická revue 11-12 2006
Steinhubel, J: Nitrianske kniežatstvo. Počiatky stredovekého Slovenska, Bratislava 2004
Štefan Janšák: Slovenské hradiská z doby hallštatskej, in: Sborník Muzeálnej Slovenskej spoločnosti XXIII, 1929, zošit 1-2
http://www.cevnad.sav.sk/rekonstrukcie/01_podklady/0_stranky_kategorie/pocitac.htm
Foto hradiska Zobor a Šindolka: Anna Halčinová
http://www.cevnad.sav.sk/aktuality.html#2_1




  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára