.

pondelok, 27. decembra 2010

Devín

"Kráľ Ľudovít vytiahol v mesiaci august s veľkým vojskom za Dunaj a obľahol Rastislava v akomsi meste, ktoré sa v reči onoho národa nazýva Dowina. Ten (Rastislav) však keď sa neodvažoval stretnúť s kráľovými vojskami , a keď videl, že nemá kadiaľ by unikol, v tiesni bol nútený dať toľko rukojemných a v takom počte, ako kráľ prikázal. Nadto ešte stvrdil prísahou, že všetkými svojimi (Rastislavovými) veľmožmi bude po všetky dni kráľovi zachovávať vernosť, i keď ju dovtedy nezachovával."

(rok 864 Fuldské anály)


Zväčšiť mapu


     Obec Devín je známa hustou koncentráciou archeologických nálezov zo všetkých archeologických období. Ako uvádza historik Anton Hrnko vo vynikajúcom dielku Devín-božská perla Slovenska, "Jedinečnosť miesta na sútoku Moravy s Dunajom umocňuje fakt, že sa práve pod ním križovali dva najvýznamnejšie európske staroveké cestné ťahy, tzv. Jantárová a Dunajská cesta. Od najstarších čias sa pod hradným bralom a v jeho okolí stretávali obchodníci, ktorí sprostredkovávali výmenný obchod medzi severnou a južnou Európou s tými, ktorí sa vydávali s tovarmi pozdĺž Dunaja zo severozápadnej Európy na Balkán a odtiaľ ďalej cez Anatóliu až na Stredný východ a Číny a vice versa. Jantár, cín, meď, soľ, zlato, potraviny, látky a iné potrebné komodity, ktoré sa nachádzali v jednom kúte sveta, sa dopravovali na druhý koniec obchodných trás, aby sa tam vymenili za iné užitočné veci a putovali po tých istých cestách, len opačným smerom. 




Naša umelecká predstava o vzhľade hradiska v 9. storočí. Ďalšie obrázky TU

Devín v časoch kniežaťa Rastislava v 9. storočí
podľa predstavy maliara z  30. rokov


Staroslovanský tábor na Devíne, Autor: Anton Pinkava. 1937

Dnes môžeme len žasnúť nad tým, aké obrovské vzdialenosti prekonávali už starovekí obchodníci, aby dopravili potrebný tovar z jednej časti Európy do druhej. Ako dnes, tak aj vtedy obchod potreboval ochranu a údržbu obchodných ciest. Strategické miesta na frekventovaných trasách kupcov sa preto vždy opevňovali a ich obyvatelia v nevyhnutnej miere strážili a udržiavali komunikácie v použiteľnom stave. Obchodníkom sa tak dostávalo potrebnej ochrany a oni za to časť svojho zisku nechávali ochrancom v podobe rôznych mýt a poplatkov. Prospech bol teda na oboch stranách. Ak sa pri strategickom mieste navyše stretalo viacero diaľkových ciest, význam takéhoto bodu výrazne vzrastal. To bol aj prípad Devína." Ďalej uvádza, že "už najstarší obyvatelia hradného kopca v mladšej dobe kamennej (kultúra lineárnej keramiky, bádenská kultúra, ľud so šnúrovou keramikou, či ľud maďarovskej kultúry) zanechali po sebe artefakty, ktoré slúžili na kultové účely. Počas usídlenia ľudu maďarovskej kultúry došlo i k prvému opevneniu devínskej akropoly drevozemným valom, ktorý pri základoch dosahoval až štvormetrovú hrúbku" Na Devíne sa ďalej našlo množstvo nálezov z neskorších dôb, ktoré svedčia o častom  kultovom a vojenskom využívaní Devína mnohými kultúrami. 

Děvín, milý Děvín, hrade osiralý,
povězže nám, kedy tvoje hradby stály?

Moje hradby stály v časech Rastislava:
on byl vašich otců, on mých hradeb sláva.

Sláva, moje sláva, kdeže mi spočíváš?
Ach, darmo, větříčku, prachy jej rozsíváš!
(Štúrovci 1836)

Čítajte viac: http://plus.sme.sk/c/20062553/ako-sturovci-nemali-na-zaplatenie-uctu-v-hostinci.html#ixzz46gQeNtx8


Fotograf Vladimír Malý  pre našu stránku poskytol tieto unikátne fotky hradu (hradiska) Devín z vtáčej perspektívy.










Kelti

     Medzi prvé historicky známe národy, ktoré na Devíne žili patria samozrejme Kelti, ktorí nám zanechali množstvo zaujímavých nálezov, medzi ktorými sa vyníma najmä nález mincí. Hrnko k tomuto významnému nálezu uvádza, že na pozostatkoch rímskych stavieb na nádvorí stredného hradu medzi renesančným palácom a studňou našla džbán obsahujúci až 70 kusov keltských mincí.  Mince neboli domáce, ba ani z razieb, ktoré vtedy produkovala významná keltská mincovňa na území dnešnej Bratislavy. Patrili medzi napodobeniny rímskych denárov, ktoré razili keltské kmene na území Zadunajska s centrom v dnešnej Budapešti – Eraviskovia a Azali. Na náleze okrem jeho numizmatickej hodnoty je zaujímavé, že nie je zrejme, kto ho vlastne uložil do zeme. Schoval ho tam ohrozený keltský obchodník zaoberajúci sa diaľkovým obchodom? V tom prípade však Rimania, ktorí upravovali terén pre svoju stavbu, museli byť veľmi nepozorní, človek by povedal, že takmer slepí. Alebo ho tam ukryl nejaký Riman ako svoju korisť alebo obchodný zisk a z neznámych dôvodov sa už nevrátil? 

Nález keltských mincí


Germáni

    V časoch po prelome letopočtov územie Slovenska obsadili Germánske kmene, najmä Markomani a Kvádi. Z čias ich pobytu na Devíne máme zdokumentovaný veľmi raritný a významný nález - staroveký chlieb. Devínsky chlieb sa našiel v zásype jamy zničenej pece spolu s viacerými druhmi obilnín a ďalšími krajcami chleba. Nálezové okolnosti svedčia o tom, že sa pripravoval na mieste z múky, ktorá sa musela mlieť zo zrna niekde v blízkosti. Okrúhly bochník v priemere asi 23 cm s hrúbkou približne 6,5 cm mohol mať v čase upečenia váhu cca 1 kg. Podľa analýzy bol upečený z pšeničnej múku s prímesou ražnej múky. Zachované krajce svedčia o tom, že chlieb vtedajší ľudia podľa rímskeho vzoru nekrájali, ale krajce odlamovali z bochníka ručne. K zničeniu pece a následnému zuhoľnateniu chleba a obilia okolo nej došlo pravdepodobne pri nejakej násilnej, neočakávanej akcii, najskôr pri vojenskom dobytí hradného vrchu, čo by nebolo v danej nepokojnej dobe nič neobvyklé. Nuž a ako mohol vtedajší chlieb chutnať? Pravdepodobne sa v mnohom nelíšil od dnešných tmavých pšenično-ražných chlebov. Ak bol dobre vypečený, určite si na ňom vtedajší obyvatelia hradu pochutili.
 


Rimania

   Germáni predstavovali veľké nebezpečenstvo pre Rímsku ríšu a z dôvodu tohto nebezpečenstva postavila rímska armáda okrem iných miest aj pozdĺž toku Dunaja sústavu opevnení nazývanú Limes Romanus. Už po prvom kontakte so slovenským územím si Rimania uvedomili neobyčajnú významnosť devínskeho hradného návršia, a preto na akropole postavili murovanú strážnu vežu, ktorej základy sa podarilo odokryť v priestoroch nádvoria stredného hradu.

    Archeológom sa podarilo zdokumentovať dve rozsiahlejšie rímske stavby na hradnom kopci a jednu rímsku vilu v neďalekej Dúbravke, v údolí na opačnom svahu Devínskej kobyly. Najrozsiahlejšia stavba sa nachádzala na nádvorí stredného hradu a hovoril som o nej už v súvislosti s nálezom keltských mincí. Išlo o budovu z 3. až 4. storočia skladajúcu sa zo štyroch miestností, z ktorých jedna bola zakončená apsidou. Dispozíciou pripomína kúpele, avšak zdá sa nelogické, aby sa takýto objekt nachádzal na kopci bez priameho prívodu vody. Účel stavby tak napriek revíznemu výskumu zostal zatiaľ otvorený. Je potešiteľné, že po odkrytí objektov v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia sa počiatočných finančných ťažkostiach našli nakoniec peniaze na to, aby sa tieto objekty mohli prezentovať návštevníkom hradu. Druhý väčší rímsky objekt sa nachádza na severnom svahu, o ňom si však povieme osobitne.


