.

streda 1. júna 2011

Mikulčice (Kopčany)


Zväčšiť mapu

Valy v Mikulčiciach, resp. medzi Mikulčicami a Kopčanmi sú jedným z najvýznamnejších opevnených hradištných sídiel so znakmi mestského usporiadanie,  s dokladmi osídlenia predvelkomoravského a veľkomoravského horizontu s množstvom kostolov (cca 12) a artefaktov svedčiacich o prítomnosti veľkomoravské nobility. Existujú domnienky, že sa mohlo jednať o kmeňové centrum s vyššími mocenskými ašpiráciami, možno aj sídlo prvých Mojmírovcov. Toto hradné mesto sa po rozpade starej Moravy ďalej nerozvíjalo, pamiatky ostali zakonzervované pod nánosmi záplav rieky Moravy, neboli poškodené ďalšou výstavbou či ľudskou činnosťou a tak bolo možné vytvoriť ucelenejší pohľad zo života našich predkov. Názov tohto mesta nepoznáme, ale v 9. storočí neležalo na dnešnej strane rieky Moravy, ale Morava ho obtekala, tzn. stálo na akomsi ostrove na rieke Morava a jej vedľajších vetvách. Niektorí historici uvádzajú, že hlavné koryto rieky viedlo západne od hradiska, a teda, že ležalo skôr na území dnešného Slovenska. Medzi hlavným korytom Moravy a hradiskom sa nachádzali bariny a ramená rieky Moravy a tak dokonale chránili hradné mesto pred nepriateľom od západu. Rieka Morava vraj zmenila svoj smer potom, čo pod Hodonínom postavili veľkú hrádzu, ktorá odrazila koryto rieky smerom na východ k Holíču.


Prof. Havlík sa domnieval, že pôvodný názov mesta, resp. hradiska bol grad Morava, niekoľko bádateľov sa však prikláňa k názvu grad Slavníč či Slivnica. Keďže dnešné Kopčany sú od hradiska približne rovnako vzdialené ako Mikulčice, myslým, že vôbec nie je nesprávne používať termín Mikulčicko-Kopčianske hradisko, alebo aglomerácia. Nakoniec najlepšie to dokumentuje skutočnosť, že kostolík Sv. Margity Antiochijskej, ktorý sa nachádza na Slovenskej strane v Kopčanoch bol pôvodne jednoznačne súčasťou hradištnej aglomerácie.



Územie bolo osídlené už v 7. storočí a v 9. storočí bolo hradisko opevnené valmi. V strede areálu bola akropola ktorej veľkosť určujú pozostatky valov a kniežací palác. Boli tu nájdené pozostatky dielní, budov, kniežacieho paláca, trojlodná baziliky a ďalších 11 kostolov. K tomu viac ako 2500 hrobov. Archeologické náleziská sa rozkladá na ploche 10 ha.



Aglomerácie ako už bolo naznačené leží v údolnej nive rieky Moravy v krajine lužných lesov. Jej jadro tvorí už spomenutá hlavná akropola s dvoma veľkými priľahlými predhradiami, z ktorých jedno má zreteľný charakter stáleho vojenského tábora a druhé sa javí skôr ako valom chránené sídlisko. Trochu vyvýšená akropola veľkomoravského hradu i s vojenským predhradím bola chránená takmer rovnakou hradbou škrupinovej konštrukcie s čelnou kamennou plentou a vodnými priekopami tvorenými sústavou ramien rieky Moravy.




Stavby

Medzi stavbami zvlášť zaujme trojloďová bazilika s pozdĺžnou, polkruhovito uzatvorenou apsidou, dvoma nartexmi rozdelenými priečkou, baptistériom a okolitým pohrebiskom (kostol č 3), ktorá predstavuje doteraz najväčšiu známu Veľkomoravskú sakrálnu stavbu o dĺžke 34 m a šírke 9 m. V piatich hrobkách v chrámovej lodi, bohužiaľ už vylúpených, boli pravdepodobne pochovaní príslušníci najvyššej veľkomoravskej duchovnej či svetskej nobility. Objavil sa aj názor, že v hrobe č 580 v hlavnej lodi baziliky bol pochovaný arcibiskup Metod. Táto domnienka, ako aj myšlienka o katedrálnom chráme, sa opiera o tzv. život sv. Cyrila a Metoda, ktorý hovorí, že Metod "leží potom vo veľkom chráme moravskom po ľavej strane v stene za oltárom svätej Bohorodičky". Takýto pohreb by tu bol možný, pretože základ apsidy je takmer 1 m široký. Nič však nebolo nájdené. Ak tu bol hrob priamo v stene alebo v hrobke, potom bol nepochybne zničený pri dobývaní kameňa. Avšak skutočnosť, že Metod mal katedrálny chrám, je dostatočným dôkazom o tom, že cirkevné situácia na Morave bola už dobre stabilizovaná.



Okolo kostola bolo objavených 350 hrobov, ktorých nálezy dovoľujú predpokladať, že tento kostol bol postavený čoskoro po príchode byzantskej misie. Dokladom toho môže byť aj nález "Cháronovej mince" - zlatého solidu byzantského cisára Michala III. z rokov 856 - 866 z hrobu veľmoža, situovaného blízko južnej základové múry baziliky. Tiež umiestnenie baziliky, tzn. na kniežacom hrade, teda nie zvonka, ale vnútri správneho strediska, svedčí o funkcii ako kostole biskupskom v čase pôsobenia byzantskej misie. Taktiež architektonický typ moravských kostolov s polkruhovými apsidami vychádza z ranokresťanskej cirkevnej architektúry, ktorá bola na Moravu donesená z Byzancie.

Pozostatky paláca

Kresťanstvo v centrálnej oblasti Veľkej Moravy nedokazujú len základy cirkevných stavieb, hoci nahromadenie dvanástich cirkevných stavieb na pomerne malej ploche ukazuje na úzke väzby organizácie cirkevnej a politickej, ale sú to aj početnejšie výrobky domácich umelecko - remeselných dielní a tiež niektoré importované predmety, súvisiace s kresťanskou symbolikou. Zatiaľ v najväčšom počte sú nálezy tohto druhu, pochádzajúcich napospol z hrobov, zastúpené v Mikulčiciach. Je medzi nimi strieborný krížik, rytina kňaza, strieborný gombík s rybami, a iné.

Možný vzhľad paláca


Ďalším významným nálezom je rotunda s dvoma apsidami (kostol č 6), objavená roku 1960, ktorá nemá zatiaľ v centrálnej oblasti Veľkej Moravy obdoby. Je takmer 15 m dlhá a 7,30 m široká. Podľa predmetov nájdených v jednom zo 190 hrobov, ktoré k nej patrili, je možné túto stavbu datovať do prvej tretiny 9. storočia. Rotunda bola vyzdobená freskami, ktorých fragmenty boli nájdené v troskách kostola. Niektoré úlomky nasvedčujú tomu, že na freskách boli spodobenie ľudskej postavy. V blízkosti baziliky  boli nájdené kovové predmety a najmä železné ostrohy, ktoré dokazujú, že vedľa remeselníkov, žili v Mikulčiciach aj jazdci, ktorí boli súčasťou kniežacej družiny.

Vstup do hradiska bol riešený pomocou mostov

Na  najvyššom mieste hradiska boli na povrchu zistené úlomky malty a omietok. Boli objavené pozostatky základov obdĺžnikové budovy, dlhej 26m a širokej takmer 10m. Originály základového muriva sa zachovali najmä v priečke, ktorá stavbu rozdelila na východnú (menšiu) a na západnú (väčšiu) časť. Západný priestor budovy úplne zničili obyvatelia sídliska v 10. a 11. storočí, ktorí si budovali svoje domy priamo na rozvalinách stavby. (Tu jasne vidieť, aký osud postihol tie lokality, kde ľudia bývali a stavali nepretržite až do súčasnosti – napr. Nitra). Vnútri západnej časti boli objavené zvyšky liatej maltovej podlahy a guľatina z kamennými obkladmi. Pôvodne tu boli drevené stĺpy, ktoré niesli plochý drevený strop. Tu boli nájdené pozostatky kamenného krbu. Stavba bola datovaná do 9. storočia. V prvej polovici 10. storočia zaniká spolu s kostolmi. Poloha tejto stavby na najvyššom mieste hradiska, jej tvar a zvyšky kamenného krbu vedú k domnienke, že by mohlo ísť o pozostatky kniežacieho paláca. Túto teóriu potvrdzuje to, že budovatelia mikulčického kniežacieho hradu a veľmožských sídel využili nielen spleť riečnych ramien, ale aj jednotlivé sídelné komplexy silno opevnili drevenými palisádami a múrmi. Dokladom pôsobenia vyššej vrstvy je aj väčšie množstvo nálezov ostrôh - a to aj pozlátených a železných, vykladaných striebrom a meďou. Rovnako tak ako aj nález väčšieho počtu mečov. Pre svetský charakter stavby svedčia zvyšky kamenného krbu, ktoré by sme v kostole ťažko hľadali. Zvyšky liatych maltových podláh tiež svedčia o nadpriemernosti obydlia.



Nálezy

Spomenuté pohrebisko, ktoré bolo objavené v blízkosti baziliky vyniká množstvom bohatých hrobov s mečmi, zlatými a striebornými šperkami, honosnými súpravami opaskových kovaní, strieborných a liatych bronzových nákončí, zlatých gombíkov. Tieto i rad ďalších nálezov predstavujú majstrovská diela miestneho umeleckého remesla. K cenným nálezom ďalej patria najmä strieborný závesný krížik s postavou Krista a zlatý solidus byzantského cisára Michala III. Určitým dokladom vzdelanosti sú tiež nálezy železných písacích nástrojov - stilo. Stopy kovolejárskych  a šperkových dielní na hrade sú časovo radené do obdobia pred polovicou 9. stor. Vo vrcholnom období miznú a prevláda spracovanie železa, dreva, hrnčiarstvo a textilníctva. K aglomerácii prináleží tiež početné zázemie, ku ktorému patrili aj spomenuté dnešné Kopčany s kostolom Kostol sv. Margity Antiochijskej. Datovanie kostola skôr unikajúceho pozornosti umožnili nálezy troch veľkomoravských hrobov s pozlátenými gombíky a striebornými bubienkovými náušnicami. Z ďalších zaujímavých nálezov aglomerácie je možné menovať zvyšky mosta, dlabané člny - monoxyly, koše na chytanie rýb, harpúnu, železné háčiky na chytanie rýb, drevené vedro, vedro s ozdobným kovaním, železné, drevom vykladané vedrá, tri rôzne typy vojnových sekier, drevené lyžice a naberačky, povraz, železná zubadlá, ovčiarske nožnice, železnú kosu, železnú ocieľku, železné hrivny, olovenú hrivnu, hroty šípov, železné kľúče a kovania zámku, kostené korčule, šidlá, ihelníčky z parohoviny, vetvové lôžka z pálenej hliny, kostenú píšťalku. Osobitnú pozornosť vzbudil malý strieborný pozlátený relikviár v tvare miniatúrnej bohoslužobné knihy. Zaujímavosťou sú výdatné stopy konzumácia potravín všetkého druhu.

Množstvo nálezov z Mikulčického hradiska nájdete tu: Bohatstvo Slovenov

Pozornosť treba venovať aj  zásadnej rekonštrukcii (nie samotná bežná údržba) staršej kamennej hradby bez známok nejakej náhlej katastrofy (požiaru, dobytie a pod.) na mikulčických valoch niekedy v polovici 9. stor. Prebudovaná hradba mala lícnu kamennú stenu výrazne menej mohutnú. Vyzerá to, akoby tu došlo k úpadku politického významu pôvodného hradiska a až po novom usporiadaní verejných pomerov sa noví predstavitelia moci postarali o obnovu schátraného areáli, ale už nie v pôvodnom význame a s predchádzajúcimi mocenskými ašpiráciami. Úvaha prof. Poulíka o ústredí štátu v Mikulčiciach sa tak pre vrcholné veľkomoravské obdobie nejaví ako reálna, ale mohla teoreticky platiť pre prvú polovicu 9. stor.






V pozadí mikulčický val


Kopčany - Slovenská časť Mikulčíc

Kopčany sa v období veľkomoravskom podieľali na rušnom živote veľkomoravského centra na Valoch, ktorého jadro bolo vzdialené do 1,5 km od roľnícko – pastierskych osád nachádzajúcich sa v dnešnom chotári obce. Tak mohutné veľkomoravské centrum ako boli Valy by bolo nepredstaviteľné bez závislého roľníckeho obyvateľstva, ktorého osady obklopovali Valy na rozlohe asi štyridsať štvorcových kilometrov. Na ceste od komplexu hradného centra – Valov, smerom k Holíču sa nachádzal celý rad drobných poľnohospodárskych i remeselníckych osád s pohrebiskami umiestnenými na pieskových pahorkoch. Z hľadiska súčasného archeologického výskumu vyplýva, že Valy boli bližšie ku Kopčanom ako k dnešným Mikulčiciam, že jediná „otvorená brána“ viedla z hradiska na východ, t.j. Valy boli prístupnejšie z Kopčian a to viacerými cestami, a teda mohli dostať prediktát kopčiansko-mikulčické, ak nie kopčianske Valy (Štefan Janšák). „Hlavné rameno rieky Moravy tieklo od veľkomoravského opevneného mesta tri aj štvrť kilomentra na západ, pod piesčitou terasou, na ktorej sú rozložené dnešné obce Lužice, Mikulčice a Moravská Nová Ves. Z toho vyplýva, že mesto na Valoch ležalo na jej ľavom brehu... opevnené mesto na Valoch gravitovalo zemepisne i hospodársky k dnešnému územiu Slovenska... podrobným výskumom sa ukázalo, že na čiare Valy – dnešná obec Mikulčice niet ani jednej osady z obdobia veľkomoravského, čiže v tých časoch bol tam tri a pol kilometra široký močiar“ (Š. Janšák – Brány do dávnoveku).

Veľkomoravský kostolík v Kopčanoch patril k aglomerácii mikulčického  hradiska







Aj po zániku mikulčického hradiska pokračoval život v dvoch doteraz známych osadách v blízkosti kostolía sv. Margity Antiochijskej až do do 13. storočia, kedy sa tento priestor stáva pravdepodobne posledným obývaným miestom niekdajšej mikulčickej aglomerácie, ak neberieme do úvahy pozostatky stredovekého osídlenia okolo bývalého kostola IX na podhradí hradiska Valy. Doterajší výskum historickej topografie naznačuje, že poslední obyvatelia osady z okolia Kostola sv. Margity Antiochijskej odišli, pravdepodobne do dnešných Kopčian, v 16.-17. storočí. Kostol asi naďalej slúžil pre priľahlé územie až do 18. storočia, kedy postavili nový kostol priamo v obci.




Orgoň


zdroj: www.cea.livinghistory.cz
http://staramorava.euweb.cz/
http://www.kopcany.sk/showpage.php?name=history1
foto: Orgoň, Linda Hronikova

21 komentárov:

  1. Ja by som snáď odporučil autorovi tohto textu menej obdivu k českým litániám o Mikulčiciach, podstatne viac skepsy voči hypotéze o Mikulčiciach ako o jednom z centier Veľkej Moravy a hlavne podstatne viac kritického prístupu. Pretože už len umiestnenie Mikulčíc na tejto stránke v rovnakej kategórii ako je nitrianska aglomerácia, možno považovať ak nie za prejav vyložene drzosti, tak aspoň za prejav veľkej nevedomosti. Samotná česká archeológia už začína opúšťať dogmu o centrálnom význame Mikulčíc vo Veľkej Morave.

    Faktom je, že ani polohou, ani rozsahom, ani komlexnosťou (služobné osady, útočištné, obranné hradiská) a ani pokrytím v dobových prameňoch sa Mikulčice Nitre skrátka rovnať nemôžu!!!

    Tento jasný a nevyvrátiteľný fakt sa preto kamufluje litániami o bohatých nálezoch, ktoré sa tam vykopali. Mikulčice sú zhruba na úrovni Bojnej!!! A to je treba si uvedomiť, páni.

    Všetko to ostatné táranie o ich význame je len to, čo to v skutočnosti je: klamstvá, fabulácie a fantázie...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. asi máš nějaké komplexy méněcennosti, nebo co, Mikulčice...neboli MARVA / MORAVA/ bylo skutečně sídlem panovníků, a velké vojenské jednotky , 12 kostelů svědčí o důležitosti tohoto místa . ..., sídlil zde už Samo , v té době nebylo jen jedno hlavní město, panovníci vládli ze sedla .

      Odstrániť
    2. asi máš nějaké komplexy méněcennosti, nebo co, Mikulčice...neboli MARVA / MORAVA/ bylo skutečně sídlem panovníků, a velké vojenské jednotky , 12 kostelů svědčí o důležitosti tohoto místa . ..., sídlil zde už Samo , v té době nebylo jen jedno hlavní město, panovníci vládli ze sedla .

      Odstrániť
    3. Reálne sa treba pozrieť na vec, Hradisko Valy, presne podobne ako iné na odbočkách z rieky ovládalo lokálne povodie riečky Kyjovka. V hradisku sa vykladal tovar pre ľudí a dopravoval sa do povodia tovar tlačeným na rovinatom toku Kyjovky proti jej toku. Sem prichádzali obyvatelia predávať svoj tovar a preto sa tu ajmisionovalo. Bolo by dobré ukončiť vyjadrenia o kostoloch, pretože to zavádza. Bol tu jeden kostol a rad malých skôr kaplniek, prinajlepšom malých kostolíkov. Je ich tu preto relatívne veľa, lebo sa tu 1000 rokov nestavalo, ako inde. Najhoršie je, keď sa kvôli politike falšuje história. Mikulčice sú zaujímavé, ale nepovedia vám tu dve veci, ktoré by mali. Že hlavný tok Moravy pôvodne obtekal hradisko zo západu a to, že ústie rieky Kyjovky pôvodne ústil iba pár 100 metrov povyššie do Moravy. To všetky súvislosti dáva do nového zmyslu. A tiež treba povedať, že štátna hranica sa stále posúvala na západ, začalo to už v 16. storočí vybudovaním rybníka Nesyt nad hradiskom, ktorý tok Moravy odrazil na východ a ešte aj táto hranica bola po reguláciách rieky v 60. tych rokoch posunutá ďalej na východ.Hranica dnes vedie novo spraveným tokom - vzhľadom kanálu. Zničila sa tu pôvodná príroda, spravili sa vysoké hrádze, to zmenilo celý charakter krajiny, hradisko ležaalo na ostrove, teraz je breh Moravy 1 km západne, hradisko je na suchu a návštevník ničomu potom tu nerozumie.. Bolo to cielené. Že to bolo systémový postup dokladá aj úprava hraníc rakúsko-slovenských na rieke Morave počas socialistickej ČSSR , kde územný neprospech Slovenska bol príznačne kompenzovaný rakúskym územím pri Valticiach! a dodnes to nebolo ešte uzavreté. Správne by Morava mala vrátiť pozemky Rakúšanom a Rakúšania vrátiť meandre Moravy Slovensku.

      Odstrániť
  2. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Kvôli "inteligentom" ako ste vy. Ak sa chcete niečo dozvedieť, študujte. Dokonca aj na tom internete máte štúdií o Mikulčiciach viac ako dosť. Ak však očakávate, že vám tu bude niekto nalievať rozum do hlavy, čakáte márne. Vo vašom prípade by to - očividne - bola zbytočná robota.

    Takže ešte raz: ani polohou, ani rozsahom, ani komplexnosťou sídelnej štruktúry a už vôbec nie relevantnosťou dobových prameňov sa Mikulčice nemôžu rovnať Nitre.

    A na tom nič nezmení ani rozdrapený Jan Barciak. S pozdravom

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale, chlapci, nebláznite ! Anonymus,poprosím - prezraď nám zdroj Tvojho sebavedomia. Mne lichotí hodnotenie mojmírovskej Nitry ( ešte viac pribínovskej Nitravy), ale rád mám argumenty - a Ty nám ich egoisticky nepovieš ? Aspoň nenadávaj!

      Odstrániť
    2. Mňa tu voľakto označí za debila a ešte sa mi tu vytýka, že nadávam. Vtipné. Takže fakty:
      1) Všetky lokality známe po mene z dobových prameňov 9. a 10. storočia sa dnes nachádzajú mimo územia Českej republiky. Ani údajné hlavné sídlo Mikulčice, ani údajné hlavné sídlo Veligrad v dobových prameňoch nenájdete. Zrejme doboví kronikári nevedeli, že v 20. storočí bude politicky potrebné "vymyslieť" hlavné mesto Veľkej Moravy v Pomoraví a preto neráčili vyhotoviť potrebné písomné dokumenty, o ktoré by sa mohli českí falzifikátori dejín o 1000 rokov neskôr oprieť.
      2) Čo vlastne robí z Mikulčíc a Starého Města údajné hlavné mestá Veľkej Moravy? Veľké množstvo nálezov zbraní, ozdôb a inej hmotnej kultúry. Už menej sa však hovorí o tom, že toto množstvo nálezov sa zachovalo len vďaka tomu, že obe tieto "hlavné mestá" zanikajú pomerne krátko po zániku Veľkej Moravy a život na nich v nejakej významnejšej podobe už nepokračuje. Preto sú charakteristické tým, čím je charakteristická (z rovnakých dôvodov) aj slovenská Bojná: veľkou početnosťou nálezov. Ktovie, čo všetko by sme tak asi našli, keby spomínaným spôsobom zanikla Nitra, Bratislava či Devín. Určite tiež tisícky hrobov, desiatky/stovky zbraní či ozdôb. "Nanešťastie"/či skôr chvalabohu, ani jedno z týchto "vraj periférnych" miest Veľkej Moravy nezaniklo, život v nich naďalej pokračoval, staré stavby sa rozoberali a z nich sa stavali nové, na starých cintorínoch sa pochovávali ďalšie generácie, atp. - ba dokonca taká Nitra si (na rozdiel od "hlavných miest" na Morave) aj uchovala svoj centrálny význam i v Uhorsku.

      Odstrániť
    3. 3) Už len z prečítania článkov na tomto portáli je úplne jasne vidieť rozdiel medzi napríklad Nitrou a Mikulčicami. Nitra: sídliská, výrobné dielne, to celé chránené 3 - 4 hradiskami. V širšom okruhu okolo Nitry (a aj inde na Slovensku) toponýmia služobných osád (Štitáre, atp.). Mikulčice: centrálna akropola s pridruženým predhradím fortifikované, ostatné podhradie z pohľadu fortifikácie bieda! To celé navyše uložené na piesčitých dunách vynárajúcich sa z ramien rieky Moravy, voda v ktorých prúdila len veľmi pomaly a dosť často proste stála - močiare. Vskutku krásne centrum! Výškový rozdiel medzi korytom riečišťa a najvyššími miestami piesočných dún 6 m, ak si to dobre pamätám. Nedobytné :-) A aby bolo ešte "nedobytnejšie", pravdepodobne bolo pravidelne zalievané povodňami a zanášané bahnom. Služobné osady - žiadne. Hektáre, ak dovolíte porovnávať nebudem, Nitra prevyšuje Mikulčice niekoľkokrát. Čo sa Starého Města týka, situované dosť podobne ako Mikulčice (niekde som čítal, že dokonca na nižšom brehu rieky Moravy :-) ), ale podstatné je, že viacero ľudí, ktorí to tam "poznajú" - ja nie - sa vyjadrilo v tom zmysle, že to skôr pripomína niekoľko samostatných sídlisk navzájom prepojených. Žiadne "nedobytné" centrum. K Mikulčiciam ešte toľko, že samotní českí archeológovia od Mikulčíc radšej prešli k Starému Městu (v jeho prípade totiž tvrdenie o hlavnom centre VM nevyznieva tak nekonečne trápne).
      4) Známy priebeh histórie: dokázateľne vieme, že Svätopluk vládol v Nitre od roku 846 (resp. od 50 - tych rokov) do roku 870/871. Čo zatiaľ nikto nedokázal vierohodne vysvetliť, prečo/z akého dôvodu sa zrazu mal po roku 871 presťahovať do "údajného hlavného mesta" na rieke Morave, ktoré navyše žiadny kronikár nepozná. Samozrejme to nikto ani vysvetliť nemohol, žiadny rozumný/vedecký - teda česky nenacionalistický dôvod - totiž ani neexistuje. Pramene hovoria úplne jasne: Svätopluk "odstránil" Rastislava a po nasledovnom politicko-vojenskom virvare (vrátane vlastného zajatia) vládol už nad oboma dovtedy "samostatnými" kráľovstvami. Jediné, čo sa dá logicky predpokladať, je to, že vládol odtiaľ, odkiaľ vládol aj dovtedy. Nemal žiadny dôvod meniť sídlo. Teda - žiadny rozumný dôvod.
      5) Že to tak bolo, naznačuje aj neskoršie doložená tradícia, ktorú zapísal pražský kronikár Kozmas medzi nitrianskym ľudom (a pravdepodobne aj nitrianskou cirkevnou komunitou) o tom, že v ňom kolovala ešte živá povesť o Svätoplukovi, ktorý sa stratil vo svojom vojsku (ľud) resp., že odišiel k mníchom na Zobore (cirkevná komunita). Vôbec celý proces adoptovania Svätopluka Slovákmi je pozoruhodný: Slováci si spomienku na neho zapamätali počas 1000 rokov! Od národného obrodenia o ňom začali písať básne, eposy, v 20. storočí romány, postavili mu sochu a onedlho zrejme o ňom natočia aj veľký výpravný film. Stačí?