Slovenky - Devín skrášľovali už pred viac ako 1100 rokmi


Sloveni

    Po príchoede  Slovanov na naše územie sa títo samozrejme usadili aj na Devíne a v jeho okolí. Devín niektorí historici stotožňujú s bájnym Wogastisburgom, pričom táto téma je rozoberanä v samostatnom článku. Po smrti panovníka Sama naše územie opäč čiastočne ovládli Avari, aj keď ich vzťah k Slovanom už nebol tak nadradený ako pred vznikom Samovej ríše, skôr sa jednalo o spolužitie so Slovanmi, ktorí v konewčnom dôsledku Avarov úplne pohltili.  Významným oporným bodom Avarov, z ktorého ovládali podľa historika Jána Steinhübela Slovanov na Morave (neskoršie Moravské kniežatstvo), bol práve Devín. Ich prítomnosť na Devíne v tomto období dokumentuje výrazný nárast jazdeckých hrobov na pohrebisku v Devínskej Novej Vsi a Záhorskej Bystrici, ale aj ojedinelý, bohato vybavený hrob avarského jazdca v centre obce Devín. Podľa menovaného historika vzrast moci Avarov na konci 7. storočia bol sprevádzaný konsolidáciou moci slovanských kniežat na Morave a v Nitriansku, ktoré neboli priamo okupované Avarmi.


Devínske hradisko v 9. storočí podľa Štefanovičovej


   Hrnko píše, že "po rozbrojoch vo vnútri Avarskej ríše, ktoré vyústili do zavraždenia kagana v polovici deväťdesiatych rokov 8. storočia, sa tudun pokúsil zachrániť prechodom na stranu Frankov. Karol Veľký ho síce prijal, ale na celkovom osude avarského panstva na strednom Dunaji to už nič nezmenilo. Nový kagan nebol schopný obnoviť centrálnu moc a napriek tomu, že po zdrvujúcich porážkach prijal franskú zvrchovanosť i kresťanstvo, neodvratný koniec avarského panstva nezamedzil. Slovanské kniežatá na Morave a v Nitriansku využili franské víťazstvá nad Avarmi na vlastné posilnenie a moc bývalých utláčateľov v svojom dosahu nemilosrdne likvidovali. Už začiatkom 9. storočia sa Avari sťažovali na útoky Slovanov a cisár im bol nútený určiť nové sídla mimo ich dosah. V tomto období sa moravské kniežatá pravdepodobne opätovne zmocnili Devína a začali ho prebudovávať na jednu zo svojich najvýznamnejších pevností.


1-Centrálne hradisko(dnešný hrad), 3-Na Pieskach, 4-Nad Lomom



Rastislavov Devín

    Definitívna porážka Avarov urýchlila štátotvorný i národotvorný proces stredoeurópskych Slovanov. Na území dnešnej Moravy a naddunajskej časti Dolného Rakúska až po rieku Kampu sa vytvorilo Staromoravské kniežatstvo s pravdepodobným centrom v Mikulčiciach. Na území Slovenska východne od Malých a Bielych Karpát až po Slánske vrchy s presahom do dnešného Maďarska až po Matru sa sformovalo Nitrianske kniežatstvo s centrom v Nitre. Obe kniežatstvá predstavovali počiatočnú fázu feudálneho štátu, v ktorom sa menilo postavenie rodového kniežaťa na feudálneho suveréna a príslušníci vojenských družín sa pretvárali na zárodok budúcej feudálnej vládnucej triedy – šľachty.






    V susedstve Staromoravského kniežatstva na pravej strane Dunaja sa rozprestierala Východná marka ako predpolie mocnej Franskej ríše, z ktorej sa nasledovníci Karola Veľkého snažili ovládať územia v alpsko-karpatskom priestore. Moravské kniežatá na obranu proti potenciálnym vojenským vpádom budovali mohutné hradiská v pohraničí i vo vnútri krajiny. Jedným z najvýznamnejších pohraničných hradísk Moravanov bol Devín, ktorý chránil nielen prechod cez Dunaj z Východnej marky, ale aj hranicu proti susednému Nitriansku, ktoré malo rovnako silnú pevnosť v priestore dnešného Bratislavského hradu.