      Odstrániť
  5. Něco pro studium, velice přínosné a otvírající pohled do minulosti! https://aryanrebel.files.wordpress.com/2008/04/o-slovanech-uplne-jinak.pdf

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Pridavam sa ku komentárom Anonymný. Napriek mojej snahe dopátrať sa k bájnemu Velehradu, ktorý češi silou mocou chcú dostať na svoje územie, nenašiel som nič. Čítam kopec odbornej literatúry a o dejiny sa zaujímam od detstva. Celá bájka o sídle pri Uherskom Hradišti nemá žiadny dôveryhodný základ a rúca sa, ako domček z karát. Ak tu zohľadním to, ako českí dejepisci falšovali dejiny napr. Niederle, či Chaloupecky a vymysleli si dokonca pojem Veľkomoravská ríša, kde žiadne pramene takýto názov ani nepoznajú, je mi z toho zle. Taktiež si všetci uvedomte, že dnešná česká Morava bola vtedy súčasťou našej ríše "slovenkej", ako to spomínajú mnohé písomnosti napr. pápeža, za ktorým prišli vierozvestci C/M. O navrátenie Moravy Slovensku sa pokúšal aj prezident Tiso, ktorý o to žiadal Hitlera. Samozrejme, že mu nevyhovel, keďže si Čechy a Moravu protektorátom zabral pre seba. Takže ak to zhrniem, všetky nálezy na Morave patria ríši Svätopluka, pretože Morava patrila k nej. Samozrejme, nakrátko k nej patrili aj češi a sám Svätopluk pobudol na Hradčanoch 8 rokov, aby chránil slovanov pred frankami. Vybudoval tam aj jedno krídlo budovy. Podľa mnohých písomnosti však česi s týmto veľmi nesúhlasili a chceli sa vrátiť radšej zasa pod jarmo frankov. Nemám nič proti Čechom, mám ich dokonca rád, ale konštatujem tu fakty a kritizujem ich historikov, ktorí falšovali dejiny a vyvyšovali český národ nad slovenský. Bohužiaľ aj mnohí dnešní slovenskí akademici opakujú naučené bľáboty z českých kníh napriek tomu, že je nespočetne veľa dôkazov proti ich teórií. Všetko pritiahnú za vlasy len preto, aby to zapadlo do ich vzorca. Už ani dieťa tomu neuverí, pretože pravdu majú často priamo pred očami, len ju nechcú vidieť.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Některé informace v tomto článku už neodpovídají aktuálnímu stavu archeologického poznání. Zejména jde o závěry Josefa Poulíka ohledně stavebních fází opevnění. Dříve se mohlo zdát, že Valy byly již v předvelkomoravském období velmi silně opevněny, z čehož se vyvozovaly dalekosáhlé historické závěry. Dnes se archeologové přiklánějí k tomu, že to, co Poulík a spol. považovali za pozůstatky starší hradby, jsou ve skutečnosti protierozní konstrukce, které měly zpevňovat svah písčité duny, na níž hrad stojí, přičemž tyto konstrukce nejsou starší než samotná hradba; vše vzniklo jako součást téhož stavebního záměru. Opevnění je pak na základě nálezů keramiky v jeho základech datováno cca do 60. let 9. století. Jestli byla do té doby lokalita neopevněná, nebo jestli měla nějaké lehké, dřevohliněné opevnění (jak naznačují stopy po kůlech pod základy hradby), to nelze zatím říci. Trend (pře)datování velkomoravských hradeb do druhé poloviny nebo dokonce závěru 9. století je ovšem obecný a je spojený s dendrochronologickými daty z moravských i slovenských lokalit (z Mikulčic se zatím žádná dendrochronologická data z hradby získat nepodařilo, existují jen data z jednoho z mostů, podle kterých byl postaven v polovině 9. století).
    Dále, ale to je opravdu spíš detail, se nepotvrdila délka půdorysu tzv. knížecího paláce, kterou uváděl Poulík. Je to asi jen něco kolem 20 metrů (přesně to kvůli špatnému stavu zachování nelze říct).
    Pak se mi moc nezdá tvrzení o jediné "otevřené bráně". Nevím, jak je to myšleno, ale z hradu samozřejmě vedla brána i na západ, přičemž není pravda, že tím směrem byl jenom močál. Vedla tam komunikace (zhruba myslím tím směrem, kudy vede dnešní silnice do Mikulčic) a bylo tam i nějaké zemědělské osídlení. Zajímavostí je, že poslední výzkum naznačil možnost existence třetí brány, snad někde jihovýchodním směrem, tedy ke Kopčanům (ta brána, co se zmiňuje v článku, vede na severovýchod).

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Dále mi to nedá a i když je to možná zbytečné, rád bych korigoval některé výše uvedené anonymy.
    1) Ano, dobové prameny nejmenují jedinou VM lokalitu, která by dnes byla na území ČR. Prameny jsou prostě na tyto údaje velmi skoupé. Zato hojně, opakovaně a konzistentně hovoří o Moravanech, někdy o moravských Slovenech, Metoděj je uváděn jako moravský arcibiskup, Svatopluk je někdy uváděn jako rex Slovanů, většinou ale Moravanů, apod. Nechápu, proč by měli mít tito Moravané svá hlavní centra jinde než na (řece) Moravě, po níž zřejmě dostali název (ten je asi předslovanského původu).
    2) Každý chápe, že v Nitře je komplikovaná archeologická situace, nelze to ale používat jako univerzální alibi ve stylu "sice jsme to nenašli, ale někde to tam je nebo aspoň kdysi bylo". Srovnatelná situace je i na některých moravských lokalitách, např. v Olomouci, kde velkomoravský hrad přešel téměř plynule (nějaké násilí tam cca v půlce 10. století zřejmě bylo) v přemyslovský a stal se hlavním městem Moravy. Špatná je i situace v Uherském hradišti (od poloviny 13. století královské město), kde, s výjimkou sadské Metodějovy výšiny, která leží mimo město (i tenkrát byla poněkud stranou), lze dělat jenom nahodilé záchranné průzkumy.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. 3) Služebné osady kolem Nitry nebo jakéhokoliv jiného města, jež bylo součástí předpokládané hradské soustavy ve středověku, nelze považovat za důkaz existence služebných osad v 9. století. Muselo by se totiž nejprve prokázat, že ty názvy nevznikly až v pozdějších stoletích, což je nemožné.
    Co se týče mikulčických Valů jako "hlavního města", pak je třeba položit si otázku, co přesně máme hledat. Největší a nejlidnatější centrum? Ne nutně, to by hlavním městem USA musel být New York, ne Washington. Nejlépe opevněné? To jistě hraje roli, ale nelze to absolutizovat, vstupují zde i jiné faktory, jako je vzdálenost od zemských bran a tedy vystavenost nepřátelskému vpádu. Hledáme nejčastější sídlo knížete? Ne nutně, kníže mohl nejvíce pobývat třeba v tradičním rodovém sídle, které nemusí být totožné s hlavním centrem celé země. Podle mě musíme především hledat stopy vykonávání samotné té politické moci a ta byla v 9. století velmi silně sakralizovaná, ritualizovaná, symbolicky založená. Proto mi jako nejvíce výmluvný ukazatel připadá koncentrace kostelů v mik.-kop. aglomeraci, hlavně na samotných Valech. Pro srovnání: když započítáme i Modrou u Velehradu, máme ve staroměstsko-uherskohradišťské aglomeraci doloženo pět kostelů. K tomu se s přimhouřením oka dá započítat cca pět dalších, hypotetických kostelů, jejichž existenci naznačují některé nálezy, hlavně ze záchranných průzkumů v UH. Tím se dostaneme na cca 10 kostelů. Jenomže ty jsou rozptýlené po celé aglomeraci, na ploše mnoha desítek hektarů. Naproti tomu na Valech máme jenom na přibližně osmihektarové akropoli 4-6 doložených kostelů (dva nálezy jsou nejisté, ale velmi pravděpodobné). Pak další 4 v bezprostřední blízkosti, těsně za hradbami. K tomu dva relativně nedaleko (včetně Kopčan). Mezi některými stavbami je vzdálenost jen několika desítek metrů. Takovou koncentraci lze sotva vysvětlit běžnými liturgickými potřebami. Samozřejmě se lze opět odvolat na nesrovnatelné možnosti poznání na těch lokalitách. Ale například v Pohansku u Břeclavi, kde jsou podmínky obdobné jako v Mikulčicích (zanedbatelné povelkomoravské osídlení, dnes žádná zástavba atd.) a kope se tam zhruba stejně dlouho a je to dost podporováno, se na opevněné ploše, která je cca třikrát větší a má myslím i mohutnější hradbu než Valy, našly všehovšudy dva kostely, z toho jeden je dost druhořadá architektura. Takové rozdíly podle mě nelze vysvětlovat jen odlišnými možnostmi poznání a nahodilým stavem výzkumu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A ještě dodatek. Názor, že Valy byly pravidelně zaplavovány, je zastaralý. Dnes víme, že tehdejší klimatické podmínky byly odlišné, bylo poměrně sucho. Až později se ty lokality staly neobyvatelnými (a proto je máme tak dobře zachovány).