    Devín nebol len prostou pohraničnou pevnosťou, ktorá chránila prístup dovnútra Staromoravského kniežatstva z južnej a východnej strany. Aj vzhľadom na svoju predchádzajúcu minulosť ako niekdajšie sídlo lokálnych slovanských a avarských kniežat naďalej patril k ústredným kniežacím hradom. Svedčí o tom jednak forma opevnenia a osídlenia hradného kopca, ale aj budovanie satelitných hradísk na vyvýšeninách Devínskej kobyly, ktoré posilňovali obranyschopnosť ústredného hradiska. Preskúmané hradiská v polohách Na pieskoch a Nad lomom, ktoré boli vybudované za vlády kniežaťa Rastislava, i husté osídlenie celého priestoru juhozápadného cípu dnešného Slovenska a priľahlých častí dnešného Rakúska svedčia o nebývalom význame Devína v 9. storočí. Dokladajú to aj početné bohato vybavené hroby objavené či už priamo v priestore dnešného hradu alebo v širšom okolí.



Základy Veľkomoravského kostola s maketou


    Rastislav sa mimoriadne zaslúžil aj o budovanie Devína ako kniežacieho hradu a pevnosti proti Frankom, ktorým sa vôbec nepáčila jeho samostatná a suverénna politika. Od roku 855 s ním preto viedli takmer nepretržite vojnu s cieľom zachovať vazalskú závislosť Veľkej Moravy od Východofranskej ríše, ktorá vznikla z východnej časti ríše Karola Veľkého na základe Verdunskej zmluvy z roku 843. Jedno z mnohých vojenských stretnutí Rastislava s vojskami východofranského kráľa Ľudovíta Nemca sa odohralo, ako som už spomenul v prvej kapitole, pri Devíne roku 864. Pravdepodobne bolo Ľudovítovou reakciou na príchod byzantskej misie, ale z pohľadu Frankov skončilo neúspechom, hoci si kompromisný mier vykladali ako svoje víťazstvo. Rastislav si musel veriť a predovšetkým musel dôverovať celému opevnenému komplexu Moravanov pri Devínskej bráne, keď sa nechal v hradisku obkľúčiť určite mocným a početným vojskom, a neustúpil do vnútrozemia. Devínske hradby pravdepodobne vyzerali skutočne hrozivo, keď sa vychodofranský kráľ ani len nepokúsil o ich zdolanie silou a volil kompromisnú dohodu s formálnym zložením vazalského sľubu zo strany Rastislava, o ktorom obidvaja vedeli, že nebude mať žiadnu cenu. Najlepším svedectvom o neúspechu tejto výpravy je skutočnosť, že už franský analista pri zaznamenaní udalosti skonštatoval porušenie prísahy zo strany veľkomoravského vládcu, ale najmä pokračovanie misijného diela Konštantína a Metoda.


     V katastri obce na ostrožnej polohe nad sútokom riek Dunaja a Moravy stoja zvyšky stredovekého hradu, v areály ktorého boli objavené staršie stopy po opevňovacích prácach. Veľmi významné sú nálezy po slovanskom osídlení. Pravdepodobne už v 8.storočí bolo na mieste súčasného hradu vybudované hradisko, využívajúce zvyšky staršej fortifikácie (val na severnej strane vyhĺbený počas dobí rímskej). Z "Fuldských análov" sa dozvedáme k roku 864 pravdepodobne o Devínskom hradisku (Dowina). Hradisko zaberalo takmer celú plochu terajšieho stredovekého hradu. Počas panovania kniežaťa Rastislava (846-870) hradisko spolu s okolitým osídlením ak nebolo priamo centrom ríše tak určite patrilo medzi najvýznamnejšie Veľkomoravské sídla, čo potvrdzuje uvedená písomná zmienka. Okrem veľkého množstva nálezov, ktoré potvrdzujú písomné pramene, objavená trojpriestorová sakrálna stavba odkrytá v rokoch 1984-1985 v polohe "Nad prístaviskom".

Nálezy

    Na hradisku bola doložená trojapsidová (trikonchálna) sakrálna stavba - obvodové múry a priečky boli previazané, čo dokazuje o postavení celej stavby naraz bez následnej dostavby. Z vonkajšej strany boli múry pokryté bielou vápennou omietkou. Steny v interiéri boli pokryté omietkou, ktorá bola zdobená maľbami zemitými farbami (podobne boli zdobené napr. kostol na Bratislavskom hrade a sakrálne stavby v Mikulčiciach). Stavba svojim prevedením patrí do architektúry, ktorá vznikla v 9.storočí na Veľkej Morave. Datovaniu pomohli hroby (zachovalo sa ich 6), ktoré sa nachádzali južne v blízkosti stavby, ktoré podľa sprievodného materiálu boli zaradené do 9.stor. K časovému zaradeniu stavby pomohli i pohrebisko z ktorého niekoľko hrobov prekrývalo múry kostola. J. Eisner pohrebisko datoval na základe sprievodného materiálu a mincí do 11. a začiatku 13.storočia, čo naznačuje, že na pohrebisku sa pochovávalo v čase kedy stavba bola už zaniknutá (v ruinách). Okrem sakrálnej stavby s priľahlým pohrebiskom bolo v areály hradiska zistená husto zastavaná plocha sídliskovými stavbami. 