      Odstrániť
  11. 4) Žádný dobový pramen nedokládá, že Svatopluk vládl na Nitransku od 50. let 9. století. Ten údaj (konkrétně k roku 854) je až z pozdní, nepříliš spolehlivé tradice. Je to detail, ale ukazuje, jak si někdo ohýbá prameny. Důvod, proč Svatopluk po odstranění Rastislava a vyhnání Franků podle obvyklého výkladu sídlil v nějakém zapadákově při řece Moravě, je prostý: Nitransko bylo údělným knížectvím, kde vládl vedlejší či mladší kníže, který jakmile měl možnost, úděl opustil a usiloval o hlavní knížecí stolec - přesně jako později moravští údělní přemyslovci ve vztahu k Praze. (Před vznikem Československa bylo jako údělnictví běžně interpretováno i postavení Pribiny vůči Mojmírovi.) Samozřejmě, že každý výklad lze zpochybnit, ale to by k tomu musely existovat nějaké závažné důvody. Ke vztahu Svatopluka a Moravy žádné takové důvody neexistují. Už to, že Viching je ve sporech s Metodějem uváděn jako nitranský biskup, nikoli arcibiskup, naznačuje, že minimálně hlavní centrum církevní moci bylo jinde než v Nitře.
    5) Svatopluk není jediný panovník, o němž se vyprávěla báchorka, jejíž variantu zapsal Kosmas. Každopádně ji nelze považovat za doklad toho, že Svatopluk byl spjatý více s Nitrou než s Moravou, a už vůbec to nelze dokládat faktem, že na Slovensku je Svatopluk více propagandisticky využíván než v Česku. To má úplně jiné vysvětlení. V Čechách vládla od konce 9. do začátku 14. století téměř nepřetržitě domácí a ve středoevropském kontextu poměrně úspěšná dynastie, jejíž nejznámější příslušník se dokonce stal zemským světcem. A i další její členové poskytovali pozdějším obrozencům a nacionalistům dostatek materiálu, takže nebylo třeba vypůjčovat si Svatopluka, který je ve většině pramenů označován za vládce Moravanů. Něco jiného je to samozřejmě na samotné Moravě. Tady existují podobné nacionalistické tendence jako na Slovensku. Vybavím si minimálně dva přední badatele o Velké Moravě, kteří kandidovali do Senátu ČR a minimálně jeden z nich tam hodlal bojovat za obnovení politické autonomie Moravy. Asi nejlepším příkladem moravského nacionalismu v bádání o VM je působení Lubomíra Havlíka, který kromě mimořádné znalosti písemných pramenů proslul i urputným dokazováním, že Svatopluk byl korunovaný král (ty argumenty se pak vynořily i v pozdější slovenské debatě). Jenže k moravské národnosti se hlásí jen menšina obyvatel Moravy, takže politická poptávka po propagandistickém zužitkování Svatopluka či Velké Moravy vůbec je prostě malá. Na sochu to zjevně nestačí :-) Což neznamená, že na Moravě vědomí nějaké kontinuity s VM neexistuje, týká se ale spíš cyrilometodějské tradice.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Dík za zaujímavé a erudované komenty.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Keby neboli českí historici hluchí a slepí, jednoducho by zistili, že práve Mikulčice sú Marobudon, keďže Morava mala koryto hlbšie v Čechách a s Dyje sa zlievala niekde v Lanžhote.
    Na Ptolemaiovej mape keď urobíme trojuholník Piešťany (Coridorgis), Trnava (Thurgifata) a Brno (Bergin), tak Marubudon sa nachádza vo vrchej tretine trojuholníka a dnes sú tam Mikulčice a Hodonín. Hodonín bol založený až v 11 storočí, tak sú to Mikulčice.
    Keď si uvedomíme, že cestovatelia vedeli celkom dobre podľa hviezd určovať polohu ako na mori tak aj na súši a na mape sú uvedené rovnobežky a poludníky, nemohla mať mapa veľké odchýlky. Takže na mape Eborudanum je Nitra t.j. Zoborská pevnosť, Philecio sú Topoľčany , Secina je Martin, nad ním Žilina.
    Svetopluk VI

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Svetopluk VI, Ty na akom materiáli frčíš? Podľa Tvojich komentárov zo včera to teda musí byť riadna sila

      Odstrániť