Slovanské nálezy z Devína


Sídliskové stavby boli zistené na celej ploche hradiska, s prevažnou koncentráciou v severozápadnom rohu. Ako obydlia slúžili štvorcové nadzemné chaty zrubovej konštrukcie. Zrubové chaty boli zistené napr. pri severnom vale a na východnom svahu. Sídlisko nachádzajúce sa v areály hradiska bolo značne rozvinuté v druhej polovici 9.storočia a na začiatku 10.storočia, vzniklo možno už v 8.storočí.




Kostol na Devínskom hradisku - dnes sú odkryté jeho základy a vedľa nich je zmenšený model kostola
                                


     Mimo hradiska bolo doložené rovnako intenzívne osídlenie. Okrem viacerých menších nálezov vystupujú do popredia tri pohrebiská v katastri obce Devín, ktoré naznačujú na väčší počet obyvateľov, ako je pre 9.storočie obvyklé.
Pohrebisko v polohe "Mladošovičov vinohrad" skúmal J.Eisner. Odkryl tu len 12 hrobov, ale i napriek tomu výskum poukázal na to, že pohrebisko bolo rozsiahlejšie, nakoľko však sa nachádzalo v oblasti kultivačnej pôdy nebolo možné vo výskume pokračovať. Neskôr bol odkrytý ešte jeden hrob. Hroby i napriek malému počtu vykazujú bohatú výbavu. Len jeden hrob bol bez nálezov. Okrem keramiky a niekoľkých železných predmetov boli zo šperku zastúpené najmä hrozienkové náušnice. V hrobe č.9 boli objavené náušnice, náhrdelník zo sklených korálikov s polmesiacovitým príveskom.
Roku 1953 odkryla Ľ. Kraskovská druhé pohrebisko v polohe "Staré Vinohrady". Rovnako ako na predošlom pohrebisku i na tomto bolo odkrytých 24 hrobov aj keď išlo o rozsiahlejšie pohrebisko. V niektorých hroboch boli zistené zvyšky drevenej konštrukcie alebo výdrevy. Medzi hrobmi boli odkryté i tri symbolické hroby (kenotafy). V orientácii hrobov bola zistená nejednotnosť. Keramika objavená na lokalite bola zdobená okrem vlnovky i rytou vodorovnou líniou. Častým nálezom v hroboch bol železný nožík. V mužských hroboch sa objavili zbrane (kopija, sekery tzv.bradatice). Pri hrobe č.17 bola objavená jedná železná ostroha s rozšírenými ramenami a krátkym bodcom (datovaná do prvej pol. 9. storočia), pravdepodobne išlo o príslušníka bojovej družiny. Ženské hroby obsahovali skromnejší inventár, väčšinou jednoduché krúžkové náušnice alebo s uzlíkom v strede oblúka.
Zatiaľ najväčšie pohrebisko bolo odkryté v polohe "Za kostolom". Preskúmal ho v 60.-70.rokoch I. Keller. Bolo tu odkrytých 122 hrobov, pri niektorých bolo zistené drevené obloženie hrobovej jamy. Takmer polovicu hrobov (40 %) predstavujú detské hroby. Len v 58 hroboch boli zistené nálezy z ktorých prevažnú časť predstavuje keramika a železné nože. V ženských hroboch boli zastúpené jednoduché krúžkové náušnice, niekedy s uzlíkom alebo s vývalkami. Okrem jednoduchších náušníc boli objavené obľúbené (hlavne v 9.storočí) hrozienkové náušnice.




                                                              

    Výrazná koncentrácia väčších lokalít poukazuje na dôležitosť Devínskej oblasti v 9.storočí. Pravdepodobne počas 8.storočia sa ťažisko osídlenia presunulo z Devínskej Novej Vsi do oblasti Devína. Pohrebiska mimo areál hradiska pravdepodobne slúžili obyvateľstvu v podhradí a pohrebisko pri sakrálnej stavbe (kostole) v areály hradiska mohlo slúžiť príslušníkom veľmožskej družiny.
    Priestor Devínskej Novej Vsi i napriek koncentrácii osídlenia v Devíne neostal prázdny. Pravdepodobne mohlo ísť o "perifériu". Mohli by na túto skutočnosť poukazovať dve hradiská, vybudované v bezprostrednej blízkosti. Boli postavené na západnom výbežku Devínskej Kobyly v polohe "Na pieskach" (Obr.6) a v polohe "Nad lomom" (Obr.7). Obe systematický preskúmala Ľ. Kraskovská. Pravdepodobne neexistovali súčasne a nie je možné určiť, ktoré bolo postavené skôr. Hradiska mali pravdepodobne obrannú a refugialnu funkciu, mali za úlohu strážiť prístup k Devínu. Hradisko "Na pieskoch" bolo opevnené roštovou konštrukciou. Predná zošikmená časť hradby bola spevnená hrubými trámami. Celú konštrukciu spevňovali nasucho kladené kamene. Pred opevnením bola vyhĺbená priekopa, pri jej vyhlbovaní získaná hlina mohla byť použitá na zasypanie roštovej konštrukcie. Severná časť valu nebola spevnená drevenou konštrukciou, ale pozostávala len z násypu zeme. Zložitejšie opevnenie tu nebolo treba budovať, nakoľko zo severu hradisko bolo chránené neprístupným strmím svahom. Obe hradiska boli opevnené rovnakým spôsobom. Takýto typ opevnenia zodpovedá slovanským hradiskám 9.-10. storočia. Na hradisku "Nad lomom" boli odkryté dva objekty, zrubovej konštrukcie. V objekte II. boli zistené 3 pece. Na oboch hradiska boli objavené stopy po požiari, ktorý pravdepodobne zapríčinil ich zánik."


Schematický náčrt hradiska Lom a Na Pieskoch



    Ako je zrejmé aj z uvedeného článku, Devín v časoch Veľkej Moravy nemožno chápať ako jedno samostatné hradisko, ale skôr ako rozsiahlu aglomeráciu zahŕňajúcu viaceré sídliská s hospodárskym zázemím a zároveň zahŕňajúcu sústavu najmenej troch hradísk, ktoré neslúžili iba ako refúgiá, ale jedno z nich bezpochyby ako sídlo veľmoža (priestor dnešného hradu), resp. dokonca ako kniežacie sídlo. Že teória o kniežacom význame Devína nie je iba fikcia nasvedčujú záznamy d dobových kroník, ktoré Devín priamo spomínajú v súvislosti s vojnou Rastislava s franským kráľom Ľudovítom Nemcom. O tom, že Dowina spomínaná v kronike rovná sa Devín nie je treba pochybovať, veď práve rozsiahlosť, strategická poloha a takmer nedobytnosť devínskych hradísk sa priamo núka ako mimoriadne výhodné miesto pre zorganizovanie obrany proti silnému nemeckému vojsku. Dovolím si zacitovať výňatok z článku, ktorý sa venuje záznamom vo Fuldských a Bertiniánskych análoch, týkajúcim sa Devína a jeho významu pre našich predkov.

"Fuldské anály

r.864

Kráľ Ľudovít vytiahol v mesiaci august s veľkým vojskom za Dunaj a obľahol Rastislava v akomsi meste, ktoré sa v reči onoho národa nazýva Dowina. Ten (Rastislav) však keď sa neodvažoval stretnúť s kráľovými vojskami , a keď videl, že nemá kadiaľ by unikol, v tiesni bol nútený dať toľko rukojemných a v takom počte, ako kráľ prikázal. Nadto ešte stvrdil prísahou, že všetkými svojimi (Rastislavovými) veľmožmi bude po všetky dni kráľovi zachovávať vernosť, i keď ju dovtedy nezachovával.

Z daného textu sa nám otvára niekoľko otázok z rôznymi možnými interpretáciami:

Pýtam sa, ako je možné, že po toľkých intrigách, ktoré Rastislav Ľudovítovi narobil, mám na mysli uzatváranie spojenectiev s Karlomanom (r.861), bol ochotný kráľ ponechať ďalej vládnuť Rastislava? Veď Rastislav a Karloman vtedy vtrhli s vlastnými vojskami do Bavorska., priamo do územia kráľa Ľudovíta. Ničili, pálili, zabíjali, až po rieku Inn. A nielen spolčovanie s Karlomanom, ale aj celé cyrilometodské dielo už začínalo naberať tvary. Ako mohol Ľudovít ignorovať tieto veľké prešľapy Rastislava? Veď Ľudovít bol určite výborne informovaný od poslov a určite vedel čo sa na Veľkej Morave deje. Určite dostal správy o tom že Konštantín a Metod chcú narušiť latinský vplyv na tomto území. Ako mohol východofranský kráľ po týchto vážnych udalostiach nechať panovať Rastislava? No, mne v tom niečo nesedí...

Treba brať do úvahy tendenčnosť Fuldských análov. Rastislava skutočne mohol obľahnúť, ale nedokázal ho pokoriť - pasáž okolo nemožného úniku z mesta, môže byť vymyslená. Podobne aj neodvážiť sa stretnúť - skôr naopak - Ľudovít sa neodvážil dobyť a pritom zbytočne preliať krv mnohých vojakov. Keď kráľ videl že Rastislava nemôže pokoriť, rozhodol sa s ním vyjednávať. Spomínanú tesnosť by sme však mohli zobrať do úvahy z geografického hľadiska. Devín sa nachádza na ťažko dostupnom teréne, veľkomoravská akropola priamo na strmej devínskej hradnom kopci. Odkrytý pôdorys kostola nadsvečuje, že buď mal miestnosť slúžiacu ako baptistérium (krsteľnicu), alebo miestnosť na svetské - vladárske účely. A ak aj by nemal svetské obytné priestory, časť akropoly pri tom už dnes nejestvuje - časť kde sa mohla rozkladať svetská stavba, Rastislavova, počas obliehania Dowiny.

Bertiniánske anály

r.864

Ľudovít, kráľ Germánie, vytiahol s vojskom naproti bulharskému kaganovi menom (...), ktorý sľúbil, že sa stane kresťanom; odtiaľ sa chcel vypraviť, aby zriadil marku Vinidov, ak uvidí, že mu bude doprianý úspech.

Úspech mu však doprianý nebol. Ani marku nezriadil. Z Fuldských análov síce vychádza že Rastislav sľúbil kráľovi poslušnosť, tá však bola nielen že formálna, ale aj nedodržaná. No dnes môžeme komparovať a zistiť, či Fuldské anály mali pravdu. Marka Vinidov (moravských Slovanov) nemohla byť zriadená. Iné, Xantenské anály, síce spomínaju k roku 869 že Ľudovít vládol na východe Slovanom, v Bavorsku, Alamansku, v Churetii, v Sasku, v Švábsku a v Durinysku. Mohli by byť dôkazom, že ozaj sa Rastislav podriadil. Ale prečo potom titulujú podriadeného panovníka Rastislava ako "rex"??? - Rasticius rex Margorum. Iné - Dejiny franských kráľov k roku 865 hovoria že Ľudoviít Nemec Karlomannovi dal Norikum, to jest Bavory a marky proti Vinidom - Karolman nemal marku Vinidov (Slovanov), len marky ktoré mu ich mali vydobiť.
A to je dôležité - Fuldské anály zavádzajú k roku 864. Dowina sa nepoddala, územie Rastislava nebolo podriadené. Veď ešte rok po výprave ku Dowine máme priamu správu o nedotknuteľnosti územia moravských Slovanov. A tak isto aj Xantenské letopisy nás chceli naviesť na zlú cestu. Spomínajú marku Vinidov, no pri tom si protirečia a titulujú Rastislava za kráľa a jeho panstvo za kráľovstvo - regnum. V 9. storočí predsa regna boli územia nezávislé. Preto sa napr. i Svätoplukovo Nitriansko - regnum Zuentibaldi spomína ako regnum lebo bolo v posledných rokoch vlády Rastislava prakticky svojbytné. Treba ale aj dodať, že je mylné ak si niekto myslí, že regna z 9. storočia sú také isté kráľovstvá ako uhorské, poľské, české kráľovstvá o dve-tri storočia neskôr (Ďurica 1997, Zrubec 1991, Irša 2008).

Hradisko Nad Lomom

A toto sú dôležité veci. Ako je vidieť, franskí letopisci sa snažili za každú cenu prehodiť víťazstvo na svoju stranu. No vďaka mála z nich, môžme dokázať že tomu tak vždy nemohlo byť. Dowina, teda Devín bolo skutočné centrum, aglomerácia od Devínskej Novej Vsi, cez Moravské pole ku Carnuntu, k dnešnej Bratislave a s centrom na devínskej hradnej skale. Archeológia a správna interpretácia písomných prameňov to vie dokázať. Výhodne rozmiestnené hradiská dokázané archeológmi a ťažko dobytné bralo na sútokom Dunaja a Moravy veľmi dopomohli k rozhodnutiu nedobýjať Devín. Fuldské anály aby zakryli pod koborec neúspech vlastnej strany, pretočili tento neúspech na stranu Rastislava - vraj nemal v tiesni kam ujsť a preto sa podriadil. Skôr Ľudovít tiesnený riekami Moravou, Dunajom, ich močiarmi a ramenami a aj Devínskou Kobylou so strážnymi hradiskami bol neúspešný.

Na základe týchto skutočností považujem oblasť súčasného Devína za aglomeráciu typu "civis Dowina"."

Foto: hradiská Nad Lomom a Na Pieskách:

Na Pieskách:




Prístup na hradisko je jednoduchý: z Devínskej Novej Vsi - z ulice Pod Lipovým ide zelená značka, ktorá Vás po 10 min chôdze privedie na vrchol hradiska. Za nepochopiteľnú a neospravedlniteľnú ignoráciu však považujem, že žiadna smerová tabuľa neupozorňuje na to, že chodník ide cez hradisko. Taktiež je veľmi smutné, že v priestore hradiska nenajdete ani zmienku o tom, že sa nachádzate na Veľkomoravskom hradisku!


View Larger Map









Dobre zachovalá časť valu na severozápade

Vnútorný priestor hradiska - v pozadí prerušený severozápadný val

Pohľad na východnú časť hradiska


Pohľad z okraja hradiska - s malými deťmi neodporúčam, je to veľmi nebezpečné

Výborný výhľad do veľkej vzdialenosti smerom na rakúsku stranu

Niekoľko pohľadov na zachovalú časť opevnenia





V pozadí Devínsky hrad (hradisko)  - mal s hradiskom Na Pieskách priamy vizuálny kontakt


Kultúrna vrstva?


Celkový pohľad na plochu hradiska

Priebeh valu na severovýchode


Známy Sandberg, nachádza sa priamo pod hradiskom Na Pieskách



Nad Lomom:




Prístup: Ešte jednoduchší ako na hradisko Na Pieskách. Žltou značkou (prípadne z druhej strany modrou)  sa dostanete na Sandberg, pričom po ľavej ruke vidíte tie úžasné pieskové útvary, ktoré obsahujú veľké množstvo skamenelín a po pravej ruke je kopec, ktorý vyčnieva nad cestou a nad riekou Morava - to je hradisko Nad Lomom. Na vrchu hradiskového kopca je škaredá stavba vodárenskej spoločnosti - skutočne lepšie miesto pre jej výstavbu si nemohli za socializmu vybrať.  Ani tu sa nedočkéte žiadnej informačnej tabule o hradisku.  Je tu iba tabuľa o geologickom zložení a paleontologickom význame Sandbergu. Dokedy budeme ignorovať naše dejiny?


View Larger Map



Unikátna stará fotografia zachytáva pôvodný vzhľad hradiska s viditeľnými valmi (Pamiatky a múzeá 1/1995)

Celkový pohľad na hradisko Nad Lomom


Zachovaný val vo východnej časti hradiska Nad Lomom

Pohľad z hradiska Nad Lomom na hradisko Na Pieskách

Opäť niekoľko fotiek výborný výhľad - smerom na Moravské Pole



Staroslávny Devín z hradiska Nad Lomom

Rieka Morava



Strmé steny hradiska

Niekoľko pohľadov na val vo východnej (dobre prístupnej) časti hradiska





Ťažba piesku na hradisku Na Pieskách odkryla v niektorých miestach  dobre viditeľnú kamennú plentu  veľkomoravského valu




Spracoval: Orgoň

http://www.castrum.sk/page.php?id=102&ratings=1
PLACHÁ, V. - HLAVICOVÁ, J. - KELLER, I. 1990: Slovanský Devín. Bratislava 1990


1 komentár:

  1. Na Devinsku Kobylu chodim viac krat do roka a casto som si hovoril, ze si musim konecne zaznacit do mapy, kde su hradiska Na Pieskach a Nad Lomom a pohladat ich v terene. Stale som to odkladal a az teraz vdaka tejto stranke som zistil, ze som ich mal vlastne cely cas pod nosom. Takze dakujem, a je naozaj skoda, ze chybaju informacne tabule.

    OdpovedaťOdstrániť